Železničná stanica Zlaté Moravce
Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: T - Ž, Vydané dňa: 04. 02. 2013Železničná stanica Zlaté Moravce leží v km 61 na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati Leopoldov – Kozárovce (ŽSR 141). Do stanice je zaústená tiež jednokoľajná neelektrifikovaná trať z Nových Zámkov (ŽSR 151). Stanica je orientovaná v severojužnom smere a výpravná budova leží napravo od koľajiska.
Železničná stanica Zlaté Moravce má osem koľají, z toho sedem dopravných a jednu manipulačnú. Pri štyroch koľajach sú vybudované zvýšené nástupištia s pevnou hranou. Na vchodoch od Šurian a Lužianok sú mechanické vchodové návestidlá. Na severnom zhlaví na vchode od Kozároviec je taktiež mechanické vchodové návestidlo, ďalej mechanické zriaďovacie návestidlo na vlečkovej koľaji do miestnej tehelne a na odchode je mechanické odchodové návestidlo pre skupinu dopravných koľají. Na severnom aj južnom zhlaví sú obojstranné koľajové spojky. Koľajisko severného zhlavia pretína cestná komunikácia a železničné priecestie je chránené mechanickými závorami. Na južnej strane koľajiska stanice je vybudované menšie depo s rotundou pre tri rušne, pred ktorou je menšia točňa.
Výpravná budova z koľajiska
Výpravná budova z ulice
Odstavený prívesný vozeň
Z histórie tratí v okolí Zlatých Moraviec
Železničná stanica v Zlatých Moravciach bola vybudovaná pri výstavbe „miestnej železnice v údolí Žitavy“. Koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie trate s normálnym rozchodom v údolí Žitavy medzi Šuranmi a Zlatými Moravcami udelená nariadením ministerstva obchodu č. 20091 z 28. apríla 1893 koncesionárom Štefanovi Keglevichovi, firme Soenderop a spol. a Michalovi Pollacsekovi. Dodatočná koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie trate Zlaté Moravce – Topoľčianky bola udelená uvedeným koncesionárom nariadením ministerstva obchodu č. 36724 zo 16. mája 1895 ako dodatok koncesie z roku 1893.
Na 46 km dlhej trati zo Šurian do Topoľčianok bolo vybudovaných sedem staníc a dve zastávky. Postavených bolo tiež sedem výpravných budov, 14 skladov, jedna remíza rušňov a 14 strážnych stanovíšť. Na trati bolo postavených 87 mostov, z toho tri najväčšie mosty s rozpätiami 15,4 a 50 m mali drevenú konštrukciu. Kvôli výstavbe miestnej železnice došlo k rozšíreniu stanice v Šuranoch. Stavebné náklady dosiahli výšku 3,234 mil. korún. Prevádzka na trati Šurany – Zlaté Moravce sa začala 7. septembra 1894 a na trati Zlaté Moravce – Topoľčianky 21. septembra 1895.
Osobný vlak do Úľan nad Žitavou
Obojstranná koľajová spojka
Točňa pred rotundou
Odstavené rušne
MR 751.205-6 posunuje
O pár rokov neskôr bola vybudovaná miestna železnica zo Zlatý Moraviec do Kozároviec. Trať do Topoľčianok odbočuje z trate do Kozároviec. Pri výstavbe bola zastávka Kozárovce ležiaca na miestnej železnici Levice – Hronská Dúbrava prestavaná na prípojnú stanicu. Koncesia na výstavbu a prevádzku tejto železnice bola udelená nariadením ministerstva obchodu č. 19980 z 22. marca 1912 továrnikovi Albertovi Petöovi zo Zlatých Moraviec a Ing. Vojtechovi Gersterovi z Budapešti.
Na 19,1 km dlhej trati boli vybudované tri stanice a jedna zastávka. Stavebné náklady boli vo výške 1,642 mil. korún. Prevádzka na trati bola zahájená 14. decembra 1912.
Odstavené MÚV-ky traťového úseku
Obojstranná koľajová spojka na severnom zhlaví
Priecestie chránené mechanickými závorami
Mechanické návestidlá (odchodové a zriaďovacie)
Smer Topoľčianky, resp. Kozárovce
Po vzniku 1. ČSR bola zahájená výstavba viacerých železničných tratí. Medzi nimi aj trať Zlaté Moravce – Zbehy (súčasná stanica Lužianky). Trať bola projektovaná pre minimálny polomer oblúkov 300 m a najväčšie stúpanie 14 ‰. Trať vedie na rozhraní južného Slovenska a pohoria Tríbeč územím s vysokou hladinou spodnej vody a veľmi náchylným na zosuv, čo sa odrazilo na rozsahu zemných prác. Charakter trate si vyžiadal vybudovať až 85 mostných objektov, z toho sedem väčších mostov. Umelé stavby spotrebovali 67 tisíc m3 kameňa a 53,9 tisíc m3 betónovej zmesi. Výstavbu vykonávali firmy Müller a Kapsa, Konstruktiva, Bratři Špačkové, Lanna a Bratislavské stavebné podniky Schwarz a spol. Pri výstavbe prišlo o život päť robotníkov. Komplikácie spôsobili záplavy na rieke Nitra v roku 1937. Prevádzka na trati bola zahájená 15. mája 1938.
Železničná trať z Leopoldova, cez Lužianky a Zlaté Moravce do Kozároviec sa po Viedenskej arbitráži, kedy Slovensko stratilo značnú časť územia aj so železničnými traťami, stala strategickou, pretože spájala hlavné mesto so stredným Slovenskom.
Cestovný poriadok z roku 1948
Cestovný poriadok z roku 1964
Cez Zlaté Moravce dlhé roky premával rýchlik z Bratislavy do Plešivca, po vybudovaní trate z Rožňavy do Turne nad Bodvou, chodil rýchlik až do Košíc. Známy bol pod názvom Tekov, ktorý dostal vlak neskôr. Osobná doprava zo Zlatých Moraviec do Topoľčianok bola zastavená ešte v roku 1979. Vo februári 2003 bola zastavená osobná doprava na trati 141 z Lužianok do Kozároviec a na trati 151 z Úľan nad Žitavou do Zlatých Moraviec, na tejto trati bola v júni 2003 doprava obnovená.
Viac fotografií stanice je vo fotoalbume. Okrem vlastných poznámok bola použitá literatúra:
- KUBÁČEK Jiří, Ing., CSc., a kol: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, 1999