Pre železničný štýl z tohto obdobia je typické, že k vyššiemu, dvojpodlažnému technicko-ubytovaciemu objektu bola priradená prízemná budova pre vybavenie cestujúcich. Polozakrytá veranda pre cestujúcich bola vsunutá pod sedlovú strechu tejto budovy a mala stĺporadie, zvýraznené obkladom z kameňa, prípadne keramiky. Veľké rozmery a jednoduché členenie okien bolo veľmi podobné prostým funkcionalistickým otvorom a oknám vtedajších obytných alebo rodinných domov. Dodnes esteticky pôsobia predzáhradky staníc vytvorené ihličnatými stromami a krovmi, kvetinami, ktoré sú v kontraste s tvrdými líniami stavby. Vplyv obdobia Slovenských železníc sa v architektonickej koncepcii a detaile staníc prejavil aj v období tesne po 2. svetovej vojne a to na novovybudovanej Trati Mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice.
Trať 193 Prešov - Strážske
Projekty staničných budov železnice Strážske – Prešov vypracovala Ústredná stavebná správa železničná podľa smerníc, daných prevádzkovým programom a podľa skúseností, získaných pri iných železničných stavbách. Pozemné stavby boli situované s ohľadom na výhodnejšie zakladanie a boli prispôsobené terénu okolia a svetovým stranám. Vnútorná úprava všetkých zriadených budov vyhovuje požiadavkám terajška, takže železničným zamestnancom železnice sa dostáva zdravého a pohodlného ubytovania. Vonkajší tvar budov je hladký, ustupujúce sokle sú obložené háklikovým murivom a steny opatrené fasádnou striekanou omietkou. Obytné budovy sú pokryté červenou škridlicou, skladištia, výhybkárske búdky sú pokryté opieskovanou lepenkovou krytinou. Normálne základy budov sú zo zhutneného betónu, pričom pivničné múry s vnútornej strany obložili tehlami na plocho. Proti účinku zemnej vlhkosti sú budovy chránené vodorovnou, alebo pri budovách podpivničnených aj zvislou asfaltovou izoláciou s 2 jutovými alebo lepenkovými vložkami. Murivo vonkajších a vnútorných stien stavalo sa z tehál na vápennú alebo cementovú maltu. Povaly nad pivnicami, schodišťové podesty, odkvapové rímsy, výstužné vence a preklady nad oblokmi a dverami sú zhotovené zo železobetónového muriva. Podlahy vestibulov sú terrazové, v dopravných kanceláriách parketové a v ostatných úradných miestnostiach a bytoch palubové. Vodovod a kanalizácia boli zavedené len vo vodárenských staniciach vo Vranove nad Topľou a Čiernom. Elektrina bola zavedená len v budovách vo Vranove nad Topľou, Soli a Čiernom.
Pre staničné výpravne sa použili tri typy, ktoré zodpovedajú potrebám dopravy, účelom komerčným a potrebe ubytovania zamestnaného personálu.
Typ č. 1 výpravne s krytým nástupišťom so zastavanou plochou 315 m2 sa použil v staniciach Soľ, Čierne, Hanušovce nad Topľou a Nemcovce.
Nemcovce
Nemcovce - pohľad z príjazdovej cesty
Hanušovce nad Topľou
Bočný pohľad z prednádražia
Čierne nad Topľou
Bočný pohľad z prednádražia
Typ č. 2 výpravne so zastavanou plochou asi 300 m2, ale bez krytého nástupišťa sa použil v stanici Nižný Hrabovec.
Nižný Hrabovec po výstavbe (zdroj: 4)
Typ č. 3 výpravne v rozlohe zastavanej plochy asi 485 m2 sa použil vo Vranove nad Topľou.
Vranov nad Topľou z počas výstavby (zdroj: 4)
Všetky tieto typy budov výpravní majú dopravné kancelárie, miestnosť pre prednostu stanice, vestibul, krytý východ z nástupišťa, lampáreň, pomocné skladište a záchody pre cestujúcich. Okrem toho v domoch pribudovaných k výpravniam sú dvojizbové byty s kuchyňou a príslušenstvom pre prednostu stanice a výpravcu. Okrem toho vo výpravni typu č. 1 je miestnosť pre batožinu, čakáreň, a práčovňa. Vo výpravni typu č. 2 slúži vestibul ako čakáreň. Vo výpravni typu č. 3 sú osobná pokladnica, nákladná pokladnica, miestnosť pre batožinu čakárne II. a III. triedy, miestnosť na náradie a na prvom poschodí obytnej časti sú zriadené dva byty.
Vo výhybni v Pavlovciach zriadený osobitný malý typ výpravne č. 4. Je to prízemná budova s dopravnou kanceláriou, čakárňou ako vestibul a dvojizbovým bytom pre výpravcu s príslušným hospodárskym staviskom.
Výhybňa Pavlovce
Zastávka Hanušovce nad Topľou mesto
V Čiernom bola vybudovaná hlavná vodárenská stanica a vo Vranove nad Topľou výpomocná vodárenská stanica. Vo Vranove nad Topľou bol zriadený vežový vodojem dimenzovaný na 120 m3 vody. Pri celkovej výške vodárenskej veže asi 18 m je dno rezervoáru vo výške 11 m nad úrovňou terénu.
Vodárenská veža (výkres, zdroj: 4)
V rámci výstavby novej železnice Strážske – Prešov bola rekonštruovaná aj miestna železnica Prešov – Bardejov v úseku Prešov – Kapušany pri Prešove, ktorej parametre nevyhovovali technickým požiadavkám kladeným na hlavné trate. Prestavané boli tiež stanice v Prešove a Strážskom.
Kapušany pri Prešove
V stanici Kapušany pri Prešove boli postavené prijímacia budova, skladište tovaru a rampa, stavadlové domčeky, obytný dom pre traťmajstra, kancelárie a skladište pre traťmajstra a hospodárske budovy. Prijímacia budova je sčasti prízemná a sčasti poschodová. Zastavaná plocha je veľká asi 360 m2. V prízemí budovy sú umiestnené služobné miestnosti a jeden byt, na poschodí sú len dva byty. Pod prízemným bytom je pivnica.
Šarišské Lúky
V stanici Šarišské Lúky bola postavená prijímacia budova, skladište tovaru s nakladacou rampou, stavadlové domčeky a hospodárske budovy. Prijímacia budova zaberá plochu asi 280 m2 a nachádzajú sa v nej okrem služobných miestností aj tri byty.
Trať 170 Banská Bystrica – Dolná Štubňa odbočka
Pozemné stavby boli postavené s prihliadnutím na potreby služby dopravnej, komerčnej, udržiavacej a dozornej, pričom boli zohľadnené miestne pomery. Ústredná stavebná správa železničná pri vypracovaní plánov dbala na skúsenosti získané z predošlých podobných stavieb niektorých železníc a použila pre tieto jednak typov budov, ktoré zdokonalila a prispôsobila svojmu okoliu a jednak typov nových. Vonkajším vzhľadom a vnútornou úpravou zodpovedali budovy požiadavkám svojej doby.
Priečelia budov sú hladké, nad kamenným soklom opatrené striekanou omietkou, obloky sú veľké. Ako stavebný materiál boli použité pálené tehly, sokle sú z kameňa. Základy sú betónové. Pred vlhkosťou budovy chráni asfaltová izolácia. Krytiny obytných budov sú škridlové (tzv. bobrovka). Pomocné budovy majú strechu zakrytú lepenkou.
Kostiviarska z čias výstavby (zdroj: 2)
Kostiviarska
Bočný pohľad z prednádražia
Veľkosť výpravných budov podpovedá potrebám dopravy, účelom komerčným a ubytovacím. V staniciach Kostiviarska, Uľanka (predtým Ulmanka), Harmanec jaskyňa (predtým Horný Harmanec) a Čremošné sú budovy jednoposchodové. Vo výhybni Harmanec je len prízemná budova. Pred výpravňou v Uľanke a Harmanci jaskyňa sú kryté peróny s plechovou strechou a stĺpmi so železobetónu.
Uľanka
Bočný pohľad z prednádražia
Dispozícia výpravní je účelná, orientácia jednoduchá. Výpravne v staniciach Kostiviarska a Čremošné majú čakárne s malým krytým závetrím, dopravnú kanceláriu a kanceláriu pre prednostu stanice, jeden byt jednoizbový a jeden dvojizbový byt s príslušenstvom. Výpravne v Uľanke a Harmanec jaskyňa sú nového typu. Majú vestibul s čakárňou, kanceláriu výpravcu a prednostu stanice, dva dvojizbové byty s príslušenstvom a dve obytné izby pre slobodných zamestnancov (garsónky). Výpravňa vo výhybni Harmanec je prízemná budova s čakárňou, jednou služobnou miestnosťou, bytom s kuchyňou a jednou izbou s príslušenstvom. V staniciach sú pre cestujúcich vybudované oddelené záchody.
Čremošné
Z opačnej strany od koľajiska
Skladište
V staniciach Kostiviarska a Uľanka boli postavené po dva dvojdomky s kompletnými jednoizbovými bytmi. Skladiská tovaru boli postavené v staniciach Kostiviarska, Uľanka a Čremošné. V staniciach Čremošné a vo výhybni Harmanec sú sklady pre údržbu trate a miestnosti pre traťmajstra. Vo výhybni Harmanec bola pre traťmajstra postavená samostatná obývacia budova, v ktorej je dvojizbový byt s príslušenstvom.
Fotografie © Ing. Peter Páteček & Norbert Mondek. Použitá literatúra:
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999,
- Ladislav Kmeť, Ján Ryšavý: Banská Bystrica - Dolná Štubňa 1940 - 2000, ŽSR, Košice, 2000,
- Hlavná železnica Banská Bystrica - Dolná Štubňa, Ministerstvo dopravy a verejných prác,
- Hlavná železnica Strážske – Prešov, Pamätný spis z príležitosti odovzdania verejnej premávke, Ministerstvo dopravy a verejných prác, Ústredná stavebná správa železničná, Bratislava, 1943.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
