Výpravné (prijímacie) budovy plnili a dodnes plnia rôzne účely. Sídli v nich železničný personál, ktorý riadi a zabezpečuje železničnú dopravu, sú v nich čakárne a vestibuly pre cestujúcich, pokladne pre zakúpenie cestovného lístka, podaj batožiny, reštaurácie, bufety, záchody. Niektoré budovy slúžili aj pre bývanie železničiarov.
Na Slovensku nie je vydaná publikácia, ktorá by sa zaoberala architektúrou našich železničných staníc komplexne od ich vzniku až po súčasnosť. Existujú však viaceré knihy, z ktorých možno vychádzať, pokiaľ niekoho táto oblasť zaujíma. Možno konštatovať, že architektúra našich staníc, staničných, či výpravných budov, je rôznorodá, čo je dané ich historickým vývojom, i s prihliadnutím na štátoprávne a politické zmeny. História železníc Slovenska, resp. bývalého Uhorska sa začala písať v Bratislave.
Na začiatku bola konská železnica
Ako zázrakom sa dodnes zachovala budova stanice konskej železnice v Bratislave na križovatke ulíc Legionárska a Krížna. Táto budova prežila nielen dve svetové vojny, ale aj snahu o jej likvidáciu v 90-tych rokoch minulého storočia, keď boli do jej základov navŕtané diery pre nálože. Začiatok výstavby tejto budovy sa datuje do roku 1836. Ide o najstaršiu budovu postavenú na území Slovenska v súvislosti so železnicou. Budova je postavená v klasicistickom slohu.