Viadukty v okolí Hanušoviec nad Topľou
Autor: admin <redakcia(at)zeleznicne.info>, Téma: Mosty a tunely: trať 193, Vydané dňa: 09. 02. 2012Úsek súčasnej trate 193 medzi Kapušanmi pri Prešove a Strážskym bol vybudovaný na základe politického rozhodnutia slovenskej vlády z roku 1939. Touto fotoreportážou si priblížime postupne súčasný stav štyroch viaduktov v okolí Hanušoviec nad Topľou v smere od Strážskeho do Prešova.
V dôsledku Viedenskej arbitráže bolo štátnou hranicou prerušené jediné železničné spojenie s východnou časťou našej krajiny, keďže Košice a súčasná trať 190 z Košíc do Čopu pripadla Maďarsku. V roku 1940 sa ustálila peážna doprava a na trati z Prešova cez Košice a Slanec do Medzilaboriec a späť chodili denne dva osobné vlaky. Ďalší zrýchlený vlak chodil z Humenného do Bratislavy a späť. Napriek tomu sa Slovenská vláda rozhodla pre výstavbu novej trate a využila k tomu projekt z roku 1937 vypracovaný ešte správou ČSD.
Najdlhší viadukt na trati dosahuje dĺžku takmer 400 metrov - smer Prešov
Stavebné povolenie bolo vydané 26. apríla 1939 a samotná stavba bola rozdelená na šesť stavebných úsekov. Práce sa začali slávnostným výkopom v Kapušanoch dňa 29. júna 1939. Na trati boli vybudované dva tunely a 117 viaduktov, mostov a priepustov, z nich desať väčších oceľových mostov a viaduktov. Stavebná dĺžka trate Strážske – Prešov je 49,773 km. Trať prekonáva výškový rozdiel od nadmorskej výšky 134,62 v stanici Strážske do vrcholového bodu 296,50 m za prešovským portálom tunela pod Petičom (Nemcovský tunel) odkiaľ opäť klesá na nadmorskú výšku 263,98 m v km 50,000 pred novou stanicou Kapušany pri Prešove. O náročnosti terénu svedčí objem zemných prác. Okrem výlomu tunelových rúr oboch tunelov v objeme 43,750 m3, si stavba vyžiadala presun 2 995 250 m3 zeminy. Medzi zastávkou Bystré a výhybňou Pavlovce boli postavené štyri viadukty s celkovou dĺžkou 946,92 m.
Prvý viadukt leží v priamom smere v km 33,789 tesne pred zhlavím železničnej stanice Hanušovce nad Topľou v smere od Bystrého. Tesne pred viaduktom je umiestnené vchodové mechanické návestidlo do stanice. Trať má v smere na Prešov stúpanie 10 ‰. Konštrukcia viaduktu je 92,80 m dlhá a skladá sa z troch polí s rozpätím 3x30 m. Teoretická výška hlavných nosníkov je 3,60 m, ich vzájomná vzdialenosť je 3,10 m. Mostovka je horná a najväčšia výška koľaje nad terénom je asi 22,50 m. Hmotnosť oceľových konštrukcií viaduktu je 248000 kg (248 t). V okolí prvého viaduktu je bujná vegetácia znemožňujúca urobiť fotografiu kolmo na most.
Viadukt pred stanicou Hanušovce nad Topľou
Dispozícia viaduktu
Druhý v poradí je Hanušovský viadukt. Vybudovaný bol nad údolím hanušovského potoka v južnej časti Hanušoviec nad Topľou. Leží v oblúku so začiatkom v km 36,457. Tesne pred viaduktom je zastávka Hanušovce nad Topľou mesto. Mesto leží s časti aj v údolí pod viaduktom.
Hanušovský viadukt - dispozícia
Viadukt sa skladá z jedného klenutého otvoru v strážskej opore svetlosti betónovej klenby 7,00 m a deviatich otvorov s oceľovou konštrukciou priehradovou rozpätia 1x30,5 m a 8x42,40 m, takže most je dlhý 389,90 m. Prvé štyri otvory sú v pravostrannom oblúku polomeru 350 m, dva otvory sú v prechodnici a posledné tri otvory sú v priamke. Niveleta železnice má stúpanie 10 ‰. Teoretická výška hlavných nosníkov je 5,10 m (v prvom poli 4,04), ich vzájomná vzdialenosť je 3,80 m (v prvom poli 3,61 m). Mostovka je horná a mostné piliere majú v závislosti od terénu rôznu výšku, najvyšší pilier dosahuje výšku takmer 28 metrov a najväčšia výška koľaje nad terénom je asi 40 m. Hmotnosť oceľovej konštrukcie je 1335000 kg (1 335 t).
Výstavba
Stavba spodnej konštrukcie viaduktu si vyžiadala výkop cca 15 000 m3, v hlbokých stavebných jamách, asi 15 000 m3 betónového a cca 2 500 m3 obkladaného muriva, výstavba trvala od septembra do augusta 1942. Na výkopových prácach zakladacích bolo treba odpracovať okolo 260 000 hodín a na prácach murárskych a betonárskych cca 330 000 hodín. Viadukt je vzácnou technickou pamiatkou, pretože je najdlhším železničným mostom postaveným v oblúku nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Najdlhší viadukt v strednej Európe v oblúku - panoráma
Najvyšší pilier dosahuje výšku 28 metrov
Hanušovský viadukt
Smer Strážske
Historicky nákladný vlak s parným rušňom 477.013 na čele
Viadukt bol na sklonku druhej svetovej vojny poškodený nemeckým vojskom pri ústupe. Oporné múry boli poškodené a oceľové konštrukcie zhodené s pilierov pokrútené ležali v údolí. Len krajné konštrukcie zostali hore.
Zničený Hanušovský viadukty
Tretí viadukt leží v priamom smere neďaleko druhého najdlhšieho viaduktu v km 37,286. Vybudovaný je v priamke pri stúpajúcej nivelete železnice 11.52 ‰. Konštrukcia je 271,12 m dlhá a skladá sa zo štyroch polí priehradovým rozpätia po 51.20 m a z krajných polí z dvoch združených železobetónových klenieb svetlosti po 12 m. Teoretická výška hlavných priehradových klenieb oceľovej konštrukcie je 6,40 m a ich vzájomná vzdialenosť 3,50 m. Hrúbka železobetónových klenieb v závere je 0,60 m. Mostovka je horná a najväčšia výška koľaje nad terénom je asi 33,0 m. Hmotnosť oceľových konštrukcií viaduktu je 919500 kg (919,5 t).
Dispozícia
Výstavba
Viadukt má po dve klenby na oboch stranách
Štvrtý viadukt leží v obvode výhybne Pavlovce, dnes je to iba železničná zastávka. Viadukt je vybudovaný v priamke, v priechodnici a v ľavostrannom oblúku polomeru 450 m. Mostná konštrukcia viaduktu sa skladá z piatich priehradových polí rozpätia 34,00 + 3x40,00 + 34,00 m, takže je dlhá 193,10 m. Niveleta železnice stúpa 10,3 ‰. Mostovka je horná a najväčšia výška koľaje nad terénom údolia je asi 30 m. Teoretická výška hlavných priehradových nosníkov je 5,84 m (v krajných poliach 4,68 m) a vzájomná ich vzdialenosť je 3,20 m. Hmotnosť oceľových konštrukcií je 602000 kg (602 t). Aj tento viadukt bol na konci druhej svetovej vojny poškodený.
Dispozícia viaduktu
Viadukt pri Pavlovciach
Vojnovými udalosťami poškodený viadukt
Viadukty poškodené počas druhej svetovej vojny boli po skončení vojny obnovené. Vykonaná bola obnova aj na tejto takmer úplne zničenej trati a jej posledný úsek medzi Strážskym a Pavlovcami bol odovzdaný do prevádzky 30. novembra 1947.
Pramene:
- Ing. Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR 1999
- Hlavná železnica Strážske – Prešov, pamätný spis z príležitosti odovzdania verejnej premávke, Ministerstvo dopravy a verejních prác, Ústredná stavebná správa železničná v Bratislave, 1943,
- Rekonštrukcia železníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave.
Pôvodný článok vyšiel dňa 17. decembra 2007. Prisľúbil som vtedy, že informácie o viaduktoch v okolí Hanušoviec nad Topľou doplním, len čo zistím niečo nové. Fotografie viaduktov v okolí Hanušoviec nad Topľou si môžete pozrieť vo fotoalbume. V článku boli opravené údaje o hmotnosti oceľových konštrukcií viaduktov. Foto: © Ing. Peter Páteček & Norbert Mondek