Krátko z histórie
V súvislosti s výstavbou trate z Komárna cez Nové Zámky, Nitru a Bánovce do Trenína bola zákonným lánkom XLI/1870 vydaná koncesia Henrichovi B. Strousbergovi. Strousberg však nezahájil výstavbu z Nových Zámkov do Komárna ani do Nitry, ale po rokovaniach so Šurianskym cukrovarom zahájil prestavbu úzkorozchodnej vleky z Palárikova do Šurian na normálny rozchod. Strousberg však rozostavanú tra predal bankám. Prestavbu vleky na tra s normálnym rozchodom dokonila spolonos StEG, ktorá da 15. januára 1874 prestavanú 8 km dlhú tra z Palárikova do Šurian uviedla do prevádzky. V roku 1876 spolonos získala od pôvodných koncesionárov Viliama Tótha, Ladislava Bertholda a Leopolda Lippmana koncesiu . XLIII/1985 na výstavbu eleznice zo Šurian do Nitry. Výstavba trate na rovinatom území prebiehala rýchlo a 1. novembra 1876 bola otvorená Šurany – Ivanka pri Nitre a 19. novembra 1876 Ivanka pri Nitre – Nitra, ím vzniklo elezniné spojenie Bratislavy (Prešporku) s Nitrou. Da 31. mája 1880 na naliehanie Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry uhorský snem schválil zákon . XXXIII a výstavba elezníc z Nitry pokraovala alej smerom do Topoian. Koncesia bola udelená Karolovi Stummerovi, bratom Thonetovcom a firme Adolf Schmitt a spol, ktorí koncesiu previedli na spolonos StEG, ktorá pokraovala vo výstavbe. Výstavba prebiehala rýchlo a eleznica z Nitry do Topoian bola otvorená u 16. septembra 1881. Výstavba eleznice pokraovala alej, ale v dôsledku hospodárskej krízy bola tra dokonená len po Veké Bielice.
Osobný vlak z Leopoldova pred stanicou
Na vchode do stanice sú od Nových Zámkov aj od Luianok mechanické vchodové návestidlá (S a L). Súasná elezniná stanica v Nitre má jedenás koají. Koajisko je rozdelené na dve hlavné asti, priom jedna as koají slúi pre vlaky osobnej dopravy a druhá pre nákladné vlaky. Na severnom zhlaví je zdruené mechanické odchodové návestidlo, ktoré slúi pre skupinu koají pre osobnú dopravu. Na severnej strane koajiska stanice je tie priecestie (km 31,095), ktoré je chránené mechanickými závorami. Do stanice sú zaústené viaceré vleky miestnych podnikov. Pre nakládku a vykládku slúia viaceré manipulané koaje, niektoré manipulané koaje vedú aj do predstaniného priestoru. Nad koajiskom stanice je vybudovaná lávka pre peších.
Priecestie na severnej strane chránené mechanickými závorami
Mechanické odchodové návestidlo
Os do Nových Zámkov prechádza popri mechanickom vchodovom návestidle "S"
Manipulaná koaj v predstaninom priestore
Skupina koají pre nákladné vlaky
(16, 14, 12, 10, 8, 6)
Skupina koají pre osobné vlaky
(4, 2, 1, 3)
Vchod do stanice z juhu
elezniná stanica v Nitre je medziahlá. Leí v blízkosti centra mesta. V susedstve elezninej stanice sa nachádza aj autobusová stanica. Osobné vlaky tu chodia predovšetkým na ramene Nové Zámky – Prievidza a Nitra – Leopoldov, teda niektoré vlaky v stanici konia, resp. z nej vychádzajú. Pre nástup a výstup cestujúcich sú pri koajach vybudované nástupištia so spevnenou hranou.
Odstavené súpravy osobných vlakov
(vpravo budova malej vodárne)
Nástupištia pre nástup a výstup cestujúcich
Výpravná budova je veká, poschodová, postavená v elezninom štýle StEG. Veda budovy sa nachádzajú alšie objekty slúiace pre elezninú dopravu (sklady, dielne).
Výpravná budova
Detailnejší pohad na fasádu budovy
V stanici je vybudované aj menšie depo s toou a rotundou. Pre napájanie parných vlakov bola vybudovaná menšia vodáre.
Tona a rotunda v depe
V rámci Programu modernizácie a rozvoja elezninej infraštruktúry na roky 2011 – 2014 bola vládou schválená tie elektrifikácia trate Leopoldov – Nitra. V tejto súvislosti eleznice SR pripravujú rekonštrukciu elezninej stanice v Nitre. Okrem elektrifikácie šiestich koají stanice by sa mali vybudova nové nástupiša a podchod k nim. eleznice SR uvaujú aj s výstavbou novej výpravnej budovy.
Komplex staniných budov
Nitra je štvrté najväšie mesto v Slovenskej republike a vea jej obyvateov dochádza denne do Bratislavy. Vzhadom na dobré cestné spojenie rýchlostnou komunikáciou a vzhadom na poet priamych autobusov, väšina z nich cestuje autobusmi. Je otázne, i pripravované investície do elektrifikácie dokáu tento stav zmeni.
Zdroj:
- Ing. Jií Kubáek, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999;
- SR.