Projekt TEN-T 17 obsahuje tri stavby. V rámci prvej stavby sa mala vybudova podzemná eleznica (prepojenie koridorov). Druhá stavba rieši výstavbu elezninej trate na bratislavské letisko a tretia elektrifikáciu elezninej trate z Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Marcheggu.
O plánovanej výstavbe podzemnej eleznice u sú tu uvedené viaceré informácie. Myslím si však, e nie je na škodu si ich oivi, prípadne doplni novými. Výstavba je v súasnosti zastavená, no urite budú snahy presunú financovanie tejto stavby do nového rozpotového obdobia EÚ (2015 – 2020).
Náletové dreviny schovávajú výpravnú budovu stanice
O filiálke sa bude ešte dlho hovori, táto téma bude rezonova. i u v odborných kruhoch, tak aj vo verejnosti. U teraz obyvatelia priahlej oblasti stanice filiálka poadujú vybudova priechody cez koajisko nefunknú elezninú stanicu filiálka medzi ulicami Tehelná – Raianska a Budyšínska – Raianska. Priechod by mohol vzniknú aj medzi ulicami Škultétyho – Raianska, teda v mieste kde sa niekedy nachádzala lávka ponad koajisko elezninej stanice.
Výstavba novej podzemnej eleznice sa mala dotýka viacerých bratislavských staníc od Rae po Petralku. Cieom bolo vybudova priame prepojenie elezniných staníc Bratislava predmestie – Bratislava-Petralka s prepojením mestskú dráhu (Janíkov dvor), ktorú pripravuje mesto Bratislava v rámci výstavby nosného systému MHD. V úseku od stanice Bratislava predmestie – Bratislava-Petralka sa mali vybudova tri podzemné zastávky a jedna stanica.
V úseku Bratislava-Raa – Bratislava predmestie sa mala realizova rekonštrukcia elezninej trate a súvisiacich zariadení tak, aby ich nový stav vyhovoval poiadavkám na modernizované trate pre traovú rýchlos 80 km/hod. Okrem toho sa malo zruši jedno existujúce elezniné priecestie pri modrom moste, ktoré malo nahradi podcestie, ktoré by zabezpeilo mimoúrovový prechod cestnej dopravy a chodcov.
elezniná stanica Bratislava predmestie
V rámci tejto elezninej stanice sa mali rekonštruova obe koajové zhlavia stanice v súvislosti s vybudovaním dvojkoajnej elezninej trate medzi elezninými stanicami Bratislava predmestie a Bratislava-Petralka a vzhadom na poiadavku zvýšenia rýchlosti na predjazdných dopravných koajách. Okrem toho sa malo vybudova nové nástupište. V obvode stanice sa malo zruši existujúce elezniné priecestie v kriovatke s Nobelovou ulicou, ktoré malo nahradi podcestím, ktorým sa mal zabezpei mimoúrovový prechod cestnej dopravy a chodcov z existujúcej zástavby okolo Nobelovej ulice na Raiansku ulicu.
Úsek Bratislava predmestie – Bratislava-Filiálka
V tomto medzistaninom úseku sa mala vybudova nová dvojkoajná tra. Táto mala by umiestnená na elezninom pozemku a mala vies v trase súasnej jednokoajnej trate, ktorou sa zaisuje obsluha stanice Bratislava filiálka. Zaiatok úseku mal by urený koajovou spojkou stanice Bratislava predmestie. Z hadiska výškového vedenia navrhovaná tra po cca 50 m od zaiatku úseku mala zaa klesa v sklone 25 ‰ do podzemia a po cca 375 m od zaiatku by bola vedená u v tuneli. V staniení cca km 1,161 mala tra prechádza kriovatkou ulíc Jarošova – Raianska. V tomto traovom úseku mala by umiestnená nová zastávka Bratislava-Slovany. Zastávka mala by podzemná a umiestnená mala by v mieste pôvodnej, zrušenej elezninej zastávky (kriovatka ulíc Kukuínova – Riazanská).
Úsek Bratislava-Filiálka – Bratislava-Nové Mesto
Navrhované nové prepojenie týchto dvoch staníc malo by východne od Kukuínovej ulice. Zaiatok navrhovanej dvojkoajnej trate mal by v traovom úseku medzi novou zastávkou Slovany a stanicou Bratislava predmestie. Tra sa mala odpája pravým odboením u v úseku, v ktorom tra Bratislava predmestie – Bratislava-Filiálka klesá do podzemnej asti. Pre umonenie pravostrannej prevádzky mala by v mieste odboenia medzi traové koaje vloená jednoduchá koajová spojka.
elezniná stanica Bratislava-Filiálka
Nová podzemná stanica mala by situovaná v mieste súasnej povrchovej stanice. Stanica mala ma štyri dopravné koaje, jednu manipulanú koaj a dve nástupištia s dkou 400 m, ktoré by umonili zastavovanie rýchlikom a medzinárodným vlakom. V nadzemnom podlaí mali by vstupy a výstupy zo stanice na úrove parteru, núdzové a poiarne únikové cesty. Vestibuly stanice by poskytovali sluby primerané významu tejto elezninej stanice. Z podzemných podlaí malo by rozhodujúce to najnišie, ktoré by plnilo funkciu nástupiska, ostatné by boli vyuívané pre umiestnenie vnútorných komunikácií, technických priestorov a podzemných parkovísk.
Stanica mala ma hlavný vstup z úrovne terénu umiestnený do halového priestoru, ktorý je otvorený do voných plôch námestia Trnavské Mýto. Z haly by bol prístupný hlavný vestibul stanice v úrovni prvého podzemného podlaia. Na junej strane by bol vstup zabezpeený prepojením haly s vonkajším priestorom námestia Trnavské Mýto, ktorý je tie zníený na úrove prvého podzemného podlaia a vytváral by prepojenie haly výpravnej budovy stanice s podchodom Trnavské Mýto. Z prepojenia je prístup peších bezkolízne moný a to z podchodu Trnavské Mýto, kde sa nachádza prestup na elektrikovú dopravu a je z neho prístup peších z územia priahlých ulíc, z podchodu Šancova, pod Šancovou ulicou, kde sa nachádzajú zastávky MHD a záujmové územie v priahlých uliciach a z plôch Trnavského Mýta, kde sa nachádzajú zastávky MHD a cieové aktivity v území.
Na severnej strane by na vestibul bol napojený podchod pod cestou prepájajúcou Šancovu a Škultétyho ulicu, kde je výstup na ulice Kominársku a Šancovu. Do vestibulu výpravnej budovy by boli zabezpeené aj alšie vstupy. Vzhadom na dku stanice bol navrhovaný druhý vstup do stanice z vestibulu situovaného v úrovni eskej ulice. Urbanizáciou úrovne terénu by sa vytvorilo alšie priene prepojenia, a to pokraovania ulíc cez súasnú bariéru koajiska a na Raiansku ulicu. S výnimkou oboch vestibulov situovaných na koncoch stanice a podruných výstupov (výstupy z únikových ciest), by bola celá stanica situovaná v podzemí. Predpokladalo sa, e súasne s výstavbou stanice, resp. v krátkej dobe po jej vybudovaní bude priestor vymedzený ulicami Kukuínova a majetkovou hranicou pozemku vo vlastníctve SR zastavaný (urbanizovaný).
Úsek Bratislava-Filiálka - avý breh Dunaja
Tento traový úsek by viedol v zastavanom území centrálnej mestskej oblasti a sledoval by líniu Karadiovej ulice. Úsek by bol realizovaný ako dva jednokoajné razené tunely. Niveleta trate je vemi rozdielna a výrazne ju ovplyvuje niveleta koaje v stanici Bratislava-Filiálka na jednom konci a prechod Dunaja na druhom. Úrove nivelety sa tak pohybuje na zaiatku úseku (za stanicou Bratislava-Filiálka) na úrovni cca 120,00 m.
V tomto úseku boli navrhované dve elezniné zastávky. Prvá z nich je Bratislava-Nivy a druhá zastávka Bratislava centrum. Obe zastávky by boli stavebne realizované ako razené, zastávka Bratislava-Nivy sasti kombinovaným spôsobom, ke vzhadom na menšiu hbku bude prvé podzemné podlaie (úrove vestibulov stanice) realizované hbením. Obidve zastávky majú ostrovné nástupiská v dke 150 m.
Prechod pod Dunajom
Tento úsek je z hadiska realizácie výstavby elezniných tratí vedených v podzemí úsekom, ktorý by si vyadoval mimoriadnu pozornos, pretoe prechádza pod Dunajom. Úsek mal by realizovaný razením.
Pravý breh Dunaja - elezniná stanica Bratislava-Petralka
Tento úsek bol z hadiska realizácie rozdelený na dve asti, priom za hranicu je moné povaova miesto, v ktorom by sa dva jednokoajné tunely smerované do stanice Bratislava Petralka dostasti do súbehu s existujúcou dvojkoajnou elezninou traou v medzistaninom úseku Bratislava ústredná nákladná stanica – Bratislava-Petralka.
Prvá as by bola najkomplikovanejšiu, pretoe sa v om mal realizova koajový rozplet dvojkoajnej elezninej trate smerovanej do stanice Bratislava Petralka vedenej v dvoch jednokoajných tuneloch a trate mestskej dráhy smerovanej do Janíkovho dvora, vedenej tie v dvoch jednokoajných tuneloch. Koajový rozplet realizovaný vloením výhybiek do elezninej trate s vybudovaním odvratnej koaje mal by situovaný v úseku, v ktorom by sa tra nachádzala na úrovni asi 33,0 m pod úrovou terénu.
V rámci druhej asti by sa realizovala výstavba dvoch jednokoajných tunelov budovaných v prevanej asti hbením zhora, kadý z nich po vonkajšej strane dnešnej dvojkoajnej elezninej trate. Po vystúpaní trate na povrch terénu mal úsek koni napojením na zhlavie elezninej stanice.
Napojenie mestskej dráhy na elezninú tra
V rámci tohto úseku sa mali vybudova dva jednokoajné tunely, ktoré mali zabezpei prepojenie trate mestskej dráhy na elezninú tra a zaisti monos prevádzkovania vlakov mestskej hromadnej dopravy v trase prepojenia Janíkov dvor – Bratislava-Filiálka - Bratislava predmestie s monosou vedenia vlakov alej do regiónu. Úsek mal koni na zaiatku stanice mestskej dráhy stanica nosného systému MHD Einsteinova.
Trasa nosného systému MHD by bola prevádzkovaná v duálnom reime s vyuitím elezninej trate, vybudovanej v rámci stavby projektu TEN-T od elezninej stanice Bratislava predmestie po elezninú stanicu Bratislava-Petralka. V navrhovanej odboke Dunaj na pravom brehu Dunaja by pokraovali dva jednokoajné tunely do Janíkovho dvora. Duálna (spoloná) prevádzka vlakov elezninej dopravy a vlakov mestskej dopravy na spolonom úseku dopravnej cesty a prepravné nároky by si vyiadali prevádzkova aj v mestskej doprave vozidlo kompatibilné po stránke rozchodu koají, priechodného prierezu, konštrukcie vozidlovej skrine (stlaovacej sily), napájacej sústavy, trakného systému a zabezpeovacieho systému. Dá sa predpoklada, e prevádzka vlaku zostavená z takýchto vozidiel na povrchovo vedenej trati pri navrhovanom intervale 5 min. v rannej a poobedajšej špike stredom sídliska Petralky, by nebola obyvatestvom akceptovaná. Hluk vytváraný vlakovou dopravou by bolo nutné eliminova výstavbou protihlukových stien, o by vytvorilo výraznú fyzickú a estetickú bariéru. Kriovanie elezninej trate nebude môc by v úrovni a bude vyadova všetky priene vedené komunikácie rekonštruova a vies ich nadjazdom, alebo podjazdom. Z týchto dôvodov sa navrhuje vies navrhovanú tra v celej dke sídliska Petralka v tuneli. Vzhadom na výšku hladiny podzemnej vody navrhuje sa realizova dvojkoajný tunel hbením zhora.
Nosný systém MHD v Bratislave bude tvori najskôr rýchlodrána elektriková linka, tra by mala by vedená z junej Petralky cez Starý most do centra a ukonená na Šafárikovom námestí. Hlavné mesto SR Bratislava má pripravi elektrikovú tra rozchodu 1000 mm pre úsek Šafárikovo námestie - Starý most - Bosákova ulica. V úseku Bosákova ulica - Janíkov dvor sa vybuduje zdruenou investíciou elezníc SR a Bratislavy duálny systém rozchodu 1000 mm a 1435 mm. eleznice SR pripravia elezniné prepojenie TEN-T koridorov, vrátane staníc, ktoré zabezpeia prestup na MHD, a tie tunel popod Dunaj (tenká fialová iara na mape).
