Ako prvý bol koncom roku 1898 do prevádzky uvedený úsek Leopoldov – Luianky. V úseku Zlaté Moravce – Kozárovce sa prevádzka zaala v roku 1912. Ako posledný bol vybudovaný úsek Luianky – Zlaté Moravce. Prevádzka na tomto úseku sa zaala v roku 1938.
V úseku Luianky – Zlaté Moravce, ktorému je venovaná dvojica lánkov, je od 2. februára 2003 je osobná doprava zastavená, take obyvatelia si museli nájs iný spôsob dopravy.
Stavba trate bola zahájená v júli 1936 a tra bola rozdelená na pä stavebných úsekov. Rekonštrukciu oboch prípojných staníc Riaditestvo štátnych dráh v Bratislave. Na trati boli vybudované štyri medziahlé stanice Saany, Jelenec, irany a Mechenice, dve osobné zastávky Choa a Ladice a jedna osobná zastávka s nákladiskom Draovce pri Nitre. Prevádzková dka eleznice od stredu dopravne Zlaté Moravce do stredu dopravne Luianky je 34,052 km.
eleznica bola vybudovaná štátnym nákladom a prípravné projektové práce vykonala Ústredná stavebná správa ministerstva elezníc v Prahe, ktorá mala tie zriadenie zvláštnej stavebnej správy so sídlom v Nitre. Stavba elezniného spodku a zvršku bola zadaná vo verejných súaiach, prvý úsek firme Muller a Kapsa v Bratislave, druhý úsek firme Konstruktiva v Prahe, tretí úsek firme Brati Špakové v Sliezskej Ostrave, štvrtý úsek firme Bratislavské stavebné podniky Schwarz a spol. v Bratislave a piaty úsek firme Lanna v Prahe. Pozemné stavby a oceové konštrukcie mostov boli zadané zvláš.
Nová tra spojila údolie rieky itavy s údolím rieky Nitra. V smere od východu odbouje z prípojnej stanice Zlaté Moravce na trati Šurany – Topoianky. V Zlatých Moravciach vychádza z kóty 183 m. n. m., pri iranoch dosahuje najvyšší bod 253 m n. m., odkia tra klesá do výšky 147 m n. m. prípojnej stanice Luianky na trati Šurany – Nitrianske Pravno. Z východnej strany je najväšie stúpanie 11,89 ‰, zo západnej 12,38 ‰.
elezniná stanica Luianky leí na súasnej trati 140 Prievidza – Nové Zámky. Jej pôvodný názov bol Zbehy. K premenovaniu na Luianky došlo v roku 1948. Na trati 140 osobná doprava funguje, rovnako na trati 141 v úseku Leopoldov – Luianky chodia osobné vlaky. Na fotografii je Os 5002 Prievidza – Nové Zámky ako opúša stanicu Luianky a smeruje do Nitry.
Osobný vlak do Nitry
Tra do Kozároviec sa oddeuje na nitrianskom zhlaví stanice. Na fotografii je zachytený ruše manipulaného vlaku zo Zlatých Moraviec do Nitry pri obiehaní súpravy.
Ruše pri obiehaní súpravy
Celkom bolo v elezninom telese postavených 85 objektov, z toho 14 nadjazdov a 7 väších mostov. Na preloených cestách bolo postavených 75 objektov. Celkový poet umelých stavieb dosiahol poet 167. Základy niektorých stavieb museli by chránené pred nepriaznivými úinkami spodnej vody (SO4 a CO2). Pouíval sa hlinitanový cement a základy boli izolované. Pri výstavbe sa spotrebovalo celkom 67 000 m3 kamea, 53 900 m3 betónovej zmesi, 10 100 m3 piesku a 135 400 q (13 540 t) cementu. Trativodov, záhozov, vozoviek a dlaieb bolo celkom 48 100 m3.
Pre elezniný zvršok bola pouitá sústava Xa s koajnicami 15 m dlhými na drevených, bukových a borových impregnovaných podvaloch. Celkom bolo poloených 43 312 m koají, koajivo malo hmotnos 3 970 t a bolo poloené na 58 000 podvaloch. Hrúbka štrkového lôka bola 35 cm a spotrebovalo sa 60 100 m3 štrku, ktorý bol väšinou získavaný v lomoch leiacich mimo elezníc. Do lôka bola tie iastone pouitá škvara. Prevýšenie vonkajšej koajnice v oblúkoch bolo vykonané všeobecne pre maximálnu rýchlos 60 km/h, dky prechodníc v oblúkoch však pre rýchlos 80 km/h. Najmenší polomer oblúka je 300 m.
Za nitrianskym zhlavím tra do Zlatých Moraviec vedie avým oblúkom, priom mimoúrovovo kriuje hlavnú cestu z Luianok do Nitry. Nasleduje oceový most nad riekou Nitra. Most s tromi poami leí v km 32,089 a jeho celková dka je 101,950 m. Krajné diely majú hornú mostovku, prostredný má mostovku v strede. Tra vedie v oblúku, preto je most rozšírený.
Most nad riekou Nitra
Tra Zlaté Moravce – Luianky bolo potrebné vies medzi obcou Draovce a riekou Nitrou územím širokým asi 2 km (stavebný km 29,9 – 31,3), ktoré bývalo takmer pravidelne kadý rok zaplavované. Pretoe sa poadovalo, aby nová tra vychádzala zo stanice Luianky a nie Nitra, nebolo moné sa zaplavovanému územiu vyhnú. elezniné teleso je v om vytvorené s inundanými mostmi. Pre vytvorenie násypu bol zvolený skalnatý materiál, ktorý bol dôkladne valcovaný. Na oboch stranách násypu bola vykonaná dlaba z lomového kamea s hrúbkou 30 a 40 cm v celkovom mnostve asi 4 000 m3. Dlaba siaha od päty telesa 30 cm nad vypoítanú hladinu vekej vody. Toto stavebné opatrenie sa ukázalo ako dostatoné aj pri vekých povodniach. V násype v stavebnom km 29,9 a 32,0 boli zriadené poda pôvodného projektu k odvedeniu vekých vôd mosty cez rieku Nitra v stavebnom km 31,9 a 32, s tromi otvormi so svetlými šírkami 20,0 + 42,0 + 20,0 m, inundaný most v stavebnom km 30,0/1 so svetlou šírkou 20,0 m a inundaný most v stavebnom km 30,4/5 so svetlou šírkou 20,0 m. Svetlé šírky mostov boli navrhnuté po zistení maximálneho prietoku.
Most nad riekou Nitra
smer Zlaté Moravce smer Luianky
V roku 1937 spadlo 970 mm vodných zráok, priom normálny roný priemer bol 550 mm. Dôsledkom abnormálnych poveternostných podmienok boli záplavy najmä v povodí rieky Nitry, ktoré trvali od marca do mája 1937 a na jese toho istého roku boli záplavy opä. V dôsledku neregulovaného toku Nitry došlo k povodni. Z tohto dôvodu Štátna elezniná správa pre zvýšenie bezpenosti prevádzky rozhodla o vybudovaní tretieho inundaného mosta v stavebnom km 30,1/2 s jedným otvorom so svetlosou 20 m a štvrtého inundaného mostu s dvomi otvormi so svetlosou 20,1 m. Teoretické prepoty potvrdili, e niveleta eleznice bude lea 1,75 m nad najvyššou hladinou vekej vody. Aby bolo teleso eleznice chránené pred vlnobitím pri zdvihnutej hladine, boli na severnej strane vysadené vbové kríky, ktoré mali vlnobitie zoslabi. Vybudovaním tretieho a štvrtého inundaného mostu boli zníené škodlivé úinky povodia, ím bola zaruená bezpenos prevádzky.
Prvou zastávkou s nákladiskom na trati z Luianok do Zlatých Moraviec sú Dráovce.
Dráovce
Zastávka sa nachádza na okraji rovnomennej dediny pod strmým bralom. Na kopci je románsky kostolík sv. Michala, jedna z najstarších sakrálnych pamiatok na našom území. Aj za niekoko storoí si zachoval románsky charakter.
Kostolík sv. Michala z 11. storoia
Tra zaína oblúikmi stúpa do nasledujúcej stanice, a tou sú Podhorany.
Podhorany
Kronika obce Podhorany spomína: Tra bola odovzdaná k premávke 15. mája 1938. Prvý vlak, ktorý prešiel da 15. mája 1938 o 10.20 hodine priviezol vtedajšieho ministra elezníc Rudolfa Bechyn a prezidenta Bratislavského riaditestva, ktorý tra slávnostne odovzdali. Vtedy bola stanica krásne vyzdobená, o o sa postarali obyvatelia obce Mechenice a Sokolníky. Tra mala pôvodne dispeing v Zbehách (terajšie Luianky), ale za mobilizácie v roku 1938 bolo zriadené pracovisko aj v Podhoranoch. Vtedy mala stanica názov Mechenice. Prvým správcom bol Ján Škoda. V septembri roku 1960 došlo k premenovaniu stanice na Podhorany pri Luiankach. K premenovaniu došlo v dôsledku politického zlúenie obcí Mechenice, Sokolníky a Bádice. Obyvatelia obcí sa dohodli na názve Podhorany, ale správa dráhy urila názov Podhorany pri Luiankach. Stanica dlhé roky fungovala a s kombináciou s SAD (SAD) uspokojovala potreby na dopravu obyvateom obce. Neskoršie redukovanie spojov bolo predzvesou zrušenia stanice. Okolo roku 1998 sa zrušilo personálne osadenie stanice a neskôr (február 2003) bola zrušená prevádzka trate Luianky – Kozárovce pre osobnú dopravu. Musíme podotknú, e spoje boli posledné roky prevádzky vyuívané naozaj málo, priemerný poet cestujúcich na jeden spoj bol max. dvaja cestujúci.
V miestnej asti Mechenice sa na trati nachádza viadukt nazývaný Mechenický. Leí v km 22,831 a jeho dka dosahuje 88,900 m.
Mechenický viadukt
V tesnej blízkosti viaduktu vyviera prame. Súasou výstavby bolo aj odvedenie prameniacej vody. Vzniklo tak príjemné miesto na prestávku.
Prame
V úseku medzi Podhoranmi a iranmi tra prekonáva rozdiel medzi Zoborskými vrchmi a pohorím Vtánika. Ideálne by bolo dra sa o najblišie pri trati. Avšak rady od domácich neboli potešujúce. Jediná moná cesta vedie okukou. Kadopádne, dozvedel som sa zaujímavú informáciu. Pred niekokými rokmi sa v Nitre prerokúval návrh na prevádzku víkendových vlakov v úseku Nitra – Jelenec. Oblas je z turistického hadiska atraktívna, vrch Zobor, hrad Jelenec, údolie Huntáka a pod. O cestujúcich by urite nebola núdza. Lene vlak nepremáva, pretoe sa návrh nerealizoval.
Vrcholovou stanicou na trati je stanica irany
(235 metrov n. morom)
Výpravná budova nie je na tejto trati ako jediná obývaná, a je to aj vidie na jej alostnom stave. Do cudzích okien sa nepatrí nazera, tento krát to asi nikomu vadi nebude.
Bez slov...
V rokoch 1958-1960 bola v iranoch vybudovaná vápenka na spracovanie vápenca z vrchu ibrica. V tých asoch tra urite nezaháala. Materiál a technologické zariadenie boli nepochybne dováané eleznicou. Tak isto aj po spustení prevádzky trvala spolupráca eleznice a vápenky. Bývali asy, kedy zo stanice odchádzalo 30 loených vagónov denne. Bývali.
Vleka do vápenky
Dnes je brána vleky zavretá a hrdzavie. Na prepravu výrobkov dnes slúia kamióny. Pohadom do areálu by sa mono zdalo, e to je klam. Vo vnútri sa nachádza lokomotíva T 211 a niekoko vagónov. Toto všetko však slúi len na vnútropodnikovú technologickú dopravu.
Motorový ruše T 211.1615 a vagóny ostávajú v areáli podniku, na sie SR sa nedostanú.
Celá stanica irany sa nachádza v záreze. Dodnes vidie zosunutý svah na jednej strane zárezu. U krátko po uvedení trate do prevádzky boli potrebné úpravy, pretoe dadivé poasie spôsobilo zosuvy pôdy. Tie posledné tu boli v období máj – jún 2010.
Zosuv svahu na staninú koaj
Pokraovanie v druhej asti.
Pouité zdroje:
- BOSÁEK, Josef Ing.: 50 let trati Zlaté Moravce – Zbehy, In: elezniiar . 12, rok 1988, str. 184 a 185,
- BOSÁEK, Josef Ing.: Tra Zlaté Moravce – Zbehy v zátopovém území eky Nitry, In: elezniiar . 23, rok 1988, str. 360 a 361,
- Jelenec.sk,
- Podhorany.ocu.sk,
- SR.