elezniná tra 130 medzi stanicami Šaa a Trnovec nad Váhom pretína najdlhšiu rieku Slovenskej republiky Váh dvojkoajným mostom, ktorý patrí medzi najdlhšie dvojkoajné mosty na slovenských elezniných tratiach. Most leí celý v priamom smere, umiestnený je v km 117,748 a jeho dka dosahuje 445,790 m.
Tra z Viedne cez Bratislavu a Nové zámky do Budapešti (Centrálna Uhorská eleznica, resp. Juhovýchodná štátna eleznica) bola vybudovaná koncom 19. storoia a prevádzka v úseku z Bratislavy do Budapešti cez Štúrovo (ma. Párkany) zaala v roku 1850.
Pohad z pravého brehu na most - komorové konštrukcie druhej koaji
Opora mosta na pravom brehu 
Priehradové konštrukcie prvej koaji
Smer Trnovec nad Váhom
Pohad zospodu a na tretí pilier v koryte rieky
Súasný most medzi stanicami Šaa a Trnovec nad Váhom nie je pôvodný. Konštrukcia mosta bola v minulosti viackrát zmenená. Most je dlhý z dôvodu, e as mosta je nad korytom rieky Váh, a alšie asti mosta sú nad inundanným, teda povodami asto zaplavovaným územím. Rozsiahlejšou rekonštrukciou most prešiel po druhej svetovej vojne, v roku 1956 a potom v roku 1973. Medzitým v roku 1969 bola ukonená elektrifikácia elezninej trate z Bratislavy do Štúrova.
Rýchlik z Bratislavy do Banskej Bystrice
Priestor pod piatym poom slúi lodnej doprave 
Pohad zospodu z avého brehu 
Siedmy pilier
Most na avom brehu nad inundanným územím 
Naavo komorová konštrukcia, napravo priehradová konštrukcia
Opora na avom brehu rieky
Most je oceový s hornou mostovkou a má 14 polí. V prvej koaji sú priehradové konštrukcie z roku 1956. V druhej traovej koaji sa v prvom a druhom poli ponechali pôvodné konštrukcie z roku 1956, v alších poliach sa v roku 1973 namontovali nové komorové konštrukcie. Prvýkrát na Slovensku sa práve na tomto moste pouili oceové nosné komorové konštrukcie s priamym uloením koajníc. V poliach 3 a 8 majú nosníky rozpätie 31,2 m, v poliach 9 a 14 majú rozpätie 30,56 m. Celozvárané komorové nosníky sú staticky riešené ako jednoduché nosníky. Oceové konštrukcie navrhol SÚDOP, stredisko Bratislava, vyrobila mostáre Lískovec a zmontoval Mostný obvod Bratislava. Jednotlivé priehradové a komorové konštrukcie sú uloené na oceových valcových loiskách na krajných oporách a pilieroch vyhotovených z betónu a kamea.
Pohad zhora na prvú koaj - smer Šaa
Pohad zhora na druhú koaj - smer Šaa
Výhodou priameho uloenia koajníc na oceovú nosnú konštrukciu mosta je v úspore mostníc a kompaktnejšia konštrukcia s ahšou údrbou a väšou ivotnosou. Nevýhodou je vyššia hlunos a prácne naváranie oceových podloiek rôznych hrúbok pod podkladnice na zabezpeenie plynulého tvaru nivelety a poruchy vznikajúce roztláaním gumových podloiek.
Boný pohad na dvojkoajný most nad Váhom
Koryto rieky Váh je medzi piliermi 2 a 7, piliere 3, 4, 5 a 6 leia v koryte rieky. Stoiare trakného vedenia sú umiestnené na kadom druhom, ponúc prvým pilierom (1, 3 a 13). Trasa lodnej dopravy vedie popod piate pole. Výška mostu dosahuje najväšiu hodnotu nad hladinou rieky. Fotografie elezniného mosta v Trnovci nad Váhom sú vo fotoalbume. Foto: © autor
Pramene:
- DROZD A.; CHLADNÝ E.; PAULÍNY L.; POLIAEK I.; VÉBR V.; ZVARA J.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989;
- KUBÁEK, J. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava, 1999.