Železničné.info pro PDA Železničné.info pro PDA - 28.03. 2024
Home | Top 10 | Vyhľadávanie |
Komentáre
Desať rokov od veľkého štrajku
admin, 29.01.2013 (7998 prečítané)

Uplynulo desať rokov od chvíle, kedy sa zastavila železničná doprava na slovenských tratiach. Dňa 29. januára 2003 sa o 3.00 h zastavil život na tratiach. Začal sa štrajk, ktorý nemal v novodobej histórii Slovenskej republiky obdobu. Viac než 40 tisíc železničiarov vtedy už rozdelených železničných spoločností (ŽSR a ZSSK) začalo štrajk na protest proti rušeniu osobnej dopravy na niektorých tratiach. Vo viac ako 300 staniciach sa pripravovali na 6 hodinové zastavenie všetkej železničnej dopravy. Prečo k štrajku vlastne došlo a o čo štrajkujúcim železničiarom vtedy išlo?

Najprv to bolo 6 hodín
 
Rokovania s vládou neboli úspešné. Už v októbri 2002 Železničná spoločnosť (ZSSK) vyjadrila nesúhlas so snahou ministerstva financií zobrať v budúcom roku (2003) železniciam tri miliardy korún. Minister financií Ivan Mikloš rozhodol znížiť štátny príspevok železniciam zo siedmich na štyri miliardy korún. Mikloš chcel, aby železnice okrem zvyšovania cestovného zefektívnili svoju činnosť. Reforma železníc sa už síce začala, ale podľa vtedajšieho ministra dopravy Pavla Prokopoviča ešte chvíľu potrvá, možno dlhšie než funkčné obdobie tejto vlády. Štát musí rozhodnúť, či bude železnice financovať s vlastných zdrojov, alebo začne uvažovať aj o súkromnom kapitáli.
 
Minister dopravy Pavol Prokopovič odmietol odborárske požiadavky. Zamestnanci železníc žiadali odložiť rušenie dopravy na 25 regionálnych tratiach a ďalších vyše 200 najmä osobných vlakov, ktoré je naplánované od 2. februára (2003). Odborári žiadali, aby financovanie na ďalšie obdobie prevzal na seba štát, ale ten podľa ministra dopravy Prokopoviča na to nemá. Podľa neho odborári nechceli ustúpiť ani o centimeter, a preto sa nenašiel kompromis. Schmidt potvrdil, že riešením je doplniť peniaze na financovanie rušených vlakov. Šéf rezortu (dopravy) sa pokúšal odborárov vystríhať pred dôsledkami štrajku, ktoré budú stáť vyše 10 miliónov korún. Podľa Prokopoviča obslužnosť územia v regiónoch, kde vlaky prestanú jazdiť, môžu zabezpečiť podniky autobusovej dopravy s prispením vyšších územných celkov.
 
Od 31. januára 2003 neobmedzene
 
V piatok večer, dňa 31. januára 2003, hodinu pred polnocou, sa začal neobmedzený štrajk na železniciach na Slovensku. Odborári a vedenie Železničnej spoločnosti (ZSSK) sa rozišli bez dohody. Nemáme inú možnosť, vyhlásil šéf štrajkového výboru Jozef Schmidt, ponúkame dialóg tomu, kto je schopný s nami rokovať o odložení termínu rušenia vlakovej dopravy. Takýmito osobami sú podľa odborárov minister dopravy alebo premiér. Dozorná rada Železničnej spoločnosti (ZSSK) na čele so štátnym tajomníkom rezortu dopravy Branom Opaterným dala odborárom poslednú ponuku.
 
Vlaky na regionálnych tratiach a 200 ďalších vlakov by sa od 2. februára síce zastavili, ale: "Garantovali by sme mesačné obdobie, keď odborné komisie posúdia trať po trati a nájdu možnosti, ako obnoviť dopravu," vyhlásil Opaterný. Odborári to odmietli.
 
"Je to stále rovnaké - zrušiť na nejaký čas a až potom hľadať riešenia. S tým nemôžeme súhlasiť. Treba dopravu zachovať a rýchlo hľadať riešenie," doplnil šéf štrajkového výboru Schmidt.
 
Na osobnú dopravu na železnici vláda vyčlenila v štátnom rozpočte na rok 2003 4,3 miliardy korún. Manažment Železničnej spoločnosti (ZSSK) tvrdí, že bez toho, aby sa ušetrilo na zrušených tratiach, nebolo možné túto sumu neprekročiť. Financovanie osobnej železničnej dopravy si v tomto roku (2003) vyžiada 6,8 miliardy korún. Podľa údajov z podnikateľského plánu Železničnej spoločnosti (ZSSK) asi 2,5 miliardy zaplatia cestujúci ako tržby, zvyšok príde zo štátnej pokladnice.
 
„Bez toho aby sme ušetrili napríklad na nafte, mzdách a prevádzke, nie je možné vtesnať sa do tohto rozpočtu.“
 
Ekonómovia Železničnej spoločnosti sa rozhodli pre variant rušenia prevádzky na 25 regionálnych tratiach, pretože ide o koncové trate.
 
Na rok 2003 vláda presne stanovila, akú sumu požaduje, aby železnice vynaložili vo verejnom záujme a tú im aj presne uvoľnila priamo z rozpočtu. Železnice sa preto už nemajú viac zadlžovať. Keďže tých 4,3 miliardy korún na osobnú dopravu je menej, ako to bolo v minulom roku (2002), železnice musia šetriť.
 
V roku 1995 boli slovenské železnice (ŽSR) ziskovou firmou, ktorá nebola zadlžená. Dnes (2003) majú obe železničné spoločnosti (ŽSR a ZSSK) dokopy dlhy prevyšujúce 48 miliárd korún. Od roku 1996 sú železnice stále stratové, k čomu prispieva aj neschopnosť štátu platiť im za to, že zabezpečujú dopravu za cenu nižšiu, ako sú ich náklady. Dnes štát dlhuje železniciam 18 miliárd korún.
 
Písal sa rok 2003...
 
Epilóg
 
Štrajk sa skončil neúspešne dňa 4. februára 2003. Zastavilo ho predbežné opatrenie súdu, ktorý vyhovel predstaviteľom oboch štátnych železničných spoločností (ŽSR a ZSSK). Nezávislá súdna moc sa v tomto prípade podriadila politickým záujmom. Ústavný súd Slovenskej republiky neskôr rozhodol, že predbežné opatrenie bolo vydané nezákonne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
 
Straty spôsobené štrajkom odhadnuté asi na 66,5 mil. korún v nákladnej a 16,7 mil. korún v osobnej doprave nemuseli byť konečné.

Zdroj: tasr, sita, pravda, sme

Home