Železničné.info pro PDA Železničné.info pro PDA - 16.08. 2022
Home | Top 10 | Vyhľadávanie |
Elektrick������������ ru������������ne
Elektrický rušeň Eg 6
Peter, 30.10.2011 (17715 prečítané)

Pre prevádzku na uhorskom úseku Elektrickej lokálnej železnice Bratislava – Viedeň vyrobila spoločnosť Ganz dva elektrické rušne s označením Eg 5 a Eg 6. Rušne boli prispôsobené pre normálnu železničnú prevádzku, mali nárazníky a štandardné ťažné ústrojenstvo, a ďalšie nárazníky pre zavesenie vlečných vozňov vo výške 560 mm nad temenom koľaje. Rušne spĺňali požiadavku pre prevádzku na trati umiestnenej na cestnej časti mostu Františka Jozefa I. nad Dunajom max zaťaženie 6,5 t na jednu nápravu.

V súčasnosti sa rušeň Eg 5 sa nachádza v Museumstramway Mariazell-Erlaufsee (múzeum električiek) v Rakúsku. Druhý rušeň Eg 6 bol v prevádzke u rakúskej spoločnosti Stern Hafferl na miestnej železnici v Linzi (Linzer Lokalbahn - LILO). Rušeň mal byť vyradený z prevádzky a zošrotovaný. Vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja, Bratislavského okrášľovacieho spolku, občianskeho združenia Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy a Fondu Táne Rosovej sa rušeň podarilo zachrániť. Rušeň bol odkúpený a prevezený na Slovensko, prechodne je umiestnený v depe na východnom (Rendez). V sobotu som sa na Rendez na rušeň zašiel pozrieť. Tu je niekoľko informácií o elektrickom rušni a fotografií jeho súčasného stavu. Terajší vzhľad rušňa sa čiastočne líši od pôvodného. 
 
Elektrický rušeň Eg 6 kedysi a dnes
Eg 6
 
 Eg 6
 
Pre výstavbu trate na uhorskom úseku bola koncom roku 1909 založená Pozsony Országhatárszeli Helyiérdeku Villámos Vasút, Részvénytársaság (POHÉV), v preklade Elektrická miestna železnica Prešporok – zemská hranica, účastinná spoločnosť. Spoločnosť v roku 1913 získala súhlas na prevádzkovanie dopravy na území Prešporku a na vybudovanie koľajovej slučky v spoločnom koľajisku na dnešnej Jesenského a Štúrovej ulici. Pretože spoločnosť POHÉV nezískala súhlas na prevádzku od Kráľovských uhorských štátnych železníc (MÁV), bola na území Slovenska (resp. Uhorska) vybudovaná trať dlhá 8506 m, ktorá viedla od krajinskej hranice v Bergu cez Kopčany, Petržalku a Starý most (most Františka Jozefa I.), k hotelu Savoy (dnešný Carlton). Trať bola jednokoľajná s normálnym rozchodom 1435 mm, ale kvôli bezpečnosti na cestnej časti mosta boli dve koľaje. Z parametrov mosta vyplývalo aj maximálne zaťaženie dvojkoľajnej trate cez most, ktoré predstavovalo 6,5 t na jednu nápravu.
 
Základné technické parametre
 
Označenie
Eg 5, Eg 6
 
Výrobca
Ganz Budapešť
 
Rok výroby
1913 (1916)
 
Rozchod
1435
mm
Usporiadanie náprav
(AA) ' (AA) '
 
Napájacie napätie
550
V, dc
Maximálna rýchlosť
35 (40)
km/h
Hmotnosť
26
t
Hmotnosť na nápravu
6,5
t
Dĺžka cez nárazníky
11 740
mm
Celkový rázvor
8 600
mm
Rázvor podvozku
2 500
mm
Vzdialenosť otočných bodov
6 120
mm
Priemer kolies
900
mm
Maximálny výkon
220
kW
 
Elektrický jednosmerný rušeň je štvornápravový s jednou vežovitou kabínou umiestnenou na hlavnom ráme uprostred rušňa. Rušeň má dva podvozky. V podvozkoch sú pružne uložené tlapové trakčné jednosmerné motory Ganz TS 100 (4x75 HP). Točivý moment sa z trakčného motora na nápravu prenáša prostredníctvom ozubeného prevodu. Ozubený pastorok na hriadeli motora zaberá do ozubeného kolesa na náprave rušňa. Rám rušňa je vytvorený z pozdĺžnych a priečnych čelných nosníkov, ktoré sú spojené nitovaním. V mieste umiestnenia podvozkov sú priečne nosníky. Rámy podvozkov sú vytvorené z nosníkov pospájaných taktiež nitovaním.
 
Eg 6
 
Na streche kabíny boli pôvodne dva trolejové zberače. V súčasnosti je na streche v strede umiestnený jeden trolejový zberač. Kabína rušňa je drevená, oplechovaná. Predná a zadná kapota je plechová. Riadenie výkonu je odporové, pomocou stýkačov. Rušeň má automatickú tlakovú brzdu a ručnú brzdu. Vonkajšie nápravy oboch podvozkov majú pieskovanie. V čase prevádzky na Elektrickej lokálnej železnice Bratislava – Viedeň bol rušeň prispôsobený pre prepriahanie rušňov v stanici Kopčany. Dve koľaje tejto stanice boli prispôsobené aj pre trakčný systém 15 kV, 16 2/3 Hz, cez trolej, ale zároveň aj pre trakčný systém 550 V jednosmerných pomocou tretej koľaje. Takže jednosmerné napätie sa do rušňa neprivádzalo cez trolejový, ale cez ďalší koľajnicový zberač.  
 
Čelo rušňa
Eg 6
 
Eg 6
Eg 6
 
Trolejový zberač
Eg 6  Eg 6
 
Podvozok rušňa z boku
Eg 6
 
Podvozok rušňa spredu (šípka označuje na ozubené koleso na náprave)
Eg 6
 
Tlapový trakčný motor
Eg 6
 
Skriňa ložiska nápravy
Eg 6
 
Klátiková brzda (lúčové kolesá sú značne znešistené)
Eg 6
 
Vypruženie podvozku
Eg 6
 
Brzdový valec a mechanizmus bŕzd
Eg 6
 
Nitovanie na ráme rušňa a ráme podvozku
Eg 6
 
Pieskovanie
Eg 6
 
Nápravy predného podvozku
Eg 6  Eg 6
 
Nápravy zadného podvozku
Eg 6  Eg 6
 
Kabína rušňa je z drevených latiek a oplechovaná 
Eg 6
 
Rušeň by mal byť rekonštruovaný, pravdepodobne nebude pojazdný vlastnou silou, pretože jeho prevádzkovanie v Bratislave nie je v súčasnosti možné ani na železničnej trati (iné trakčné napätie), ani na električkovej trati (iný rozchod). Kde bude rušeň po rekonštrukcii umiestnený, nie je ešte rozhodnuté.
 
Eg 6
 
Záujemcom o rušne Eg5,6 odporúčam literatúru a zdroje: 
  1. Ing. Milan Kráľ, doc. Ing. Dušan Habarda, CSc.: 100 rokov MHD v Bratislave, DPB, 1995;
  2. Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999;
  3. Wikipedia.

Súvisiace články:
Po stopách elektrickej železnice Viedeň – Bratislava (27.11.2011)


Home