Pre narastajúci cestovný ruch zaiatkom 20. storoia bolo potrebné sprístupni i oblas Vysokých Tatier. Z tohto dôvodu sa pristúpilo k výstavbe elezninej trate v týchto nároných geografických podmienkach. Predovšetkým z finanných dôvodov bol zvolený rozchod 1000 mm. Prvý úsek dlhý 12,8 km bol vybudovaný z Popradu do Starého Smokovca a prevádzka na om zaala 17. decembra 1908. alší úsek dlhý 6 km zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol do prevádzky odovzdaný 16. decembra 1911 a úsek zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso dlhý 16,6 km bol do prevádzky odovzdaný 13. augusta 1912. eleznica má horský charakter, jej zaiatok je v Poprade, ktorý leí v nadmorskej výške 670 m n. m., v Starom Smokovci dosahuje výšku 994 m n. m. a na Štrbskom Plese eleznica konila vo výške 1350 m n. m. Je to najvyššie poloená adhézna tra na Slovensku a stúpaním 60 ‰ drí rekord medzi adhéznymi traami.
Starý Smokovec
Kométa a goralská harmonika
Pre prvý úsek z Popradu do Starého Smokovca bola pôvodne zvolená napájacia sústava 550 V DC (DC direct current = jednosmerný prúd), ale u v roku 1912 prebehla rekonštrukcia na napájaciu sústavu 1500 V DC. Meniare bola vybudovaná v Starom Smokovci. Napájanie meniarne zabezpeovala parná elektráre v Poprade. Súasou meniarne bola veká akumulátorová batéria, ktorú tvorilo 794 lánkov. Batéria vyrovnávala prúdové výkyvy v traknom vedení a slúila zárove ako náhradný zdroj pri výpadkoch elektrárne, ako záloha vydrala napája trakné vedenie dve hodiny, o stailo pre príjazd vlakov do staníc.
EMU 26.001 - Tatranská Lomnica
Štrbské Pleso
Boný pohad na Kométu
Tatranská elektrická vicinálna dráha (TEVD), resp. Tatranská elektrická vicinálna eleznica, neskôr Tatranská elektrická eleznica (TE) bola súkromná spolonos, ktorá bola v roku 1948 znárodnená a zaradená pod správu SD, ktoré prevádzku prevzali v roku 1952. Do roku 1931 mala spolonos 8 elektrických vozov, 12 osobných a 32 nákladných vozov. Dopravu na prvom úseku zaalo zabezpeova pä elektrických vozov, ktoré boli neskôr upravené pre trakné napätie 1500 V. Vozne u SD dostali oznaenie M 25.0, M 26.0 a M 28.0, resp. EMU 25.0, EMU 26.0, EMU 28.0.
Stanovište na ele voza
Elektrický voze TEVD 22 dostal 1. januára 1950 nové oznaenie M 200.402, neskôr da 1. januára 1965 voze dostal oznaenie EMU 26.001.
Základné technické parametre
|
Oznaenie
|
T.E.V.D. 22
EMU 26.001
|
|
|
Výrobca
|
Ganz Budapeš
|
|
|
Rok výroby
|
1912
|
|
|
Rozchod
|
1000
|
mm
|
|
Usporiadanie náprav
|
Bo
|
|
|
Napájacie napätie
|
1500
|
V, dc
|
|
Maximálna rýchlos
|
30
|
km/h
|
|
Hmotnos naprázdno
|
12,7
|
t
|
|
Hmotnos pri obsadení
|
14,3
|
t
|
|
Dka cez nárazníky
|
7 840
|
mm
|
|
Rázvor
|
4000
|
mm
|
|
Priemer kolies
|
980
|
mm
|
|
Výkon trvalý/hodinový
|
80/90
|
kW
|
|
Prevod
|
1:4,90
|
|
|
Poet miest na sedenie
|
20
|
|
Informácie o pôvode elektrického voza EMU 26.001 sa rôznia. Poda jedného zdroja elektrický voze EMU 26.0 vznikol rekonštrukciou pôvodného voza, ktorý bol v roku 1907 v skúšobnej prevádzke na trati ešte na pôvodnú traknú napájaciu sústavu 550 V DC. Rekonštruova na novú TNPS ho mala spolonos Ganz v Budapešti v roku 1912 a na tra sa mal dosta v roku 1913.
avá a pravá strana stanoviša
Spojenie TEVD 22 (EMU 26.001) a TEVD 16
Iné zdroje tvrdia, e elektrický voze vyrobila v roku 1912 f. Ganz, priom elektrickú as dodala f. Siemens Schuckert z Budapešti. Elektrický voze slúil pre dopravu pošty a batoín. Vypomôc mal elektrickému vozu EMU 25.001, ktorý dostal prezývku „stará pošta“, a nový voze EMU 26.001 dostal prezývku „nová pošta“. Voze EMU 26.001 bol urený pre dopravu nákladných vlakov pri preprave uhlia a kusových zásielok, resp. pre ahanie osobných prívesných vozov.
Predný podvozok
Zadný podvozok
Elektrický voze má dva podvozky, v kadom podvozku je trakný motor na 1650 V, s trvalým výkonom 40 kW. Pri sériovom radení trakných motorov má voze 4 stupne, z toho jeden stupe je hospodárny. Pri paralelnom radení má voze taktie štyri stupne. Voze má zariadenie tlakovej brzdy a elektrickú odporovú brzdu.
Vzduchojemy pre tlakovú brzdu
Detailnejší pohad na podvozok a trakný motor
V poslednom období svojej prevádzky sa voze pouíval pre sluobné vlaky a v zimnom období pre zimnú údrbu trate pri práci so snehovým pluhom. Pri pluhovaní trate sa za elektrickým vozom vytváral snehový závoj, ktorý pripomínal chvost letiacej kométy, práve poda tohto efektu dostal elektrický voze prezývku KOMÉTA.
Horná as ela voza
Trolejový zbera
Elektrický voze bol zachránený pred zošrotovaním, nadšencami pre elezninú dopravu bol zrekonštruovaný a potom slúil pre spomienkové jazdy pri rôznych príleitostiach. Návštevníkmi Vysokých Tatier obúbený voze, ktorý sa zil s prostredím, však tohto roku podahol úinkom neúprosného zubu asu. O jeho alšom osude nie sú zatia iadne pozitívne správy, ale posledné zverejnené informácie hovoria o nemalej sume, ktorá je potrebná na opravu trakného motora.
EMU 26.001 - Kométa
Odporuená a pouitá literatúra:
- Ing. Jindich Bek: Atlas lokomotiv, II. díl - motorová a elektrická trakce, Nadas, Praha 1971,
- Vladislav Borek: Elektrické vozy ady EMU 49.0, Corona,
- Ing. Kubáek a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999,
- Ladislav Olexa, Jozef Strišš: Koajová doprava vo Vysokých Tatrách, História a súasnos, Webex media s.r.o.