Po vzniku ČSR sa postavili viaceré železničné trate. Jedou z nich bola trať Zvolen – Krupina (16.1.1925). Neskôr pribudli trate Veselí nad Moravou – Vrbovce – Myjava (8.12.1927) – Nové Mesto nad Váhom (1.9.1929) a Handlová – Horná Štubňa (20.12.1931), ktoré boli vybudované ako súčasť tzv. stredoslovenskej transverzály.
Niektoré výpravné budovy na trati Zvolen - Krupina (153)
Podzámčok
Dobrá Niva
Babiná
Výpravné budovy sa budovali v novom „železničnom štýle“, ktorý bol vo väčšej miere ovplyvnený domácim vidieckym prostredím. Architektúru výpravných budov a strážnych domčekov, ktorá využívala ľudovoumelecké (folklórne) prvky, navrhol Ing. August Škudla. Vzhľad výpravných budov je blízky vzhľadu objektov, ktorých autorom je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič. Už na prvý pohľad je zrejmá odlišnosť od predchádzajúcich železničných štýlov používaných v Uhorsku. Výpravné budovy sa spravidla prispôsobovali veľkosti stanice a sídla, v ktorom stanica ležala, ale ich architektúra sa už neriadila tak striktne pevnými zásadami veľkostnej kategorizácie. Niektoré výpravné budovy sa javia svojou veľkosťou predimenzované, pretože napr. obytné sídla v niektorých prípadoch ležia vo väčšej vzdialenosti od staníc. Veľkostné predimenzovanie mohlo byť skôr z vojensko-strategických dôvodov, než zo skutočných potrieb železničnej prevádzky. Výpravné budovy však neslúžili len pre zabezpečenie železničnej prevádzky, ale plnili tiež sociálnu funkciu a poskytovali bývanie rodinám železničiarov, prípadne personálu (čatám).
Výpravné budovy na trati Vrbovce - Nové Mesto nad Váhom (121)
Vrbovce - pohľad z ulice
Vrbovce - pohľad z koľajiska
Zastávka Brestovec
Myjava - z ulice
Myjava
Poriadie
Výhybňa a zastávka Paprad
Stará Turá
Vaďovce
Čachtice
Základný typ výpravnej budovy tvoria tri časti. Hlavnou časťou je dvojpodlažná budova, v ktorej sa nachádza dopravno-technické vybavenie (dopravná kancelária, kancelária prednostu) a obytná zóna (byty, resp. nocľahárne) na poschodí. Prostredná prízemná časť je určená pre vybavenie cestujúcich. Umiestnené sú v nej pokladne, čakárne, príjem a výdaj batožín a pod. Veranda je súčasťou objektu výpravnej budovy. Treťou časťou je prízemný blok, v ktorom sa nachádzajú priestory hygienickej a technickej vybavenosti. Charakteristické pre tieto výpravné budovy sú štíhle sedlové strechy a ich prieniky, strechy sú ozdobené trojuholníkovými strešnými oknami (vikiermi). Verandy a balkóny sú doplnené polkruhovými oblúkmi. Tiež strešné podvaly s dreveným motívom vychádzajúceho slnka pripomínajú vidiecke západoslovenské obydlia (chalupy).
Horná Štubňa - (trať 145/171)
Základný typ výpravnej budovy
Pôdorys prízemia
1 – dopravná kancelária, 2 – prednosta, 3 – vestibul, 4, 4a – čakáreň,
5 – záchody, 6 – lampáreň, 7 – miestnosť pre čaty, 8 – izba, 9 – kuchyňa,
10 – predsieň, 11 – schodisko, 12 - batožiny, 13 - veranda
Pôdorys poschodia obytnej časti (dva byty)
1 – schodisko, 2 – predsieň, 3 – kuchyňa, 4 – špajza, 5 – kúpeľňa, 6 – záchod, 7 - izba
Sklené pri Handlovej (145)
Ďalší typ výpravnej budovy (od ulice)
Pôdorys prízemia
Naľavo pôdorys poschodia - napravo rez schodiskom
Neskôr bola vybudovaná trať Červená Skala – Margecany (26.7.1936) a trať Lužianky – Zlaté Moravce (15.5.1938). Pri výstavbe výpravných budov z konca existencie Československa sa viac prihliadalo na funkčnosť, pričom prevládali prvky funkcionalizmu a konštruktivizmu. Charakteristické pre budovy z tohto obdobia je zjednodušený vzhľad fasády s menej detailmi. Výpravné budovy na trati Zlaté Moravce – Zbehy vychádzajúce zo zásad zjednodušeného konštruktivizmu evokujú typ rodinného domu v tejto oblasti. Okrem vplyvu avantgardných slohov medzivojnového obdobia mohla byť príčinou chudobnejšej výzdoby výpravných budov veľká hospodárska kríza, ktorá sa po roku 1931 rozšírila aj do Európy. Fotografie niektorých výpravných budov na tratiach 141 a 173 sú uvedené v článkoch, na ktoré sú tu odkazy.
Niektoré výpravné budovy počas svojej existencie prešli obnovou a stratili tak niektoré prvky a čiastočne svoj pôvodný vzhľad.
Zdroje:
- Josef Koněrza: Stavba jednokolejné hlavní dráhy z Handlové do Horní Štubně, Prometheus, Praha 1933;
- Josef Koněrza: Stavba tunelu pod Polanou na dráze Veselí nad/Mor. - Nové Mesto nad Váhom, nákladem vlastním, Praha 1926;
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
