Jednokožajná miestna elezničná tra 110a: Devínske Jazero - Stupava
Na verejnos prenikli informácie o rozhodnutí Ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií SR zo dňa 25.3.2008, ktorým zrušilo tra Odb. Devínske Jazero – Stupava. To je vhodná príleitos na malú spomienku na túto krátku tra.
elezničnú tra z Devínskeho Jazera do Stupavy začali stava roku 1889 spoločne s traou z Devínskej Novej Vsi do Kútov. Tra do Kútov odovzdali do prevádzky 27.10.1891. Údaje o uvedení do prevádzky trate z Devínskeho Jazera do Stupavy sú rozdielne, ale je pravdepodobné, e to bolo u 1.5.1891. Take tento rok sa tra papierovo nedoila svojich 117. narodenín, aj keď fyzicky zatiaž existuje.
Orientačná mapa
Tra do Stupavy odbočuje z hlavnej trate 110 v Devínskom Jazere. O tejto stanici, resp. odbočke, som tu uviedol nejaké informácie a tie fotografie, na ktorých je zachytený stav odbočujúcej trate do Stupavy. Tra má za Devínskym Jazerom mierne stúpanie a následne sa stáča doprava, smerom na východ.
Výpravná budova od kožajiska
Výpravná budova z ulice
V km 4,972 premosuje diažnicu D2 jednokožajný most s rozpätiami 14,45 + 28,90 + 14,45 m. elezobetónová monolitická doska hrúbky 205 mm je uloená na hornej pásnici spojitého hlavného nosníka skriňového prierezu s výškou 1300mm a šírkou 1520mm (osová vzdialenos kožajníc). Kožajnice sú uloené na priebených zabetónovaných ocežových doskách pripojených na hornú pásnicu skriňového prierezu predpätými vysokopevnostnými skrutkami, ktoré so skrutkami v medzikožajnicovom priestore zabezpečujú spriahnutie elezobetónovej dosky s nosníkom trením. Most sa zmontoval z troch dielcov dĺky asi 20m a hmotnosti asi 30t v priamej polohe. Uloený je na zváraných loiskách a na krajných podperách je kotvený ahadlami, ktoré zabraňujú jeho nadvihnutiu pri montái a prevádzke a stabilizujú ho proti prevrhnutiu. Nosná konštrukcia je z ocele 11375. Spotrebovalo sa 103,6t ocele, t.j. 1,79 t.m-1. Doska sa betónovala do dreveného debnenia priskrutkovaného na ocežovú konštrukciu. (KOUTNÝ Juraj: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985, alfa, 1989)
Most ponad diažnicu D2
Začiatky elezničnej dopravy dnes vyvolávajú úsmev na tvári, pretoe žudia sa kedysi báli vlakov, nedôverovali a nemali záujem cestova vlakmi. Preto im eleznica ako reklamný ah ponúkala cestovanie zadarmo. Okrem osobnej dopravy tu bola aj nákladná doprava a zo Stupavy sa vozil cement, drevo a požnohospodárske a potravinárske tovary. Na jeseň sa tu nakladala Stupavská kapusta, ktorá sa vozila a do Viedne, ale okrem surovej kapusty sa vozila aj kvasená kapusta. Tradícia pestovania kapusty bola impulzom pre vznik Dna zelá, ktorý sa tu koná kadoročne od roku 1997.
Vlak s kapustou do Viedne (zdroj 2)
Posledný parný vlak tu išiel 25.5.1967. Parná trakcia bola nahradená motorovou. iaž, u niekožko rokov na tejto trati elezničná doprava prakticky neexistuje. Osobná elezničná doprava bola zastavená u 27.5.1979 a nákladná niekožko rokov po nej.
Pramene:
Vojtech Erdélyi, Jozef Mader: Stupava, Kapitoly z miestnych dejín, Stupava, 1969,
Anton Hrnko: Stupava - potulky históriou, Albert Merenčin, vydavatežstvo PT.