Table './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_session' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repaired Železničné.info

Motorové rušne radu 700, 701 a 702 (ex T 211.0, T 211.1 a T 212.0)

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Motorové rušne, Vydané dňa: 02. 03. 2009

     Motorové rušne radu 700 (T 211.0) a 702 (T 212.0) patria medzi najmenšie motorové rušne s normálnym rozchodom 1435 mm. Vyrobené boli predovšetkým pre dopravu na vedľajších tratiach, pre posun v menších staniciach, pre obsluhu pracovných vlakov, pre posun na vlečkách a v priemyselných podnikoch, prípadne pre prácu vo vozňových a rušňových depách. Tomuto svojmu účelu slúžia tieto motorové rušne ešte aj dnes.


 Technické údaje:
 
rad
700, 701
 
predchádzajúce označenie
T211.0, T211.1
 
výrobca
ČKD Praha
 
označenie výrobcu
1435 BN 150
 
rok výroby
1957 - 1962
 
rozchod
1 435
mm
usporiadanie náprav
B
 
hmotnosť
22
t
maximálna povolená rýchlosť
40
km/hod
maximálna povolená rýchlosť
pri preprave s rozpojeným pohonom
50
km/hod
dĺžka cez nárazníky
7 240
mm
šírka skrine rušňa
2 433
mm
výška skrine rušňa
3 348
mm
rázvor celkový
2 800
mm
priemer kolies
1 000
mm
minimálny polomer oblúka
60
m
 
 
 
typ motora T211.0
Tatra 111A
 
 - počet valcov
12
 
 - usporiadanie valcov
dva rady do V
 
 - výkon motora
121
kW
 - otáčky motora
1 600
min.-1
 - hmotnosť motora
970
kg
typ motora T211.1
Tatra 930-51
 
 - výkon motora
147
kW
 - otáčky motora
1 800
min.-1
 - počet valcov
12
 
objem palivovej nádrže
350
l
prenos výkonu
mechanický
 
typ prevodovky
1/ČKD
 
maximálna ťažná sila T211.0
53
kN
maximálna ťažná sila T211.1
64
kN
typ kompresora
Atmos W 115/80
 
 - maximálny tlak
700
kPa
tlakovzdušná brzda
W-GP
 
 
 
 
rad
702
 
predchádzajúce označenie
T212.0
 
výrobca
TS Martin
 
označenie výrobcu
1435 BN 200
 
rok výroby
1966-1971
 
rozchod
1 435
 mm
usporiadanie náprav
B
 
maximálna povolená rýchlosť
40
km/hod
maximálna povolená rýchlosť
pri preprave s rozpojeným pohonom
50
km/hod
hmotnosť
24,0
t
dĺžka cez nárazníky
7 220
mm
šírka skrine rušňa
2 430
mm
výška skrine nad temenom koľajníc
3 330
mm
rázvor celkový
2 800
mm
priemer kolies
1 000
mm
minimálny polomer oblúka
60
m
 
 
 
typ motora
Tatra 930-51
 
 - výkon motora
169
kW
 - počet valcov
12
 
 - otáčky motora
1 800
min.-1
 - počet valcov
12
 
 - hmotnosť motora
975
kg
objem palivovej nádrže
350
l
prenos výkonu
mechanický
 
maximálna ťažná sila
80
kN
maximálna trvalá ťažná sila
70
kN
typ prevodovky
1/ČKD
 
typ kompresora
3 DSK-75
 
 - maximálny tlak
1 000
kPa
 - počet valcov
3
 
tlakovzdušná brzda
W-GP
 
 
Technický popis rušňov
  
Rušne radu 700 (T 211.0) a 702 (T 212.0) sa líšia hlavne použitím iných hnacích agregátov, kompresorov a brzdových systémov.
 
Motorový rušeň radu T 211.0 typu 1435 BN 150 s mechanickým prenosom výkonu je dvojnápravový, pričom obe nápravy sú hnacie. Pohon zabezpečuje sériovo vyrábaný automobilový naftový motor Tatra 111 A, je to vzduchom chladený dvanásťvalcový motor s valcami do V. Naftový motor je s prevodovou skriňou spojený spojovacím hriadeľom, ktorý má na oboch koncoch pružné spojky. Prevodová skriňa je štvorstupňová, úplne synchronizovaná, pneumaticky ovládaná súčasne s trecou trojlamelovou suchou spojkou. Zo spodnej časti prevodovej skrine vystupujú vidlice dvoch kĺbových hriadeľov pre pohon hnacích dvojkolesí. Na nápravách oboch hnacích dvojkolesí sú kuželové súkolesia, poháňané kĺbovými hriadeľmi. Rám rušňa je pozváraný. Na prednej časti rámu je umiestnený motor a prevodovka, nad ktorými je kapota. Kapota má vpredu s rebrovitý otvor pre vstup chladiaceho vzduchu k motoru a po stranách dvojkrídlové dvere pre prístup k údržbe strojného zariadenia. Palivová nádrž a vzduchojemy sú zavesené pri strope kapoty. Na zadnej časti rámu je umiestnená kabína strojvodcu s dvomi stanovišťami. Kabína je úplne uzavretá s čelnými a bočnými posuvnými oknami. Vstup do kabíny je zo zadnej plošiny dvermi v zadnej strane. Steny kabíny majú tepelnú a protihlukovú izoláciu. V prednej časti kabíny je pult s ovládacím, signalizačným a kontrolným zariadením, v zadnej časti na stene je ručná brzda a skrinky pre výstroj a osobné veci obsluhy. Priestor kabíny sa pôvodne vykuroval teplým vzduchom chladenia motora.
 
Motorový rušeň radu T 211.0 typu BN/150 s hydromechanickým prenosom výkonu je určený na prevádzku na vlečkách priemyselných podnikov strednej veľkosti. Vonkajšie rozmery sú rovnaké ako pri rušňoch s mechanickým prenosom výkonu. Rušeň je dvojnápravový, s oboma dvojkolesiami hnacími. Hnací agregát je naftový motor Tatra 111 A. Motor je s prevodovkou spojený spojovacím hriadeľom, ktorý má na oboch koncoch pružné spojky. Hydrodynamická prevodovka s mechanickou redukciou a reverzáciou je pneumaticky ovládaná súčasne s reguláciou paliva naftového motora. Zo spodnej časti prevodovej skrine sú vyvedené vidlice dvoch kĺbových hriadeľov pre pohon hnacích dvojkolesí. Na nápravách oboch hnacích dvojkolesí sú kužeľové súkolesia, poháňané kĺbovými hriadeľmi. Hlavný rám rušňa, kapota, kabína strojvodcu, nádrž paliva, vzduchojemy, ovládacie pulty, signalizačné a kontrolné zariadenia, a tiež vybavenie kabíny a jej vykurovanie je rovnaké ako pri rušni s mechanickým prevodom výkonu. Koncepcia rušňa s hydrodynamickým prenosom výkonu vychádza z pôvodného vyhotovenia rušňa s mechanickým prenosom výkonu.
 
Motorový rušeň radu T 212.1 s hydromechanickým prenosom výkonu je určený pre posun na krátkych vlečkových tratiach a na tratiach priemyselných podnikov. Rušeň je dvojnápravový, pričom obe nápravy sú hnacie. Pohon zabezpečuje naftový motor Tatra 930-51. Spojenie motora s hydromechanickou prevodovkou je pružné kotúčovou spojkou Periflex. Hydromechanická prevodovka zaisťuje plynulý prenos točivého momentu naftového motora v celom rozsahu otáčok. Vstupný výkon sa v oblasti nízkych a stredných rýchlostí prenáša hydrodynamickým obvodom a v oblasti vyšších rýchlostí mechanicky s vylúčením hydrodynamického obvodu. Zo spodnej časti prevodovej skrine vystupujú príruby, na ktorých sú pripevnené vidlice pre pripojenie dvoch kĺbových hriadeľov pohonu hnacích dvojkolesí. Na nápravách oboch hnacích dvojkolesí sú uložené nápravové prevodovky poháňané kĺbovými hriadeľmi. Rám rušňa je pozváraný. Na prednej časti rámu je naftový motor a hydromechanická prevodovka, nad nimi kapota, ktorá má v prednej časti dvere s otvormi pre chladiaci vzduch naftového motora a na oboch stranách dvere pre prístup k údržbe strojného zariadenia. Palivová nádrž a vzduchojemy sú zavesené pri strope kapoty. Na zadnej časti rámu je umiestnená kabína strojvodcu s dvomi stanovišťami. Kabína je úplne uzavretá s čelnými a bočnými posuvnými oknami. Vstup do kabíny je zo zadnej plošiny dvermi v zadnej strane. Steny kabíny majú tepelnú a protihlukovú izoláciu. V prednej časti kabíny je pult s ovládacím, signalizačným a kontrolným zariadením, v zadnej časti na stene je ručná brzda a skrinky pre výstroj a osobné veci obsluhy. Priestor kabíny je vykurovaný samostatným naftovým kúrením.
 
Motorový rušeň T 212.1559
Motorový rušeň T 212.1559
 
 Mechanická časť: Rám rušňov radu 700 (T 211.0) a 702 (T 212.0) je pozváraný z dvoch hlavných plechových postranných nosníkov, ktoré sú spojené priečkami. Predná a zadná priečka slúžia súčasne ako nosníky ťažného a narážacieho zariadenia. Vodorovné priečky rámu nesú na hornej strane motor a prevodovú skriňu. Na koncoch rámu sú stúpačky pre vstup za zadnú postrannú ochodzu. Do postranných ochodzí sú zapustené skrine pre akumulátorové batérie. Vedľa schodov sú v ráme stúpačiek nádrže na piesok. Na oboch stranách predného a zadného čela sú privarené držadlá pre posunovača. Na čelách rámu sú štyri závesy pre dvíhanie rušňa. Na zadnom konci rámu je z valcovaných profilov zvarený nosník kabíny strojvodcu. Vpredu a vzadu na ráme rušňa je uholník, ktorý slúži ako pluh. Výška nad koľajou je nastaviteľná podľa stavu obručí kolies. V strednej časti rámu sú z masívnych plechov zvarené konzoly pre zachytenie sklápacieho momentu skrine pohonov náprav (torzné vzpruhy). V ráme rušňa sú vyvažujúce liatinové kocky, ktoré sú zaliate betónom tak, aby sa nemohli hýbať. Ich množstvo je také, aby sa dosiahla požadovaná hmotnosť rušňa, rušeň radu 700 (T 211.0) má celkovú hmotnosť 22 ton a rušeň 702 (T 212.0) má celkovú hmotnosť 24 ton. Na oboch čelách hlavného rámu je uchytené normalizované ťahadlové a narážacie zariadenie. 
 
Kabína - ovládací pult v strede
Motorový rušeň radu T 212.1
 
Pojazd rušňa má zariadenie na prenos ťažnej sily rušňa medzi skriňou a koľajou. Rušne majú dve hnacie dvojkolesia s priemerom 1000 mm, uložené vo sférických valivých ložiskách. Vedenie ložiskových skríň je vyriešené pomocou rázsoch bez nastavovacích klinov. Na každej náprave je valivo uložená skriňa pohonu náprav s kužeľovým súkolesím. Reakcia hnacej sily je zachytená pomocou silentblokov k rámu rušňa. Zariadenie na prenos ťažnej sily sa skladá z hnacieho dvokolesia, z nápravových ložísk, zo skrine pohonu náprav, z uchytenia nápravových  prevodoviek na rám, z prevodovky pre pohon rýchlomeru. Hnacie dvojkolesie sa skladá z nápravy, kotúčového dvojkolesia, obručí, zaisťovacieho krúžku, a z dielov, ktoré patrí k nápravovej prevodovke. Skriňa pohonu nápravy je prevodová skriňa s ozubenými kolesami uložená na náprave hnacieho dvojkolesia. Reakcia točivého momentu je zachytená torznou vzpruhou. Použité boli dvojaké nápravové prevodovky. Prevodovka s jedným čelným a jedným kužeľovým súkolesím má označenie NP a prevodovka iba s kužeľovým súkolesím má označenie NK. Celkový prevodový pomer je možné meniť zmenou čelného súkolesia v prevodovke NP a v oboch prevodovkách zmenou kužeľového súkolesia. Nápravové prevodovky sú na rám rušňa prichytené záveskami a rameno je v ráme rušňa uložené v silentbloku. Piesočníky sú umiestnené priamo pri ráme rušňa vedľa stúpačiek. Pieskovanie je vykonávané potrubím idúcim k hnacím kolesám, ku ktorým sa piesok dopravuje pomocou vzduchu, a cez hubice až k obručiam kolies. V piesočníkoch je zásoba 150 kg piesku.
 
Kabína - kontrolné prvky na ovládacom pulte
Stanovište rušňovodiča
 
Stanovištia strojvodcu sú umiestnené v kabíne, ktorá je umiestnená na zadnej časti rámu. Konštrukcia kabíny je pozváraná z uholníkov a plechov a zvnútra je obložená izolačnými doskami. Podlaha je z palubových dosiek. V prednej a zadnej časti sú dve pevné okná, na zadnej strane sú vstupné dvere tiež s pevným oknom. Predné a zadné okná majú vzduchové stierače. Na bočných stenách kabíny sú posuvné okná. V prednej časti kabíny je pult s ovládacím a kontrolným zariadením. Po pravej a ľavej strane sú stanovišťa strojvodcu, teda rušeň je možné ovládať z pravej aj ľavej strany. Ovládacie prvky sú na oboch stanovištiach rovnaké okrem ovládania smeru jazdy, ktoré je umiestnené v strede ovládacieho pultu. Ručná brzda je umiestnená na zadnej stene kabíny. V kabíne sú dve nastaviteľné sedadlá a na zadnej stene skrinka s náradím. Kabína rušňa radu 700 (T 211.0) bola pôvodne vykurovaná teplým vzduchom od motora, na rušni radu 702 (T 212.0) sú umiestnené dva radiátory napojené na olejový okruh naftového motora. Celá kabína má tepelnú a protihlukovú izoláciu. 
 
Pohľad pod kapotu rušňa z kabíny - uprostred prevodová skriňa
Motorový rušeň T 212.1559
 
Kapota rušňa je pozváraná z profilových tyčí a plechov. Je priskrutkovaná k prednej časti rámu rušňa. Na oboch stranách má tri dvojkrídlové dvierka, ktoré umožňujú prístup k naftovému motoru, k prevodom a príslušenstvu. Na prednej skrini kapoty je maska s profilovým rebrovaním, cez ktorú vstupuje vzduch pre chladenie naftového motora. Teplý vzduch od motora prúdi do oddeleného priestoru aby neohrieval ostatné zariadenia. V tomto priestore sú ku stropu kapoty umiestnené tlmiče výfuku. Na strope kapoty sú klapky ovládané zo stanovišťa strojvodcu. Klapkami sa odvádza chladiaci vzduch. Pri rušňoch radu 700 (T 211.0) sa časť ohriateho vzduchu odvádza potrubím pre vykurovanie do kabíny. Neskôr sa pri rekonštrukciách sa vykurovanie kabíny riešilo teplovzdušným agregátom. Na zadnej strane je kapota uzatvorená stenou kabíny a pultom pre strojvodcu.
 
Kabína - brzdič na pravom stanovišti rušňovodiča
Kabína - brzdič na pravom stanovišti rušňovodiča
 
Motor rušňa radu 700 (T 211.0) je upravený sériovo vyrábaný automobilový motor Tatra 111 A. Je to vzduchom chladený štvortaktný naftový motor s priamym vstrekovaním paliva. Dvanásť valcov motora je usporiadaných v dvoch radoch po šesť pod uhlom 75° do V s rozvodom OHV. Valce sú samostatné s chladiacimi rebrami. Pre pohon rušňa radu 702 (T 212.0) bol použitý vzduchom chladený dvanásťvalcový naftový motor Tatra 930 s vŕtaním 120 mm a zdvihom 130 mm. Motor je štvortaktný, vznetový s priamym vstrekovaním paliva. Valce sú usporiadané v dvoch radoch po šesť v uhle 75° do V. Palivo sa dopravuje z nádrže piestovým dopravným palivovým čerpadlom, ktoré je namontované na ľavej strane motora. Vstrekovacie čerpadlo je dvanásťvalcové typu Motorpal a umiestnené je medzi dvomi radami valcov a poháňané je pomocou hriadeľa od rozvodových kolies.
 
Kabína - riadiace prvky na ľavom stanovišti rušňovodiča
Kabína - brzdič na ľavom stanovišti rušňovodiča
 
Prenos výkonu: Motorové rušne radu 700, 702 a 703 (T 211.0, T 212.0 a T 212.1) majú rozdielne zariadenia pre prenos výkonu od naftového motora na dvojkolesia. Motorové rušne radu 700 (T 211.0) sú s mechanickým prenosom výkonu prostredníctvom štvorstupňovej synchronizovanej prevodovky systému ČKD. Dvadsať rušňov malo nainštalovanú hydrodynamické prenosové zariadenie H150L. Táto prevodovka má usporiadanie menič+spojka. Motorové rušne radu 702 (T 212.0) majú na rozdiel od rušňov radu 700 (T 211.0) vyšší výkon naftového motora a majú mechanický prenos výkonu štvorstupňovou mechanickou prevodovkou systému ČKD. Pre motorové rušne radu 703 (T 212.1) boli navrhnuté dva systémy prenosu výkonu. Pre prvý variant bola použitá hydrodynamická prevodovka LIH21r vyrábaná ČKD. Druhým variantom bolo použitie licenčnej prevodovky ČKD SRM LIHM21r, ktorá používa spojenie dvoch prenosových prvkov. Prvé dva prenosové okruhy sú hydrodynamické, pomocou dvojstupňového hydrodynamického meniča a tretí okruh je spojkový – mechanický. Tieto rušne sa vyrábali TEES v Martine.
 
Technický výkres rušňa radu T211.0
Technický výkres T211.0
 
Usporiadanie mechanického prenosu rušňa T 211.0
Usporiadanie mechanického prenosu T 211.0
 
1 - naftový motor, 5 - prevodová skriňa, 9 - kĺbové hriadele, 10 - osové prevodovky
 
V rušňoch radu T 211.0 sú nasledovné pomocné pohony. Dynamo 500 W, 24 V poháňané klinovým remeňom od naftového motora. Dva štartéry s výkonom 4,4 kW, 24 V, pastorky štartérov zaberajú do ozubeného venca zotrvačníka naftového motora. Dva horizontálne vetráky, ktoré sú poháňané klinovými remeňmi od kľukového hriadeľa naftového motora. Dvojstupňový kompresor typu Atmos W 115/80 poháňaný štyrmi klinovými remeňmi od vstupnej prevodovky. Kompresor je umiestnený na pravej strane rušňa za naftovým motorom. Stlačený vzduch prúdi do vzduchojemu. Stlačený vzduch vyrábaný kompresorom slúži pre ovládanie brzdového systému rušňov a pre pomocné pneumatické zariadenia (vzduchový valec pre radenie prevodov mechanickej prevodovky, vzduchový valec pre radenie trecej spojky prenosu, vzduchové šupátko reverzu mechanickej prevodovky, riadiaci valec, systém pieskovania, vzduchové ovládanie stieračov, húkačky na stanovišti strojvodcu pre nízky a vysoký tón.
 
Výrobný štítok
Výrobný štítok
 
V motorových rušňoch radu T 212.1 sú pomocné pohony: nabíjacie dynamo typu PAL 02-9087.00 s výkonom 500 W a menovitým napätím 24 V, ktoré je poháňané klinovým remeňom od naftového motora. Pre spúšťanie naftového motora slúžia dva štartéry typu PAL 02-9187.10 každý s výkonom 4,4 kW, 24 V. Chladenie naftového motora zabezpečujú dva horizontálne vetráky umiestnené výkyvne na prednom veku kľukového hriadeľa a ovládané elektromagnetickou spojkou. Kabína strojvodcu je vykurovaná naftovým kúrením typu 6BON3, Pre výrobu stlačeného vzduchu sa používa piestový, trojvalcový dvojstupňový kompresor typu 3 DSK-75. Je to rýchlobežný, vzduchom chladený stroj vyznačujúci sa nízkou hmotnosťou, malými rozmermi a vysokým prevádzkovým tlakom pri dvojstupňovej kompresii.
 
Brzdové systémy: Brzdový systém je u oboch radov rušňov v podstate rovnaký. Rušne radu T 211.0 majú tlakovú brzdu systému Westinghouse s brzdičom Škoda N/O. Brzdič je umiestnený na pravej strane stanovišťa a ovládacie ventily sú umiestnené na obidvoch stranách stanovišťa. Brzdový systém rušňov T 211.1 je tiež systému Westinghouse, ale so samočinným brzdičom DAKO-BS2. Na oboch stanovištiach strojvodcu sú brzdiče DAKO-BS2 a ventily priamočinnej brzdy. Mechanická brzda rušňa radu T 211.0 je ovládaná kolesom umiestneným na zadnej stene kabíny, odkiaľ je brzdná sila hlavným brzdovým hriadeľom a pákovým prevodom prenášaná na brzdové klátiky. Táto brzda slúži len ako zaisťovacia brzda. Ručná brzda rušňa radu T 212.0 sa skladá z vratidla, vretena, hriadeľa a ťahadiel. Vreteno je uložené v dolnom ložisku ručnej brzdy, ktoré je uchytené na ráme rušňa. Otáčaním vretena sa posúva závitnica po hriadeli ručnej brzdy a prostredníctvom dvojice pák s výrezom prenáša silu cez ťahadlo na brzdový hriadeľ s pákami. Tlaková brzda v rušni radu T 211.0 - pre výrobu stlačeného vzduchu slúži kompresor typu Atmos W 115/80, z ktorého prúdi vzduch do dvoch hlavných vzduchojemov s objemom 150 litrov. Vzduchojemy sú zavesené na strope kapoty za motorovým priestorom. Za hlavnými vzduchojemami sa potrubie rozvetvuje do vzduchojemu pomocných pohonov, vlastných ovládacích prístrojov brzdy, teda ventilov priamočinnej brzdy na pravej a ľavej strane stanovišťa strojvodcu a do vlakového brzdiča Škoda N/O, do prívodného potrubia oboch ventilov priamočinnej brzdy je zaradený upravovač tlaku, ktorého úlohou je zabezpečiť neprekročenie maximálneho dovoleného tlaku v brzdovom valci, pri použití priamočinnej brzdy. Z oboch ventilov priamočinnej brzdy je vzduch vedený spojeným potrubím cez dvojitú spätnú záklopku do brzdového valca. Rušne radu T 212.1 majú tlakovú brzdu systému Westinghouse. Pre výrobu stlačeného vzduchu sa používa kompresor 3 DSK-75. Stlačený vzduch prúdi z kompresora do dvoch hlavných vzduchojemov s celkovým objemom 300 litrov. Hlavné vzduchojemy sú umiestnené pod kapotou za motorovým priestorom. Od hlavných vzduchojemov sa potrubie rozvetvuje k ovládacím prvkom brzdy, k brzdovým ventilom na pravej a ľavej strane stanovišťa strojvodcu, ďalej k priebežnej brzde s brzdičom DAKO BS-2, ktorým je ovládaná priebežná vlaková brzda.
 
Ventil priamočinnej brzdy na pravom stanovišti rušňovodiča
Ventil priamočinnej brzdy
 
Elektrická výzbroj použitá v rušňoch sa počas výroby menila v závislosti na inovácii jednotlivých dielov. Zdrojom jednosmerného napätia 24 V sú štyri olovené akumulátorové batérie s kapacitou 150 Ah, ktoré sú zapustené do ochodzi na oboch stranách rušňa. Napätie každej batérie je 12 V a sú zapojené tak, že výsledné napätie je 24 V s celkovou kapacitou 300 AH. Rušne radu T 212.0 a T 212.1 majú štyri batérie s kapacitou 175 Ah, takže celková kapacita je 350 Ah. Dobíjanie batérií zabezpečuje dynamo PAL 02.9087.00 umiestnené v prednej časti strojovne pod kapotou rušňa. Pre štartovanie rušňa slúžia dva štartéry PAL 02.9187.042 na 24 V, z ktorých každý má výkon 4,4 kW. Osvetlenie rušňov: Na prednej a zadnej strane rušňa sú návestné svetlá so žiarovkami 40 W a jeden reflektor s príkonom 60 W. Vnútro kabíny je osvetlené stropným svietidlom. Riadiace pulty sú osvetlené žiarovkami s 5 W.
 
Záverom je potrebné uviesť, že mnoho rušňov 70x prešlo rôznymi rekonštrukciami a modernizáciou, alebo niektoré tiež poslúžili ako základ pre výrobu elektrických akumulátorových rušňov radu 199.4, alebo boli zrušené. Na Slovensku sú ešte tri rušne radu 701.95 (TU 29.0) upravené pre rozchod 1000 mm, v Poprade by mala byť jedna 701.951 a v Košiciach na železnici v Čermeli sú dve 701.952 a 701.953. Nie je možné v jednom článku uviesť podrobnosti o všetkých existujúcich rekonštrukciách, cieľom bolo poskytnúť aspoň základné informácie a stručný technický popis týchto malých rušňov, ale veľkých pomocníkov pre posun. Záujemcom o ďalšie informácie odporúčam v závere uvedenú literatúru. Fotografie rušňov radu 70x si môžete pozrieť vo fotoalbume.
 
Použitá literatúra: