Table './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_session' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repaired Železničné.info

Píľanský tunel a Krivánsky tunel

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Mosty a tunely: trať 160, Vydané dňa: 22. 05. 2009

    Nasledujúci článok je o dvoch tuneloch, cez ktoré som kedysi dávno občas cestoval. Dnes cez tieto tunely vlaky už nechodia. Mnohí cestujúci vlakmi medzi Lučencom a Zvolenom možno ani netušia, že predtým na tomto traťovom úseku boli dva tunely. Prvý tunel v smere z Lučenca do Zvolena bol hneď za zastávkou Píla (s pôvodným názvom Píla pod Javorom). Druhý tunel bol medzi zastávkou v Podkriváni a stanicou v Kriváni. Píľanský tunel síce ešte existuje, ale vlaky cezeň nechodia. Krivánsky tunel síce neexistuje, ale vlaky cezeň chodia. Ako to teda vlastne je?


Prvotné úvahy o výstavbe železničnej trate Pešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky sa objavili už v roku 1862 v súvislosti so zvyšujúcou sa spotrebou uhlia v Uhorsku. V máji 1861 bola ustanovená Kameňouhoľná banská spoločnosť sv. Štefana, usilujúca sa využiť uhoľné zásoby salgótarjánskeho revíru. Jej zámerom bolo vybudovať železničnú trať so 14 stanicami dlhú 159 km, ktorá by sa napojila na Košicko-bohumínsku železnicu. Dňa 20. mája 1869 sa začali projekčné práce na 188,5 km dlhej trati Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Kremnica – Vrútky. Pri výstavbe trate bolo potrebné medzi Lovinobaňou (233,35 m n. m.) a Kriváňom (393,93 m n. m.) prekonať značné stúpanie a pritom dodržať predpísané stúpanie trate. Práve tu boli neďaleko vedľa seba vybudované dva jednokoľajné tunely v Píle a Podkriváni. Trať tesne za druhým tunelom prekonala rozvodie riek Ipľa a Slatiny v nadmorskej výške 406,77 m. Napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam a náročným stavebným pomerom sa podarilo úsek Salgótarján – Lučenec odovzdať do prevádzky 4. mája 1871 a trať z Lučenca do Zvolena dlhá 52 km bola do prevádzky odovzdaná 18. júna 1871.
 
Píla zast.
Píla zast. 
 
Píla zast.
 
Píľanský tunel
 
Jednokoľajný tunel dlhý 124,70 m v km 182,633 bol vybudovaný pri výstavbe Uhorskej severnej železnice v období rokov 1870 až 1872. Postavený bol rakúskou tunelovacou metódou. Tunel je postavený v oblúku. Zvláštnosťou tunela je, že nie sú v ňom vybudované bezpečnostné výklenky. Napriek svojmu veku je tunel v dobrom stave.
 
Píľanský tunel - portál od Lučenca
Píľanský tunel
 
Píľanský tunel - pohľad do tunelovej rúry
tunel je postavený v oblúku - koľaj bola odstránená
Píľanský tunel
 
Píľanský tunel - poloha na mape
Píľanský tunel - poloha na mape
 
Píľanský tunel - portál od Zvolena
Píľanský tunel
 
V súvislosti s budovaním južného ťahu bol úsek medzi Lovinobaňou a Kriváňom zdvojkoľajnený, ale na tomto úseku (Píla) bola posunutá trasa trate a obe nové koľaje tunel a skalný výbežok obchádzajú po pravej strane. Koľaj idúca v tuneli bola po výstavbe dvojkoľajky zrušená.
 
Píľanský tunel a nová dvojkoľajná trať 160
Píľanský tunel
 
Pôvodná trať viedla blízko budovy zastávky - smer Lučenec
Píla zast.
 
Pôvodná trať viedla blízko budovy zastávky - smer Zvolen
Píla zast.
 
Dnes je teleso zrušenej jednokoľajnej trate čiastočne využívané ako poľná cesta, ktorá vedie aj cez bývalý železničný tunel.  
 
Krivánsky tunel
 
Druhým jednokoľajným tunelom na trati bol vrcholový Krivánsky tunel dlhý 326,20 m. Výstavba tunela bola náročná, pretože dochádzalo k jeho zaplavovaniu vodou. Tunel ležal neďaleko zastávky Podkriváň v km 188,211 až 188,573 v smere do Zvolena. Pri budovaní dvojkoľajnej trate medzi Lovinobaňou a Kriváňom ako najvýhodnejšie riešenie bolo rozhodnuté nahradenie tunela otvoreným zárezom.
 
Podkriváň zast.
pôvodná trať viedla popri budove zastávky
Podkriváň zast.
 
Podkriváň zast. - cestný most ponad trať
 Podkriváň zast.
 
Tunel bol počas 2. svetovej vojny ťažko poškodený a nadložie nad oboma portálmi silne rozrušené. Pri ťažobných prácach na krivánskom záreze sa zistili deštrukčné javy na tunelovej výmurovke, preto sa museli stavebné práce zastaviť. Ďalší postup trhacích prác bol na základe posudku Vysokej školy dopravy a spojov (VŠDS) v Žiline podmienený vypracovaním nového projektu odstrelov. Počas prerušenia prác sa objavili viaceré zosuvy na ľavej strane zárezu. Generálny projektant rozhodol o nutnosti realizovať oporné múry ťažkého typu a zvetralé zárezy sanovať striekaným betónom. Pôvodný projekt oporných múrov bolo potrebné vzhľadom na nové skutočnosti prepracovať. Následne sa aj na hlavnej ceste I/50 objavila trhlina smerom k tunelu. Vzhľadom na stav a na pokračujúce zosuvy, ktoré vznikali aj na svahoch sanovaných striekaným betónom vznikol predpoklad, že podobné problémy by mohli vzniknúť aj na pravej strane zárezu. Preto bolo na základe geologického posudku Ing. Hatala, CSc. a expertízy VŠDS v Žiline rozhodnuté o vykonaní kotvenia svahu v celom úseku tunela v dĺžke asi 204 m. Investor zabezpečil projekt kotvenia, ktorý realizoval Ingstav Brno. Generálny projektant rozhodol o vybudovaní zárubných múrov ťažkého typu a tak definitívne zaistiť stabilitu svahov a umožniť vyťaženie zárezu na požadovanú niveletu.
 
Podkriváň - torzo tunela - časť zárubného múru
Podkriváň - torzo tunela
 
Podkriváň - torzo tunela
 
Torzo tunela - od Kriváňa
Podkriváň - torzo tunela
 
Problémy pri výstavbe zárezu pre novú dvojkoľajnú trať nepriaznivo ovplyvnili stavebné náklady a čas výstavby. Namiesto pôvodných 40 mesiacov stavba trvala 88 mesiacov a pôvodné investičné náklady 276,7 mil. Kčs dosiahli výšku 314,8 mil. Kčs.
 
Otvorený zárez nahradil tunel - smer Zvolen
Otvorený zárez nahradil tunel
 
Otvorený zárez nahradil tunel - smer Lučenec
Otvorený zárez nahradil tunel
 
Krivánsky tunel - zárez - poloha na mape
Krivánsky tunel - zárez
 
Podkriváň - nákladný vlak v stúpaní
Podkriváň
 
Podkriváň - nákladný vlak práve prekonáva vrcholový bod
Podkriváň
 
Motorový univerzálny vozík prechádza po koľaji vo výluke
Podkriváň
 
Krivánsky tunel teda zanikol a nahradil ho otvorený zárez 320 m dlhý a hlboký až 30 m. Zárubný múr na ľavej strane je dlhý asi 400 m. Aj dnes však existuje aspoň časť "pamätníka histórie našich železníc", torzo Krivánskeho tunela, a to jeho pôvodné zárubné múry a začiatky portálov.
 
Fotografie „tunelov“ v Píle a Podkriváni si môžete pozrieť vo fotoalbume. © Ing. Peter Páteček
 
Pramene: 
  1. DRAHOŠ Anatol, Ing.(FMDS ČSSR): Budování jižního železničního tahu na Slovensku, in: Železniční technika 18/1988, str. 250 až 253,
  2. KUBÁČEK Jiří, Ing., a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999
  3. KUKUČÍK Rudolf, KUKUČÍK Pavol: Železničné a cestné tunely, ŽSR 2002