Štiavnický tunel leí v km 187,913 – 188,67 a jeho svetlý tunelový prierez je 9,0/6,5. Tra v tuneli leí v oblúku s polomerom 700 m a v smere do Popradu má stúpanie 15 ‰. Tunel leí v nadmorskej výške 585 m.
Vydrnický portál
Elektrický ruše radu 131 na ele nákladného vlaku vychádza z tunela
Nadloie tunela je vysoké 42 m. Geologické prostredie, v ktorom bol tunel vyrazený, tvoria verfenské vrstvy pieskovca, kremenca a bridlice v nadloí z tektonicky rozrušenej uly.
Popradský portál
Z oblúka do oblúka
Tra v tuneli má polomer 700 m
Pre obmurovku tunela bola pouitá sliezska ula, v klenbe bola obmurovka zosilnená 10 cm hrubým izolaným betónom. Izolácie v tuneli boli zhotovené z asfaltových dosiek a as bola špachtovým poterom z asfaltovej zmesi s jutovými vlokami.
V tuneli (napravo jeden z bezpenostných výklenkov)
Úsek trate z Popradu do Spišskej Novej Vsi bol elektrifikovaný a do prevádzky uvedený 9. decembra 1955. Štiavnicky tunel spomalil práce na elektrifikácii trate, pretoe z dôvodu nedostatonej výšky medzi temenom koaje a trolejom bolo potrebné zníi niveletu koaje. Po elektrifikovaní bola v tuneli zníená traová rýchlos na 80 km/h. Dodnes je v jednom úseku v tuneli zníená výška trolejového drôtu na 5060 mm v prvej traovej koaji a 5010 mm v druhej traovej koaji. Dnes je cez tunel povolená maximálna rýchlos 100 km/h.
Poloha na mape
Okrem nedostatonej výšky nevyhovoval ani prierez tunela, ktorý poda údajov SR bol pre prvú traovú koaj 1-Sme/SR a druhú traovú koaj Pz. Kvôli nevyhovujúcemu prierezu museli niektoré vlaky s prekroenou lonou mierou, alebo s vozami s priechodovým prierezom 1-VM-A (napr. lôkové vozne RD) chodi smerom do Popradu po druhej traovej koaji.
Rýchlik do Košíc prechádza po druhej traovej koaji
V smere od Popradu je tesne pred tunelom umiestnené posledné oddielové návestidlo autobloku, ktoré slúi ako predzves vchodového návestidla stanice Vydrník.
Návestidlo autobloku tesne pred tunelom
Hne za tunelom v smere do Popradu leí elezniná zastávka Spišský Štiavnik. Tra v tomto úseku vedie na vysokom násype, ktorý preklenuje úzke údolie. V násype sú oblúkové priepusty pre miestnu cestu a potok. K zastávke vedie z miestnej cesty úzka strmá cestika. Zastávka leí mimo obce Spišský Štiavnik.
Budova zastávky
Osobný vlak zastavuje na zastávke
Krátky vysoký násyp medzi zastávkou a tunelom
Pramene:
- Ing. Jií Kubáek, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999;
- Rudolf Kukuík, Pavol Kukuík: elezniné a cestné tunely, SR 2002.