Železničné.info pro PDA Železničné.info pro PDA - 16.08. 2022
Home | Top 10 | Vyhľadávanie |
Parn������������ ru������������ne
Keď sa povie Uhranka, parný rušeň 331.037
Peter, 22.06.2011 (13205 prečítané)

Malý tendrový parný rušeň, ktorý poznajú mnohí. Parné rušne už dávno nie sú v pravidelnej prevádzke, no zatiaľ sa pri rôznych príležitostiach dá tento parný rušeň vidieť v činnosti. Najčastejšie so súpravou historických železničných vozňov, aby sa mohli milovníci železníc previezť a nasýtiť sa nostalgiou. Nasledujúci článok je venovaný Uhranke.
 

Postupným rozvojom železničnej dopravy v Uhorsku vznikala i potreba nových a výkonnejších rušňov. Začiatkom 20. storočia začala lokomotívka v Budapešti vyrábať nový typ parného rušňa. Išlo o rušeň s tromi spriahnutými nápravami s jedným behúňom vpredu i vzadu, teda usporiadanie náprav rušňa bolo 1'C1'. Rušne dostali označenie TV MÁV, neskôr číselné označenie radu 375 MÁV. Jednotlivé výrobné série rušňov mali viaceré rozdielnosti. V rokoch 1907 až 1913 vyrobené prvé rušne boli dvojvalcové združené ešte na mokrú paru a mali medenú pec Polonceau. Dva rušne vyrobené v roku 1911 boli dvojvalcové združené na mokrú paru, ale dostali kotol typu Brotan. V roku 1915 bolo vyrobených 42 dvojčitých rušňov už s prehrievačom pary, ktoré mali ešte pec Polonceau. Následkom prvej svetovej vojny nastal nedostatok medi, preto ďalšie rušne vyrobené od roku 1916 boli dvojčité s prehrievačom pary a vodotrubným skriňovým kotlom typu Brotan. Do roku 1916 bolo vyrobených celkom 257 kusov dvojvalcových združených rušňov a do roku 1918 bolo celkom vyrobených 419 rušňov.
 
Uhranka odchádza z Múzea dopravy 
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
 
V múzeu dopravy 
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
 
Mikulášsky vlak vyšiel z najstaršieho železničného tunela na Slovensku 
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
 
Parný vlak odchádza z Bratislavy hl.st. 
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
 
Po roku 1918 získali ČSD celkom 36 rušňov radu 375, ktoré premávali na tratiach na území Slovenska. Tieto boli preznačené na rad 331.0 ČSD. Získané rušne mali rozdielnosti, podľa ktorých boli rozdelené do konštrukčných skupín. Rušne 331.029 až 331.036 boli dvojčité s kotlom typu Brotan. Priama výhrevná plocha kotla bola 7,28 m2, nepriama 74,49 m2, prehrievač mal výhrevnú plochu 22,3 m2 a rošt mal plochu 1,85 m2. Rušne mali vnútorný rám. V ráme boli tri spriahnuté nápravy, z nich posledná bola hnacia. Adamsove behúne mali obojstranný výkyv a boli bez vratných pružín. Celkový rázvor rušňa bol 7650 mm, pevný rázvor bol 2825 mm, čo je rázvor spriahnutých náprav. Dvojčité rušne mali priemer oboch parných valcov 410 mm a zdvih piestov 600 mm. Priemer kolies hnacích a spriahnutých náprav bol 1180 mm, priemer kolies oboch behúňov 950 mm. Vonkajší rozvod parného stroja bol Heusingerov. Rušne mali vpredu parný dóm, v ktorom bol regulátor. Pri dvojčitých rušňoch mal parný dóm do strán dva výhonky, vždy pre jednu zaisťovaciu záklopku Pop-Coale. Dymničné dvere boli dvojdielne. Za parným dómom bol piesočník.
 
Predný behúň rušňa 
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
 
Predná časť rušňa 
Parný rušeň 331.037 Uhranka
 
Prevádzkové ošetrenie rušňa 
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
  
Základné technické údaje
Výrobca:
 Budapešť
 
Rad MÁV
TV, neskôr 375
 
Rad ČSD
311.0
 
Rok výroby:
1907 - 1916
 
Usporiadanie náprav:
1' C 1'
 
Rozvod:
Heusinger
 
Počet valcov
2
 
Priemer valcov
410
mm
Zdvih valcov:
600
mm
Hmotnosť:
52,6
t
Dĺžka cez nárazníky:
10930
mm
Celkový rázvor:
7650
mm
Pevný rázvor:
2825
mm
Priemer hnacích kolies:
1180mm
mm
Priemer bežných kolies:
950mm
mm 
Prevádzkový tlak:
12
bar
Maximálna rýchlosť:
60
km/h
Výkon:
450/600
kW/HP
Zásoba uhlia:
3,2/4
t
Zásoba vody:
5,6
m3
 
Na výlete v Rusovciach 
Parný rušeň 331.037 Uhranka
 
Historický parný vlak odchádza z Rusoviec Parný rušeň 331.037 Uhranka
  
Návrat z Petržalky - Bratislava ÚNS Parný rušeň 331.037 Uhranka
  
Po rozpade ČSR v roku 1939 15 rušňov ČSD prevzali späť MÁV. Po roku 1945 sa z týchto rušňov nevrátil ani jeden, ale ČSD za ne získali iné rušne radu 375 MÁV. Po roku 1945 boli tieto rušne v prevádzke na Slovensku na miestnych tratiach a tratiach s ľahším zvrškom. Vybavené boli zariadením tlakovej brzdy, elektrickým osvetlením a ďalšími zariadeniami podľa noriem ČSD. Rušne postupne dosluhovali na miestnych tratiach, posledné z nich ukončili prevádzku v roku 1970.
  
Pred stanicou Bratislava-Nové Mesto 
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
 
V Pezinku pri návrate z Trnavy
 Parný rušeň 331.037 Uhranka
  
V prevádzke mali rušne dobré jazdné vlastnosti. Na rovinatých tratiach dopravovali vlaky s hmotnosťou do 330 t rýchlosťou do 60 km/h, alebo vlaky ťažké 845 t rýchlosťou 30 km/h. Pri týchto hodnotách hmotnosti vlakov dosahovali výkon do 600 HP. Pri rozjazde dosahovali ťažnú silu do 65 kN, preto sa hodili na všetky druhy vlakov na miestnych tratiach a tam, kde sa pripúšťala najvyššia hmotnosť na nápravu do 10 t.  
 
Návrat z výletu v Plaveckom Podhradí
Parný rušeň 331.037 Uhranka 
 
A doma na Rendezi
 Parný rušeň 331.037 Uhranka
 
Technický výkres rušňa 331.0
 Parný rušeň 331.0
  
V zbierke MDC ŽSR sa nachádza jeden zachovalý parný rušeň 331.037, ktorý má v starostlivosti Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava východ. Informácie o parných rušňoch radu 331.0 ČSD, resp. 375 MÁV a o rušni 331.037 sú uvedené:   

Home