Po stopách záhadného (ne)tvora

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Trate 180-188, Vydané dňa: 30. 03. 2015

Vo februári tohto roku sa ku mne dostala informácia, že pod Vysokými Tatrami sa objavili stopy záhadného tvora. Najprv som sa neveriacky zasmial, určite ide o kačicu, pomyslel som si. No už len slovo „stopy“ vo mne vyvolalo záujem. Hľadal som nejaké oficiálne tlačové správy, ale nič sa neobjavilo, žeby sa vláda opäť snažila niečo ututlať?

Vychovaný som bol na „mayovkach“. Nie, to nie sú paštéty z pečene, ale knihy. Len čo som v knihe od Karla Maya objavil slovo „stopy“, hneď som vedel, že jazdci boli štyria, z nich traja neboli belosi, dvaja boli Apači, jeden bol náčelník Komančov a riadil koňa pod vplyvom ohnivej vody a štvrtý mal záhadnú pušku a nebol opálený. Tušil som, že pod Tatrami ma čaká ťažká úloha. V duchu som dumal, čie stopy sa tu možno objavili, žeby to bol yeti? Náš slovenský, tatranský yeti? To by bolo úžasné a bola by to skutočná senzácia. Ako teda dopadlo moje stopovanie pod Tatrami? Výsledok je tu.

Vlak spoločnosti RegioJet

občas ide rýchlejšie, občas veselo aj na červenú, ale stopy v snehu nezanecháva

Volám "yeti" ukáž sa a stále nič

Skúšam to na južnú stranu, ale bezvýsledne, yeti sa neukázal

Vyruší ma dvojička, ďalšie prekvapkanie, vlaky chodia len po jednej koľaji

Postrk zabezpečuje ďalšia dvojička

Modrá reklamná na 601

Na opačnej strane čakám na osudovú 11

Žiadne stopy yetiho som nenašiel, preto schádzam nižšie a sledujem 350.007

Vraciam sa vyššie pod Štrbu a sliedim po okolí,

no okrem gorily 350.020 žiadna iná opica v okolí...

Idem, idem a zrazu stopy, lenže to si len niekto na vysokej nohe žije...

A ďalšie stopy, ale yetiho to nie sú, konštatujem sklamane...

Ruch na trati neustal, postaral sa o to aj motorový vozeň pre trakčné vedenie

Modrý nebol len MVTV ale aj ďaľšia gorila na vlaku...

A ďalšia modrá, tentokrát poľská dvojička na Štrbu sa driape... Trať 180

Slovenská zelená dvojička sa už zo Štrby púšťa dolu len...

Zelená rakaňa tlačí ostošesť hore ťažký vlak...

Na osobnom vlaku si to pre zmenu 163.124 valí...

Rakane majú svoj deň, ďalšia sa snaží dostať svoj vlak tam hore...

A tu už obe rakane sa akoby na saniach dolu kopcom gúľajú...

A hneď po nich sa v tichosti Pendolino prehnalo...

Jeden nakladný vlak za druhým, niekedy jav nevídaný, no výluka už skončila...

A ďalší osobáčik do Popradu

Hneď po ňom rýchlik z Bratislavy...

Rozhliadam sa dookola, či stopy yetiho neobjavím,

keď tu zrazu čierna mátoha na mňa vyskočí

Ty ty ty, mátoha čierna... no nakoniec to rušeň bol...

Opäť jeden žltý vlak...

Už som balil veci, keď poschodový hliník okolo mňa prešiel

Keď sa traťový ruch konečne na chvíľu utíšil, aj svoje stopy som mohol vyfotiť...

Nie, to nie sú stopy yetiho,

toto sú stopy známeho (ne)tvora, ktorého meno "šotouš" je...

Príhovor do srdca (ne)tvora „šotouša“:

Vážený „šotouš“ akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti,

si pri našich železničných tratiach vždy vítaný,

ale ak pôjdeš aj nabudúce fotiť svoje obľúbené vlaky, či už pod naše Tatry, alebo inde, tu na našom krásnom Slovensku,

nezabudni po sebe upratať. Svoje plastové fľaše, poháre, plechovky a iný odpad, ktorým si si spríjemňoval a krátil svoj „šototrip“, si láskavo zober späť so sebou a odchoď ho do koša pre odpadky, ktorý nájdeš na stanici, alebo do kontajnera pred domom, kde bývaš.

V opačnom prípade sa možno práve za tebou objaví YETI, a ten Ti tie tvoje odpadky napchá do... batohu, samozrejme.

Ďalšie stopy "šotouša"... Trať 180

Len čo som všetko vyfotil,

aparát som do batohu odložil,

nestihol som ani yetiho vyfotiť, na vozíku sedel,

čo krátko na to okolo mňa prešiel,

tak snáď nabudúce, yeti...