Železničné.info pro PDA

Tisovec a spolu s ním oblasť Malohontu a Gemera získala po vybudovaní Gemerských priemyselných železníc železničné spojenie s Budapešťou a zároveň cez Zvolen a Vrútky tiež s Košicko-Bohumínskou železnicou. Neskôr vzniklo cez Zvolen železničné spojenie aj s Banskou Bystricou, a keď na jeseň roku 1884 bola vybudovaná železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej, bol Tisovec prepojený železnicou aj s Horehroním. Toto železničné spojenie však nebolo ani z časového, ani finančného hľadiska výhodné, preto bola stále aktuálna potreba priameho železničného prepojenia Malohontu a Horehronia. Preto v roku 1872 uhorský parlament schválil zákonný článok o výstavbe spojovacej železnice medzi železiarňou v Tisovci a železiarňami v Podbrezovej a Hronci. Gemer, Malohont a Horehronie boli bohaté na nerastné suroviny. Ťažila sa tu predovšetkým železná ruda, ktorá sa zároveň spracovávala v miestnych hámroch. Výroba železa v Tisovci sa datuje do 13. storočia. Železo sa tavilo najprv v jednoduchých, neskôr v tzv. slovenských peciach. V Hronci sa surové železo ďalej spracúvalo a vyrábali sa tu kvalitné koľajnice, ktoré Uhorsko potrebovalo pre výstavbu ďalších železničných tratí.

Výpravná budova stanice

Koľajisko

Výpravná budova

Pamätné tabule výstavby železničných tratí

Manipulačný vlak

Dodnes sú tu viditeľné pozostatky pôvodnej úvraťovej trate z Brezna a vlečky k vysokej peci, neskôr strojárskeho podniku.

Dňa 15. septembra 1896 bola do prevádzky uvedená trať z Pohronskej Polhory, čím vzniklo priame železničné spojenie Malohontu s Horehroním. Na prekonanie sklonových pomerov 50 promile bola vybudovaná ozubnica medzi Pohronskou Polhorou a Bánovom. Hutnícka 700. ročná tradícia Tisovca skončila v roku 1965 likvidáciou vysokej pece, po vybudovaní Východoslovenských železiarní v Košiciach (dnes USS). Vysoká pec v Tisovci bola v 40.-tych rokoch 19. storočia najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Po ukončení železiarskej výroby bola pre náročnú a málo výkonnú prevádzku zastavená aj nákladná doprava na ozubnicovej trati z Tisovca do Pohronskej Polhory.

Náčrtok koľajiska stanice Železničná stanica Tisovec

Vysoká pec v Tisovci na historickej fotografii

(STM Košice)

Model vysokej pece v Tisovci v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach

Pri výstavbe Gemerských priemyselných železníc bola stanica v Tisovci vybudovaná ako koncová. V období výstavby trate z Pohronskej Polhory nebol vybudovaný Tisovský (Tisovecký) tunel, ale železničná trať v Tisovci obchádzala oblúkom vrch zvaný Kášterec a do stanice bola zaústená úvraťou do severného zhlavia. To bola zvláštnosť tejto trate, pretože vlak vypravený do Brezna najprv rušeň najprv vytlačil pred stanicu a odtiaľ odišiel do Brezna. Dodnes sú tu viditeľné pozostatky pôvodnej úvraťovej trate z Brezna a vlečky k vysokej peci, neskôr strojárskeho podniku.

Mapa zachytáva pôvodnú úvraťovú trať z Brezna

Násyp pôvodnej úvraťovej trate z Brezna a vlečky

Tisovský tunel bol vybudovaný počas 2. svetovej vojny v rámci výstavby tzv. Gemerských spojok. Krátky úsek trate tvorený vysokým násypom, most s dvoma otvormi ponad cestu a potok, a tunel sú jedinými objektmi, ktoré boli po dokončení uvedené do prevádzky. Prvý vlak Tisovským tunelom prešiel dňa 3. marca 1949. Uvedením tunela a krátkeho úseku novej trate bola odstránená úvrať, čím sa skrátil cestovný čas medzi Tisovcom a Breznom.

Južné zhlavie, do ktorého je zaústená vlečka vápenky a vozebnej stanice

Motorka z Brezna vchádza do stanice

Osobná železničná doprava je tu zatiaľ stále zabezpečovaná, aj keď Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., mala snahu ju minimalizovať, resp. úplne zrušiť, najmä medzi Tisovcom a Breznom. Na manipulačných vlakoch, ktoré tu chodia od Jesenského a Rimavskej Soboty sa objavujú rušne radu 742. Do južného zhlavia stanice je zaústená vlečka miestnej vápenky. V stanici sa nakladá predovšetkým drevo.

Točňa by mala slúžiť pre ozubnicový parný rušeň...

...ktorý bol privezený z Rumunska