Table './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_session' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repaired Železničné.info

Jablonický tunel

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Mosty a tunely: trať 116, Vydané dňa: 15. 06. 2011

V sobotu, 11. júna t.r., uplynulo 113 rokov od uvedenia do prevádzky železničnej trate Smolenice – Jablonica. Išlo o posledný úsek Uhorskej severozápadnej miestnej železnice z Nitry cez Trnavu do Kútov. V úseku Smolenice – Jablonica bola trasa trate navrhnutá cez Jablonické sedlo Malých Karpát, kde bol vybudovaný jediný tunel na uvedenej železnici. V sobotu som využil pekné počasie a na Jablonický tunel som sa zašiel pozrieť.


Jednokoľajný Jablonický tunel leží v km 27,168 na elektrifikovanej trati Trnava – Kúty so súčasným číselným označením 116. Tunel dlhý 900,05 m sa nachádza medzi výhybňou Buková a výhybňou Dúbrava. Vybudovaním tunela sa spojili dva traťové úseky Trnava – Smolenice a Kúty – Jablonica.
 
Z histórie trate
 
Hospodársky rast Uhorska a rozvoj súkromného podnikania boli dôvody pre rozvoj železníc i na území Slovenska. Pre výstavbu železničnej trate Nitra – Lužianky – Leopoldov – Trnava bola v roku 1897 vydaná koncesia budapeštianskej spoločnosti Ing. Júliusa Auspitza a spol. Spoločnosť Uhorskej severozápadnej miestnej železnice (Magyar Északnyugati helyi érdekú vasút) sa zaviazala vybudovať a prevádzkovať železničnú trať medzi stanicami MÁV Nitra, Leopoldov, Trnava a Kúty s pokračovaním cez Brodské po zemskú hranicu smerom na Břeclav.
 
Uhorská severozápadná miestna železnica spojila Ponitrie, údolie Váhu a Malé Karpaty so severozápadnou hranicou Uhorska a stala sa jednou z najvýznamnejších železníc tejto oblasti. Trate štátnych železníc (MÁV) Nitra – Lužianky a Leopoldov – Trnava používala spoločnosť Uhorskej severozápadnej miestnej železnice na základe peážnej zmluvy.
 
Rozdielne podmienky pre výstavbu spôsobovali oneskorenie a len postupné odovzdávanie jednotlivých úsekov do prevádzky. Na niektorých úsekoch trate násypy dosahovali výšku cez 20 m a zárezy dosahovali hĺbku cez 16 m. Postavených bolo viac ako 200 mostov a priepustov, najväčší most cez Váh mal oceľovú konštrukciu a dĺžku 280 m. Medzi stanicami Jablonica a Smolenice bol vybudovaný jediný tunel s dĺžkou cca 900 m.
 
Neskôr, na základe vydaného doplnku koncesie spoločnosť získala povolenie aj na výstavbu a prevádzku vedľajšej trate Jablonica – Brezová pod Bradlom.
 
Dátum
otvorenia
Úsek trate
Dĺžka
(km)
14.12.1897
  Trnava - Smolenice
21,1
14.12.1897
  Jablonica - Kúty
32,1
18.12.1897
  Lužianky - Hlohovec
23,1
31.3.1898
  Hlohovec - Leopoldov
4,0
11.6.1898
  Smolenice - Jablonica
13,3
6.9.1899
  Jablonica - Brezová/Bradlom
11,7
8.9.1900
  Kúty - krajinská hranica
6,4
 
 Spolu:
111,7
 
Výpravná budova stanice Smolenice
Jablonický tunel 
 
Pamätná tabuľa na VB
Jablonický tunel
 
K tunelu z trnavskej strany je prístup dobrý. V blízkosti je chatárska kolónia, do ktorej sa dá prísť autom po odbočení z hlavnej cesty I/51. Trať pred tunelom vedie v ľavom oblúku, čo znižuje rozhľad a bezpečnosť, preto je prístup cez chatársku kolóniu aj bezpečnejší.
 
Trať k tunelu ide v ľavom oblúku
Naľavo začína zárubný múr, napravo je odtokový kanál
 Jablonický tunel
 
Ochrana zábranou pred dotykom VN trakčného vedenia
Jablonický tunel 
 
Jablonický tunel
Jablonický tunel
 
Osobný vlak do Trnavy vyšiel z tunela
 Jablonický tunel
 
Situačná mapa DFS
 Jablonický tunel
 
Práce na razení tunela sa začali 29. marca 1897. Pri razení z oboch strán sa použila anglická tunelovacia metóda (iný názov metódy je rakúska modifikovaná). Podstata tejto metódy spočíva v postupe prác po pásmach dlhých podľa povahy razenej horniny 3 až 8 m. S výlomom nasledujúceho pásu sa pri použití tejto metódy začalo až po úplnom obmurovaní predchádzajúceho pásu, aby sa spevnila nestabilná tunelová chodba čo najskôr po ukončení výlomu. Tunelový prierez má svetlosť 5,5/5,5 m. Nadložie dosahuje hrúbku 51 m. Tunelová obmurovka je vytvorená z kvádrového muriva, tzv. trachytu. Tunel bol otvorený 11. júna 1898.
  
Výpravná budova stanice Jablonica
Jablonický tunel 
  
Z opačnej strany, zo stanice Jablonica, je železničná trať rozvinutá do viacerých oblúkov, približujúc sa k hrebeňu Malých Karpát.
 
Osobný vlak do Trnavy v stúpaní po prejdení oblúku
- v pozadí veža vodojemu stanice Jablonica
 Jablonický tunel
 
Železničná trať neďaleko za Jablonicou križuje cestu II/501, práve tu sa nachádza zastávka Cerová – Lieskové, za ktorou trať pokračuje v stúpaní k výhybni Dúbrava a ďalej k tunelu.
 
Zastávka Cerová – Lieskové
Jablonický tunel 
 
Vlak do Kútov sa blíži k zastávke Cerová – Lieskové
 Jablonický tunel
  
Prístup k tunelu z jablonickej strany je najlepší práve od výhybne Dúbrava, ku ktorej z hlavnej cesty I/51 odbočuje účelová komunikácia. Popri trati sa peši dá prejsť až k tunelu. Aj tu trať ide čiastočne aj v oblúkoch, ktoré znižujú rozhľad, preto je dobré poznať cestovný poriadok, prípadne sledovať aj vchodové návestidlo.
  
Výhybňa Dúbrava
Jablonický tunel 
 
Dve koľaje výhybne
Jablonický tunel
 
Zelená na vchodovom návestidle „L“ – pôjde vlak od Trnavy
 Jablonický tunel
 
Rušeň ZSCS 240.095-0 na čele osobného vlaku do Kútov
Jablonický tunel 
 
Keď osobný vlak prešiel, pokračujem krátko v chôdzi a blížim sa k tunelu. Na jablonickej strane je naľavo od trate tiež kanál, ktorým sa odvádza voda z tunela. Tunel je postavený v priamom smere, len krátke úseky na začiatku tunela z oboch strán sú v oblúku, teda oba portály sú orientované čiastočne na južnú stranu. Tunelová klenba s portálom je na oboch stranách tunela predsunutá pred svah. Na jablonickej strane tesne pred vchodom do tunela leží najvyšší bod trate (km 28,1), odtiaľ trať do Trnavy klesá.
 
Naľavo odtokový kanál
Jablonický tunel 
 
Jablonický tunel
Jablonický tunel 
 
Služobný telefón a značka „koniec postrku“ tesne pred tunelom
 Jablonický tunel
  
Predpokladaný nárast železničnej dopravy v smere východ – západ bol dôvodom pre budovanie tzv. južného ťahu v úseku Košice – Plešivec – Zvolen – Kozárovce – Leopoldov – Kúty – Břeclav – Znojmo – Jihlava. Pre nedostatok finančných prostriedkov bola výstavba rozdelená do troch úsekov. V rámci výstavby úseku Leopoldov – Lanžhot bola v rokoch 1976 až 1982 vykonaná diaľková kabelizácia, predelektrifikačné úpravy, zabezpečovacie zariadenia a elektrifikácia trate (rozpočtové náklady 220 mil. Kčs). Úsek Kúty – Jablonica bol elektrifikovaný 18. decembra 1980 a úsek Jablonica – Trnava vrátane Jablonického tunela 21. mája 1982.
 
Viac fotografií Jablonického tunela je vo fotoalbume. © autor
 
Pramene: