Železničný most v Hlohovci

Most nad riekou Váh v Hlohovci leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati Kozárovce – Leopoldov 141 medzi stanicami Hlohovec a Leopoldov. Podľa údajov ŽSR most leží v km 23,896. Súčasný most nie je pôvodný, ale vybudovaný bol po druhej svetovej vojne.

Z histórie: Uhorská severozápadná miestna železnica

Rozvoj hospodárstva a súkromného podnikania vyvolal záujem o výstavbu Uhorskej severozápadnej miestnej trate z Nitry cez Trnavu a Kúty ďalej do Čiech. O výstavbu železničnej trate z Nitry do Trnavy mali záujem viacerí. V roku 1870 H. B. Strousberg mal záujem postaviť železnicu v trase Nitra – Lužianky – Leopoldov – Trnava, ale jeho projekt nebol realizovaný. Koncesiu na výstavbu získala spoločnosť Uhorskej severozápadnej miestnej železnice nariadením Uhorského kráľovského ministerstva obchodu (MO) č. 15016/97.III.6. Koncesia na výstavbu tratí Lužianky (Sarluska-Uzbég) – Hlohovec – Leopoldov a Trnava – Jablonica – Kúty – krajinská hranica (Břeclav) povoľovala aj peážnu dopravu na trati MÁV Nitra – Lužianky a trati Považskej železnice Leopoldov – Trnava.

Hlohovec - výpravná budova

Vzhľadom na význam železnice bolo rozhodnuté postaviť úsek Lužianky – Leopoldov ako trať prvej triedy s koľajnicami 34,5 kg/m podľa noriem platných pre železnicu, dovoľujúcu osové zaťaženie 16 t a rýchlosť 60 km/h. Z rovnakých dôvodov bola prestavaná aj trať MÁV Nitra – Lužianky. Toto rozhodnutie sa prejavilo vo vysokých stavebných nákladoch 11,7 mil. korún, ktoré hradil štát. Dodatkom ku koncesii nariadením MO č. 66019/98.X.14 sa Uhorskej severozápadnej miestnej železnici povolila výstavba a prevádzkovanie vedľajšej trate z Jablonice do Brezovej pod Bradlom.

Leopoldov - výpravná budova

Na železnici bolo vybudovaných bolo celkovo 13 staníc a 2 zastávky, 32 strážnych stanovíšť a 147 úrovňových priecestí, z ktorých bolo až 50 vybavených závorami. Potrebné bolo vybudovať násypy vysoké až 20,2 m a zárezy hlboké 16,4 m. Postavených bolo 212 mostov a priepustov. Najväčší most cez Váh mal s oceľovou konštrukciou mal dĺžku 280 m. Na trati Trnava – Kúty bol medzi stanicami Jablonica a Smolenice prerazený tunel dlhý 900 m. Oneskorenie pri tejto výstavbe spôsobilo, že trať bola uvádzaná do prevádzky po etapách:

Dátum otvorenia	Úsek trate	Dĺžka (km)
14.12.1897	Trnava - Smolenice	21,1
14.12.1897	Jablonica - Kúty	32,1
18.12.1897	Lužianky - Hlohovec	23,1
31.3.1898	Hlohovec - Leopoldov	4,0
11.6.1898	Smolenice - Jablonica	13,3
6.9.1899	Jablonica - Brezová/Bradlom	11,7
8.9.1900	Kúty - krajinská hranica	6,4
	Spolu:	111,7

Uhorská severozápadná miestna železnica spojila Ponitrie, údolie Váhu a Malé Karpaty so severozápadnou hranicou Uhorska a stala jednou z najvýznamnejších železníc tejto oblasti.

Úsek Lužianky – Leopoldov

Prvý úsek Uhorskej severozápadnej miestnej železnice vychádzal zo stanice MÁV v Lužiankach (Sarluska-Uzbég). V Leopoldove sa železnica pripájala na Považskú železnicu. Trať v tomto úseku viedla po rovine a cez pahorkatinu. Najväčšou stavbou na tomto úseku bol most ponad rieku Váh. Most bol priehradový so šiestimi otvormi. Jeho konštrukcie so zakriveným horným pásom mali rozpätie 41,04 + 4x51,20 + 41,04 m a celková dĺžka mostu bola 290 m.

Hlohovec (a most) na starej pohľadnici

Existenciu pôvodného mosta z roku 1898 ukončilo ustupujúce nemecké vojsko, ktoré dňa 30. marca 1945 asi o 16.00 h vyhodilo železničný aj cestný most v Hlohovci. Okrem toho v stanici Hlohovec boli zničené všetky výhybky, čelná a bočná rampa. Železničný most bol úplne zničený. Opory a piliere boli rozbité, niektoré až do základov, takže z nich len hromada kameňov. Železné konštrukcie boli všetky prerazené, každá na 3 kusy. Konštrukcie spadli buď úplne do vody, alebo sa naklonili pod 45 uhlom, pričom sa skrútili tak, že nebolo možné ani uvažovať s ich opravou. Z tohto dôvodu boli postupne rozrezané a odstránené z rieky, ale urýchlené odstránenie poškodených konštrukcií z koryta rieky pri tak veľkej dĺžke mosta nebolo reálne.

Zničený most

Oprava vojnovými udalosťami poškodených tratí na západnom Slovensku bola veľmi dôležitá aj kvôli obnoveniu zásobovania Bratislavy uhlím a potravinami. Pre dovoz uhlia bolo potrebné urýchlene obnoviť spojenie s Handlovou. Trať medzi Leopoldovom a Hlohovcom bolo potrebné čím skôr uviesť do prevádzky, preto bolo rozhodnuté o výstavbe samostatného premostenia mimo osi trate zo železných nosičov na drevených zabarených bárkach. Výstavbu provizória realizovala firma Lozovský a Štefanec z Bratislavy. Pre jeho výstavbu bolo potrebné vyrúbať 1557 stromov. Zabarených bolo celkom 449 pilot.

Provizórny most

Celé provizórium malo 18 polí o dĺžkach 9,13 + 3x10,5 + 4x15 + 20 + 2x25 + 8,80 + 5x21. Na jeho výstavbu sa spotrebovalo 2200 m³ dreva, 1000 kg železa a 800 kg klincov. S prácami sa začalo 10. apríla 1945 a provizórium bolo hotové v určenom termíne dňa 25. augusta 1945. Zaťažkávaciu skúšku dňa 26. augusta 1945 vykonal parný rušeň 524.1130 z Leopoldova a prvý vlak (motorový vozeň M 130.326) prešiel cez most o 14.20 h aj s povereníkom dopravy Ing. Kornelom Filom. Následne sa začala pravidelná železničná doprava. Okrem uvedenej firmy sa do výstavby provizória zapojili aj ženijné jednotky Československej armády, ktoré pracovali na oprave a výstavbe viacerých železničných mostov.

Most - smer Leopoldov

Oceľové konštrukcie mosta

Nájazdová plošina pre chodcov a cyklistov

Výstavba nového železničného mosta nad riekou Váh v Hlohovci bola zadaná firme Hornonitrianska stavebná spoločnosť v Prievidzi. Generálny návrh mosta vypracovala Stavebná správa ČSD v Prahe. Opory mosta boli postavené na starých základoch, firma ich dokončila 22. augusta 1947. Dodávka a montáž oceľovej konštrukcie mosta bola zadaná Stredoslovenským železiarňam, n. p., Podbrezová.

Priehradový most so šiestimi poľami s dĺžkami 41,04 + 4x51,20 + 41,04 m. Celková dĺžka mosta je 294,08 m. Hmotnosť mosta je 980 t. Montáž mosta začala 7. júla 1947 a ukončená bola 26. januára 1948. Most otváral povereník dopravy Kazimír Bezek (povereník v rokoch 1946 - 1949).

Pohľad zospodu

Uloženie konštrukcie na ložiskách

Časť mosta nad terénom

Časť mosta nad riekou Váh

Pilier v koryte rieky po prúde

Detail

Z opačnej strany je ochranný val piliera narušený

Na jednej (južnej) strane mosta je lávka pre peších a cyklistov

Na pravom brehu

Smer Hlohovec

Nákladný vlak prechádza cez most

Pamätná tabuľa na VB v Hlohovci osadená pri 100. výročí

Železničný most nad riekou Váh v Hlohovci slúži železničnej doprave dodnes. Do akej miery sa ho dotkne pripravovaná elektrifikácia trate Leopoldov – Nitra ukáže čas.

Spracované podľa literárnych zdrojov:

DROZD Alojz, CHLADNÝ Eugen, PAULÍNY Ladislav, POLIAČEK Ivan, VÉBR Vladimír, ZVARA Jozef: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
KUBÁČEK Jiří, Ing., a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava, 1999,
ŠKOLNÍK Marián: 100 rokov trate Lužianky – Hlohovec – Leopoldov, ŽSR, Mesto Hlohovec, Klub priateľov železníc Trnavy a okolia, Hlohovec, 1997
Rekonštrukcia železníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave.