Tra Luianky – Zlaté Moravce prechádza geologicky mladším územím, ktoré je rozhraním medzi rovinami junej asti územia a horskou oblasou stredného Slovenska. V tejto oblasti tvoria mladšie treohory podloie štvrtohorným útvarom. V neogénnych vrstvách sú najastejšie íly, pieskovité íly, jemné pieskovité íly a štrky. Z povahy treohorných útvarov vyplýva, e územie javí náchylnos k zosúvaniu pri väších sklonoch svahov a povrch otvorených zárezov pôsobením vody ahko redne. Nepriaznivé vlastnosti neogénnych hornín pôsobili pri stavbe najväšie problémy. Zo štvrtohorných útvarov bolo najviac prachovitých hlín, ktoré tvorili pokrývku väšej asti celého územia, a alej riene nánosy, v nich je spodná voda všade nízko pod povrchom. V údolí riek itavy a Nitry vystupovala za poas daov na povrch a spôsobovala rozsiahle záplavy.
V neogénnych vrstvách dráhových zárezoch boli odkryté tie vrstvy uholných ílov a sloje hnedého uhlia. O uhlí v tejto lokalite sa vedelo u skôr z výkopových prác najmä medzi iranmi a Jelencom. Geologické zloenie územia, v ktorom sa nová tra stavala, spôsobila spolu s nepriaznivými poveternostnými pomermi, e museli by prijaté zvláštne opatrenia k zaisteniu stability elezniného telesa, ako je mimoriadne spracovanie násypov alebo vloenie alších otvorov v rozsiahlom inundovanom území rieky Nitry. Tým sa zvýšili stavebné náklady. Tie, s akosami sa dalo získa také veké mnostvo stavebného kamea a stavebných hmôt vôbec. Medzi iranmi a Draovcami sa síce vyaili triasové kremence a dolomity, ale tie bolo moné poui len v menšej miere pre výrobu zvrškového štrku a k výplniam. Umelé stavby boli preto budované z betónu a v líci boli pouité obklady z trachytu a ryolitu, ktoré sa dováali z lomov vemi vzdialených (Dobrá Niva, Hliník, Obyce), a alej z andezitu zo Bzenice. Na niektoré druhy dlaieb sa dováal kame z Ladcov.
Rozsah stavebných prác na elezninom spodku najlepšie dokumentujú štatistické údaje. Nepriaznivé geologické vlastnosti zemín spôsobili, e svahy hlbokých zárezov bolo potrebné splošti na pomer 1:2 a 1:2,5. Svahy násypov majú lomené sklony 1:1,5:2 a 2,5 v pásoch po šiestich metroch. Vykopávok bolo celkom 1 921 000 m3, take na 1 km trate pripadlo a 82 000 m3 a v najväšom záreze predstavoval pohyb zemín dokonca 280 000 m3, do najväšieho násypu bolo uloené 180 000 m3 materiálu. Zo všetkých elezníc postavených po prvej svetovej vojne v bývalom eskoslovensku bola stavba trate Zlaté Moravce – Luianky najväšou z hadiska zemných prác. Všetky násypy boli valcované a dodatone sanované asi 20 000 m3 škvary.
Pokraujme v našom putovaní zo stanice irany do Zlatých Moraviec. Tra zo irian smerom na Jelenec zaína v záreze klesa. Ten sa mení na niekoko kilometrov dlhý násyp.
V záreze pred stanicou Jelenec sa nachádza miesto zosuvu pôdy z rokov 1995-1996. Dadivé poasie malo za následok vznik trhlín a deformácií svahu.
Pred stanicou Jelenec, v pozadí vidno hrad Jelenec (Gýmeš)
Povrchový a podpovrchový odvodovací systém
Na protiahlej strane je vidno taktie innos po sanácií. Ide o kamenie na svahu.
Nasleduje stanica Jelenec. Dvojpodlaná výpravná budova s vodojemom. Výpravné budovy na trati majú jednotný vzhad. V stanici Jelenec bol vybudovaný vodovod s pitnou a úitkovou vodou.
Výpravná budova st. Jelenec
Vodárenská vea v st. Jelenec
V histórií obce sa spomína výstavba píly a továrne na výrobu parkiet v roku 1939. Je nepochybné, e táto skutonos súvisela s postavením trate. V tých asoch predstavovala eleznica najoptimálnejší spôsob prepravy tovaru. V súasnosti sa nachádza v blízkosti stanice píla. Manipulaný vlak sa tu v nedávnej minulosti zastavil pribline desa krát do roka.
Uprostred rozahlých pahorkatín Tekova leí osamelo stanika Ladice
Zastávka Ladice sa nachádza june od samotnej obce. Budova sa niím neodlišuje od ostatných na trati. Je evidentne obývaná, ale okrem brešúcich psov tu nikoho niet. Ak sa vyberieme niekoko sto metrov smerom ku Saanom narazíme na príinu nezjazdnosti trate. Tou je zosuv traového telesa v km 10,20 – 10,60, ku ktorému došlo 30. júna 2010.
Poškodené teleso trate
alšou stanicou smerom na Zlaté Moravce sú Saany.
Saany
Za obcou, nealeko od stanice leí druhý viadukt na trati. Saanský viadukt leí v km 5,982 a dlhý je 88,770 m. Viadukt obklopuje bujná vegetácia.
Saanský viadukt
Medzi Saanmi a Zlatými Moravcami tra prechádza najväším zárezom.
Niekde v týchto miestach sa kedysi nachádzala zastávka Choa.
Pribliné miesto zastávky Choa - km 4
Dnes po nej niet ani stopy. Jediným artefaktom je na stanici v Saanoch plechová tabua s názvom.
Pamiatka na zastávku Choa
Tra do Zlatých Moraviec klesá. Ešte minú svetelnú predzves a je tu súbeh s traou 152 Úany nad itavou – Zlaté Moravce.
MOs do Úlian nad itavou opúša Zlaté Moravce
Mechanické vchodové návestidlo od Luianok
V ivote to u tak chodí, nemono ma všetko. akaním na osobný vlak som nestihol príchod manipulaného vlaku od Topoianok.
751 075-3 odstupuje od súpravy
elezniná stanica Zlaté Moravce
Putovanie sa v stanici Zlaté Moravce koní. Bageta do Úlian nad itavou je u pripravená na odchod. To je vlastne jediný smer, ktorým zo Zlatých Moraviec odchádzajú osobné vlaky. Nie je pravdepodobné, e niekedy príde k obnoveniu osobnej dopravy do Luianok. V minulosti tvorili najpoetnejšiu skupinu zamestnanci podnikov v Zlatých Moravciach, ako napr. bývalý Calex. S útlmom výroby a následným prepúšaním prišlo aj k úbytku cestujúcich. Vplýva na to aj skutonos, e stanice na trati leia v dos znanej vzdialenosti od zastavaných oblastí. Zastávka Dráovce je cca 15 minút chôdze od obce. Obec ako okrajová as Nitry je u napojená na mestskú dopravu s niekokými zastávkami. Zastávka Ladice sa nachádza cca 2 km od samotnej obce. Podobne stanica Saany. Samotná obec sa skladá z Horných a Dolných Saian. Nie je pravdepodobné, e by obyvatelia hornej asti pouívali vlakové spojenie z dôvodu znanej vzdialenosti od stanice. A zo stanice Saany do dediny u prakticky nevedie iadna komunikácia. Take v budúcnosti tu mono stretnú len príleitostný manipulaný vlakom.
V podstate hne po zahájení prevádzky sa stala táto tra strategickou spojnicou Bratislavy so stredným Slovenskom, pretoe juná as Slovenska bola po Viedenskej arbitrái zabratá Maarskom. Vtedy sa ukázala prezieravos vedenia trate severne od Zoboru v pohorí Tríbe, ale neskôr sa to ukázalo ako jej nevýhoda, pretoe nešla cez Nitru. Celkové stavebné náklady na tra boli 114 mil. K, t.j. 3 353 000 K za 1 km vrátane rekonštrukcie oboch prípojných staníc. Výstavba trate priniesla celkové hospodárske oivenie v kraji a kultúrne povznesenie obyvatestva celého okolia, ktorému eleznice dala prvé spojenie so svetom. Neskôr, v súvislosti s budovaním juného ahu sa dokonca uvaovalo o elektrifikácii trate. Je na škodu veci, e štát nevie túto investíciu v súasnosti vyuíva tak, aby bola prospešná pre našu spolonos.
Kadorone 1. mája vypravuje Klub priateov historickej elezninej dopravy (KPHD) z Bratislavy motorový vlak v rámci akcie „Motorákom za koníkmi“ do Topoianok. Tento rok bol výnimoný v tom, e cesta viedla odklonom cez Šurany a Úany nad itavou. Sná sa SR podarí do mája budúceho roku poškodený úsek sprejazdni a tra aspo na okamih oije. Ak sa sanácia bude odklada, bude ia moné, e u nebude o zachraova.
Zostane len vyblednutá spomienka?
Text: Rastislav urec & Ing. Peter Páteek
Foto: neoznaené fotografie © Rastislav urec
Na záver chcem Rasovi poakova za lánok. Jeho pútavé rozprávanie o putovaní po tejto odumierajúcej trati som doplnil viacerými údajmi a informáciami o výstavbe a histórii zo zdrojov, ktoré sú uvedené v závere.
Pouité zdroje:
- BOSÁEK, Josef Ing.: 50 let trati Zlaté Moravce – Zbehy, In: elezniiar . 12, rok 1988, str. 184 a 185
- BOSÁEK, Josef Ing.: Tra Zlaté Moravce – Zbehy v zátopovém území eky Nitry, In: elezniiar . 23, rok 1988, str. 360 a 361
- Podhorany.ocu.sk
- Jelenec.sk
- SR.
