V súasnosti sa ruše Eg 5 sa nachádza v Museumstramway Mariazell-Erlaufsee (múzeum elektriiek) v Rakúsku. Druhý ruše Eg 6 bol v prevádzke u rakúskej spolonosti Stern Hafferl na miestnej eleznici v Linzi (Linzer Lokalbahn - LILO). Ruše mal by vyradený z prevádzky a zošrotovaný. Vaka finannej podpore Bratislavského samosprávneho kraja, Bratislavského okrášovacieho spolku, obianskeho zdruenia Klub priateov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy a Fondu Táne Rosovej sa ruše podarilo zachráni. Ruše bol odkúpený a prevezený na Slovensko, prechodne je umiestnený v depe na východnom (Rendez). V sobotu som sa na Rendez na ruše zašiel pozrie. Tu je niekoko informácií o elektrickom rušni a fotografií jeho súasného stavu. Terajší vzhad ruša sa iastone líši od pôvodného.
Elektrický ruše Eg 6 kedysi a dnes
Pre výstavbu trate na uhorskom úseku bola koncom roku 1909 zaloená Pozsony Országhatárszeli Helyiérdeku Villámos Vasút, Részvénytársaság (POHÉV), v preklade Elektrická miestna eleznica Prešporok – zemská hranica, úastinná spolonos. Spolonos v roku 1913 získala súhlas na prevádzkovanie dopravy na území Prešporku a na vybudovanie koajovej sluky v spolonom koajisku na dnešnej Jesenského a Štúrovej ulici. Pretoe spolonos POHÉV nezískala súhlas na prevádzku od Kráovských uhorských štátnych elezníc (MÁV), bola na území Slovenska (resp. Uhorska) vybudovaná tra dlhá 8506 m, ktorá viedla od krajinskej hranice v Bergu cez Kopany, Petralku a Starý most (most Františka Jozefa I.), k hotelu Savoy (dnešný Carlton). Tra bola jednokoajná s normálnym rozchodom 1435 mm, ale kvôli bezpenosti na cestnej asti mosta boli dve koaje. Z parametrov mosta vyplývalo aj maximálne zaaenie dvojkoajnej trate cez most, ktoré predstavovalo 6,5 t na jednu nápravu.
Základné technické parametre
|
Oznaenie
|
Eg 5, Eg 6
|
|
|
Výrobca
|
Ganz Budapeš
|
|
|
Rok výroby
|
1913 (1916)
|
|
|
Rozchod
|
1435
|
mm
|
|
Usporiadanie náprav
|
(AA) ' (AA) '
|
|
|
Napájacie napätie
|
550
|
V, dc
|
|
Maximálna rýchlos
|
35 (40)
|
km/h
|
|
Hmotnos
|
26
|
t
|
|
Hmotnos na nápravu
|
6,5
|
t
|
|
Dka cez nárazníky
|
11 740
|
mm
|
|
Celkový rázvor
|
8 600
|
mm
|
|
Rázvor podvozku
|
2 500
|
mm
|
|
Vzdialenos otoných bodov
|
6 120
|
mm
|
|
Priemer kolies
|
900
|
mm
|
|
Maximálny výkon
|
220
|
kW
|
Elektrický jednosmerný ruše je štvornápravový s jednou veovitou kabínou umiestnenou na hlavnom ráme uprostred ruša. Ruše má dva podvozky. V podvozkoch sú prune uloené tlapové trakné jednosmerné motory Ganz TS 100 (4x75 HP). Toivý moment sa z trakného motora na nápravu prenáša prostredníctvom ozubeného prevodu. Ozubený pastorok na hriadeli motora zaberá do ozubeného kolesa na náprave ruša. Rám ruša je vytvorený z pozdnych a prienych elných nosníkov, ktoré sú spojené nitovaním. V mieste umiestnenia podvozkov sú priene nosníky. Rámy podvozkov sú vytvorené z nosníkov pospájaných taktie nitovaním.
Na streche kabíny boli pôvodne dva trolejové zberae. V súasnosti je na streche v strede umiestnený jeden trolejový zbera. Kabína ruša je drevená, oplechovaná. Predná a zadná kapota je plechová. Riadenie výkonu je odporové, pomocou stýkaov. Ruše má automatickú tlakovú brzdu a runú brzdu. Vonkajšie nápravy oboch podvozkov majú pieskovanie. V ase prevádzky na Elektrickej lokálnej eleznice Bratislava – Viede bol ruše prispôsobený pre prepriahanie rušov v stanici Kopany. Dve koaje tejto stanice boli prispôsobené aj pre trakný systém 15 kV, 16 2/3 Hz, cez trolej, ale zárove aj pre trakný systém 550 V jednosmerných pomocou tretej koaje. Take jednosmerné napätie sa do ruša neprivádzalo cez trolejový, ale cez alší koajnicový zbera.
elo ruša
Eg 6
Trolejový zbera
Podvozok ruša z boku
Podvozok ruša spredu (šípka oznauje na ozubené koleso na náprave)
Tlapový trakný motor
Skria loiska nápravy
Klátiková brzda (lúové kolesá sú znane znešistené)
Vypruenie podvozku
Brzdový valec a mechanizmus bzd
Nitovanie na ráme ruša a ráme podvozku
Pieskovanie
Nápravy predného podvozku
Nápravy zadného podvozku
Kabína ruša je z drevených latiek a oplechovaná
Ruše by mal by rekonštruovaný, pravdepodobne nebude pojazdný vlastnou silou, pretoe jeho prevádzkovanie v Bratislave nie je v súasnosti moné ani na elezninej trati (iné trakné napätie), ani na elektrikovej trati (iný rozchod). Kde bude ruše po rekonštrukcii umiestnený, nie je ešte rozhodnuté.
Záujemcom o rušne Eg5,6 odporúam literatúru a zdroje:
- Ing. Milan Krá, doc. Ing. Dušan Habarda, CSc.: 100 rokov MHD v Bratislave, DPB, 1995;
- Ing. Jií Kubáek, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999;
- Wikipedia.