Vychovaný som bol na „mayovkach“. Nie, to nie sú paštéty z peene, ale knihy. Len o som v knihe od Karla Maya objavil slovo „stopy“, hne som vedel, e jazdci boli štyria, z nich traja neboli belosi, dvaja boli Apai, jeden bol náelník Komanov a riadil koa pod vplyvom ohnivej vody a štvrtý mal záhadnú pušku a nebol opálený. Tušil som, e pod Tatrami ma aká aká úloha. V duchu som dumal, ie stopy sa tu mono objavili, eby to bol yeti? Náš slovenský, tatranský yeti? To by bolo úasné a bola by to skutoná senzácia. Ako teda dopadlo moje stopovanie pod Tatrami? Výsledok je tu.
Vlak spolonosti RegioJet
obas ide rýchlejšie, obas veselo aj na ervenú, ale stopy v snehu nezanecháva
Volám "yeti" uká sa a stále ni
Skúšam to na junú stranu, ale bezvýsledne, yeti sa neukázal
Vyruší ma dvojika, alšie prekvapkanie, vlaky chodia len po jednej koaji
Postrk zabezpeuje alšia dvojika
Modrá reklamná na 601
Na opanej strane akám na osudovú 11
iadne stopy yetiho som nenašiel, preto schádzam nišie a sledujem 350.007
Vraciam sa vyššie pod Štrbu a sliedim po okolí,
no okrem gorily 350.020 iadna iná opica v okolí...
Idem, idem a zrazu stopy, lene to si len niekto na vysokej nohe ije...
A alšie stopy, ale yetiho to nie sú, konštatujem sklamane...
Ruch na trati neustal, postaral sa o to aj motorový voze pre trakné vedenie
Modrý nebol len MVTV ale aj ašia gorila na vlaku...
A alšia modrá, tentokrát poská dvojika na Štrbu sa driape...
Slovenská zelená dvojika sa u zo Štrby púša dolu len...
Zelená rakaa tlaí ostošes hore aký vlak...
Na osobnom vlaku si to pre zmenu 163.124 valí...
Rakane majú svoj de, alšia sa snaí dosta svoj vlak tam hore...
A tu u obe rakane sa akoby na saniach dolu kopcom gúajú...
A hne po nich sa v tichosti Pendolino prehnalo...
Jeden nakladný vlak za druhým, niekedy jav nevídaný, no výluka u skonila...
A alší osobáik do Popradu
Hne po om rýchlik z Bratislavy...
Rozhliadam sa dookola, i stopy yetiho neobjavím,
ke tu zrazu ierna mátoha na ma vyskoí
Ty ty ty, mátoha ierna... no nakoniec to ruše bol...
Opä jeden ltý vlak...
U som balil veci, ke poschodový hliník okolo ma prešiel
Ke sa traový ruch konene na chvíu utíšil, aj svoje stopy som mohol vyfoti...
Nie, to nie sú stopy yetiho,
toto sú stopy známeho (ne)tvora, ktorého meno "šotouš" je...
Príhovor do srdca (ne)tvora „šotouša“:
Váený „šotouš“ akejkovek národnosti a štátnej príslušnosti,
si pri našich elezniných tratiach vdy vítaný,
ale ak pôjdeš aj nabudúce foti svoje obúbené vlaky, i u pod naše Tatry, alebo inde, tu na našom krásnom Slovensku,
nezabudni po sebe uprata. Svoje plastové faše, poháre, plechovky a iný odpad, ktorým si si spríjemoval a krátil svoj „šototrip“, si láskavo zober spä so sebou a odcho ho do koša pre odpadky, ktorý nájdeš na stanici, alebo do kontajnera pred domom, kde bývaš.
V opanom prípade sa mono práve za tebou objaví YETI, a ten Ti tie tvoje odpadky napchá do... batohu, samozrejme.
alšie stopy "šotouša"...
Len o som všetko vyfotil,
aparát som do batohu odloil,
nestihol som ani yetiho vyfoti, na vozíku sedel,
o krátko na to okolo ma prešiel,
tak sná nabudúce, yeti...
Fotografie vlakov budú pridané do príslušných albumov. Úsmevný text myslený váne a foto: © autor