Infoblok
IP adresa: 18.207.136.184
Dátum: 15. 09. 2019
Čas: 18:35
Meniny má: Jolana
Zajtra: Ľudmila
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 1360
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, trať 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 1212
známka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 1490
známka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 1278
známka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 1715
známka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 1436
známka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, trať 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 1562
známka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 1575
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 1390
známka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, trať 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 1488
známka: 0

» ÄŽalšie fotografie
Komentáre

Železničné turbulencie na slovenských tratiach (1.)

Železničné turbulencie na slovenských tratiach (1.)
Od zavedenia bezplatného cestovania vlakmi pre vybrané skupiny obyvateľstva uplynuli tri roky. V roku 2014 vláda rozhodla o tom, že dôchodcovia a študenti budú môcť cestovať vlakmi bezplatne, a o zvýšení zliav na predplatné časové lístky na vlaky. Ako sa toto rozhodnutie prejavilo vo verejnej doprave a čo prinieslo pozitívne, resp. negatívne.



V časoch hlbokého socializmu som často počúval reči o tom, že v komunizme bude všetko zadarmo, nebudú potrebné peniaze, pretože každý dostane všetko podľa svojich potrieb a zásluh. Bezplatné cestovanie vlakmi mi pripomenulo tie dávne časy, dokonca by sa dalo povedať, že dôchodcovia a študenti zažívajú komunizmus.
 
Aj keď zavedenie bezplatného cestovania bolo prezentované ako súčasť „sociálneho balíčka“, v skutočnosti mohlo za ním byť sťaženie podmienok pre súkromných železničných dopravcov, ktorí sa rozhodli na Slovensku podnikať v oblasti železničnej osobnej dopravy.
 
Zavedenie bezplatného cestovania vlakmi vyvolalo rozporné názory a dokonca vznikla aj petícia za zrušenie tohto „sociálneho“ opatrenia. Aj podľa môjho názoru je toto vládne rozhodnutie nespravodlivé, pretože najmä študenti v niektorých regiónoch nemôžu bezplatné cestovanie vlakmi využívať na cestovanie do školy, tak ako v niektorých iných regiónoch. Z tohto dôvodu som inicioval v roku 2014 petíciu za obnovenie osobnej dopravy na niektorých tratiach v našom regióne, žiaľ, petícii nebolo vyhovené.
 

O petíciách...
Slovensko si zvyklo, že stačí napísať v krčme petíciu, aby ju podpísalo päť tisíc ľudí, to sú všetci kamaráti kamarátov... My nepustíme do gatí...
GR ŽSR 21.1.2015

 
Človek nemusí byť odborník na ústavné právo, aby si vedel vytvoriť názor na vec. Povedzme, že som stredoškolák v druhom ročníku. Na strednú školu dochádzam do krajského mesta denne autobusom. Cestovný lístok stojí 50 centov (aby sa to jednoducho počítalo), takže denne miniem jedno euro. Za mesiac je to asi 22 eur, školský rok trvá desať mesiacov, ale prázdnin je toľko, že uvažujme len s deviatimi, takže za celý školský rok ma cestovanie stojí asi 200 eur. Do krajského mesta na školu chodí aj moja staršia sestra a mladší brat, takže naši rodičia ročne dajú asi 600 eur na naše cestovanie do školy. Stredná škola trvá štyri roky, potom chcem ísť na vysokú, takže to je spolu deväť rokov, takže moji rodičia dajú počas môjho štúdia asi 1800 eur len na moje cestovanie do školy.
 
Naša Ústava v čl. 12 hovorí, že ľudia sú si v právach rovní, pričom ich vymenúva konkrétne, ale keďže nie je možné konkrétne vymenovať všetky tie práva, príslušné ustanovenie končí slovami „a iné postavenie“. Takže ak niekde môžu študenti cestovať do školy bezplatne vlakom, ja sa cítim byť poškodený a znevýhodnený, pretože z miesta môjho bydliska do krajského mesta vlaky nechodia, nie je tu železničná trať (alebo bola osobná doprava zastavená). Nemôžem byť znevýhodnený preto, že u nás vlaky nechodia a do školy musím využívať autobus. Naša Ústava to priamo zakazuje, keďže nikoho nemožno poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať, takže aj ja, ako stredoškolák, mám právo na rovnaké práva, ako tí stredoškoláci, ktorí môžu na cestovanie do školy využívať bezplatné cestovanie vlakom. Každý, kto sa cíti byť poškodený, či namieta poškodzovanie svojich práv, môže podať sťažnosť na Ústavný súd. Nejde predsa len o nejakú morálnu krivdu, ale samozrejme ide o peniaze, takže v mojej sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu budem žiadať aj primerané finančné zadosťučinenie, čo Ústava samozrejme umožňuje. Rodičia moju sťažnosť na Ústavný súd podpíšu, pretože ešte nemám 18 rokov, samozrejme potrebujem právnika, ktorý ma bude na Ústavnom súde zastupovať, ale sused je advokát a ochotne sa toho ujme. Keby takúto sťažnosť podalo niekoľko sto, resp. tisíc študentov, dostalo by to tú správnu „kadenciu“. Znevýhodnených študentov je veľa, napr. aj študenti vo veľkých mestách, ktorí musia do školy využívať MHD, aj „električenka“ predsa stojí dosť, a prečo by aj títo študenti nemohli využívať bezplatné cestovanie do školy, alebo dostať aspoň nejaký kompenzačný príspevok na električenku?
 
Z hľadiska bezplatného cestovania vlakmi možno študentov rozdeliť na tri skupiny. Prvú skupinu tvoria študenti, ktorí bezplatné cestovanie využívajú na cestovanie do školy, ale aj na mimoškolské aktivity. Druhú skupinu tvoria študenti, ktorí bezplatné cestovanie využívajú len na mimoškolské aktivity. Tretiu skupinu tvoria tí študenti, ktorí bezplatné cestovanie nevyužívajú. Podľa zverejnených informácií sa do systému bezplatného cestovania zaregistrovalo už asi milión ľudí. To je asi polovica dvojmiliónového slovenského potenciálu. Dôchodcov na Slovensku je viac ako 1,3 mil., zvyšok tvoria žiaci základných škôl, stredoškoláci a vysokoškoláci, ich počty sa však môžu z roka na rok aj výraznejšie líšiť v závislosti na demografickom vývoji. Samozrejme, že časť zaregistrovaných tvoria aj zahraniční dôchodcovia a študenti. Potrebné je si uvedomiť, že nie všetci zaregistrovaní, bezplatné cestovanie aj využívajú, a taktiež to, že z tohto systému každoročne mnohí vypadnú. Predovšetkým absolventi vysokých škôl a absolventi stredných škôl, pokiaľ nepokračujú v štúdiu na vysokej škole.
 

Vplyv bezplatného cestovania vlakmi na ekonomiku
 
V ďalšej časti sa pozrime, ako sa bezplatné cestovanie vlakmi prejavilo v hospodárení ZSSK. V prvom grafe sú znázornené náklady na cestovanie vlakmi ZSSK za posledných päť rokov. Časť nákladov znášali cestujúci, ktorí si na cestu vlakom zakúpili cestovný lístok (v grafe označené ako „preprava osôb“). Druhú časť (v grafe označené ako „dotácie spolu“) znášal štát, ktorý financuje ZSSK na základe zmluvy a formou rôznych štátnych dotácií. Možno si všimnúť, že tento pomer sa po roku 2014 zmenil. Do roku 2014 bol tento pomer približne 1:2, teda jednou tretinou prispievali cestujúci a dve tretiny financoval štát. Po roku 2014, kedy sa už naplno prejavilo bezplatné cestovanie vlakmi, sa tento pomer zmenil na 1:3, teda cestujúci prispeli už len jednou štvrtinou a štát dal tri štvrtiny. Samozrejme, že sa nezmenil len pomer deľby nákladov, ale tiež sumy v absolútnom vyjadrení. Zatiaľ čo príjmy z predaja cestovných lístkov (v grafe „preprava osôb“) klesli v roku 2016 (a tiež v roku 2015) asi o 20 miliónov eur oproti roku 2014, štát na prevádzku železničnej osobnej dopravy v roku 2016 prispel o 43 miliónov eur viac, ako v roku 2014. Takže možno konštatovať, že po zavedení bezplatného cestovania vlakmi príjmy z predaja cestovných lístkov po roku 2014 klesli a stagnujú, ale náklady štátu na prevádzku železničnej osobnej dopravy narastajú. 
 
Graf č. 1
Graf č. 1
 
V druhom grafe je znázornený vývoj finančných prostriedkov (v grafe označené ako „dotácie spolu“), ktoré štát ZSSK každoročne poskytuje na prevádzku železničnej osobnej dopravy (zmluva a dotácie), a strát (v grafe označené ako „strata“), ktoré ZSSK každoročne vykazuje. ZSSK aj vo výročných správach neustále zdôrazňuje, že každoročne znižuje stratu, čo je samozrejme pravda. Žiaľ, ZSSK vykazuje každoročne stratu aj napriek zvyšujúcim sa štátnym dotáciám. V roku 2016 dostala ZSSK o 60 mil. eur viac ako v roku 2011.
 
Graf č. 2
Graf č. 2
 
Zvyšujúce sa štátne náklady sa premietli aj do ceny za jeden vlkm. Rozsah vlkm sa výraznejšie nezmenil. V roku 2016 štát každý vlkm dotoval sumou 8,582 eur. Každému cestujúcemu vlakom štát na jednu cestu prispel v priemere sumou 4,118 eur, ak niekto v roku 2016 cestoval vlakom 100 krát, štát mu v priemere prispel sumou 411,8 eur.
 
Graf č. 3
Graf č. 3
 
Graf č. 4 znázorňuje vývoj počtu cestujúcich vlakmi (v grafe označené ako „osôb“) a príjmy z predaja cestovných lístkov (v grafe označené ako „preprava osôb“). Zaujímavým momentom je zmena v rokoch 2011 a 2012. Napriek poklesu počtu cestujúcich vlakmi asi o 2,5 mil. osôb, ZSSK vzrástli tržby z predaja o 10 mil. eur. Bolo to z dôvodu zmeny cestovného. Nové cestovné ZSSK zaviedla v novembri 2011, nový cenník zrušil pásma a takmer pre každú tarifnú vzdialenosť sa cestovné zvýšilo. To malo vplyv na pokles cestujúcich vlakmi.
 
Po zavedení bezplatného cestovania vlakmi od roku 2014 začal počet prepravených cestujúcich narastať, ale bezplatné cestovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva a väčšie zľavy na časové predplatné cestovné lístky spôsobili pokles tržieb z predaja cestovných lístkov asi o 20 mil. eur v roku 2015 aj 2016.
 
Graf č. 4
Graf č. 4
 
Nárast počtu cestujúcich vlakmi bol spôsobený zavedením bezplatného cestovania. Títo cestujúci predtým využívali najmä autobusovú dopravu. No pribudli aj noví cestujúci. V autobusovej doprave došlo medziročne (2014-2015) k poklesu o 10 mil. cestujúcich, čo približne zodpovedá nárastu počtu cestujúcich vlakmi. V roku 2016 došlo k ďalšiemu rastu počtu cestujúcich vlakmi, ale aj autobusmi, čo je možno dané demografickým vývojom. V železničnej doprave ďalší nárast počtu cestujúcich v roku 2016 nemusí byť spôsobený príchodom „nových“ cestujúcich, skôr je pravdepodobné, že tí istí cestujúci, tzv. „zadarmisti“, začali cestovať vlakmi častejšie. V tomto grafe sú uvedené celkové počty cestujúcich vlakmi, teda ZSSK a RegioJet. Je možné, že bezplatnú dopravu vlakmi začali využívať aj tí, ktorí predtým cestovali autom (IAD), ale z hľadiska IAD ide štatisticky o nepodstatnú skupinu cestujúcich, pretože IAD neustále narastá, a ani zavedením bezplatnej dopravy vlakmi, nedošlo k poklesu.
 
Výpadok tržieb v autobusovej doprave dopravné spoločnosti zaregistrovali hneď po zavedení bezplatného cestovania vlakmi. Túto stratu mohli kompenzovať zrušením niektorých spojov, čo je však v prímestskej doprave krajné riešenie. Skôr je pravdepodobné, že túto stratu kompenzovali VÚC zvýšenými dotáciami. V takom prípade by tak do verejnej dopravy išlo viac finančných prostriedkov, a prepravení by boli v podstate tí istí cestujúci.
 
Graf č. 5
Graf č. 5
 
Posledný graf zobrazuje nárast štátnej dotácie a počet prepravených cestujúcich spoločnosťou RegioJet.
 
Graf č. 6
Graf č. 6

Situácia v diaľkovej autobusovej doprave
 
Bezplatné cestovanie vlakmi sa negatívne prejavilo najmä v diaľkovej autobusovej doprave. Už v januári 2015 pre odliv cestujúcich, predovšetkým študentov, súkromná spoločnosť „GIM bus, s.r.o.“ zastavila svoju činnosť. Došlo tak k zrušeniu autobusového spoja z Košíc do Bratislavy cez Lučenec, Zvolen a Nitru. Podnikanie v diaľkovej autobusovej doprave bolo aj predtým náročné, pretože cestovné v autobusoch bolo na rovnakej úrovni ako v štátom dotovaných vlakoch.
 
CP
 
Ďalšiu autobusovú linku prevádzkovala súkromná spoločnosť Student Agency, a.s. Autobus z Prahy do Košíc cez Bratislavu a Banskú Bystricu chodil do 31. augusta 2016. Na území Slovenska autobus išiel v oboch smeroch takmer v rovnakom v čase, kedy išiel aj rýchlik. Nočné občasné spoje uvedené v cestovnom poriadku skončili ešte skôr.
 
CP
 
Obyvatelia nášho regiónu tak prišli o dve autobusové spojenia so stredným a západným Slovenskom. Ja osobne som tieto spoje využíval na cestovanie.
 
Dlhoročná autobusová linka z Banskej Bystrice do Košíc má viac ako 40 ročnú históriu. Autobus z Banskej Bystrice dlhé roky denne vyrážal na cestu do Košíc, výnimkou boli len niektoré sviatky. V súčasnosti túto linku zabezpečuje súkromná spoločnosť SAD Sliač, s.r.o., preto je linka vedená zo Sliača. Autobus do 15. júna 2017 chodil denne, okrem niektorých sviatkov.    
 
CP
 
Od 15. júna 2017 došlo k redukcii spojov, autobus chodí len v niektoré dni. Samozrejme, že študenti z Banskej Bystrice do Košíc využívajú radšej bezplatnú dopravu vlakmi.
 
CP
 
Autobusová linka z Humenného do Bratislavy má viac ako 30 ročnú tradíciu. Autobus chodil z Humenného cez Košice, Rožňavu, Brezno, Banskú Bystricu a Nitru do Bratislavy.  Autobus chodil denne, okrem niektorých sviatkov.
 
CP
 
Od 1. októbra 2017 došlo aj na tejto linke k zmene. Autobus chodí len po Banskú Bystricu a má zmenený cestovný poriadok, v sobotu prestal chodiť. 
 
CP
 
Posledné dve autobusové linky chodia aj tade, kde je železničná osobná doprava zastavená, a ak dôjde k zrušeniu niektorej z nich, tak to postihne najmä tam žijúcich obyvateľov.
 

Cestovné vo vlakoch u nás patrí k najnižším v porovnaní z okolitými štátmi. Náklady spojené so zavedením bezplatného cestovania a zvýšením zliav narástli viac, než je výpadok tržieb z predaja cestovných lístkov. Neutrpela len kultúra cestovania, ale celkovo kvalita cestovania vlakmi. Javí sa, že vlaky častejšie meškajú kvôli poruchám vozňov a rušňov, niektoré sú dokonca odrieknuté. Preplnené vlaky nútia cestujúcich využívať obnovené predražené IC vlaky. Pravdou je, že vek vozňov a rušňov je vysoký, ale aj v zahraničí železničné spoločnosti používajú v prevádzke aj staršie dopravné prostriedky. Problémom je pravdepodobne údržba. Aj staršie dopravné prostriedky môžu byť v prevádzke spoľahlivé, pokiaľ majú zabezpečenú kvalitnú údržbu. Nakoniec, kvôli poruchám sú odstavené aj novšie alebo rekonštruované dopravné prostriedky, rušne, motorové jednotky a elektrické jednotky. ZSSK nemôže svoje služby poskytovať bezplatne a súčasné tieto služby zlepšovať. To je jednoducho v rozpore. To je možné len za cenu zvyšujúcich sa dotácií od štátu. To by si mali uvedomiť tí, ktorí o bezplatnej doprave vlakmi rozhodli.
 
Okrem vlastného archívu autora a verejných zdrojov boli využité tieto zdroje štatistických údajov:
Autor: admin | Dňa: 03. 12. 2017 | 2355x prečítané | Späť
Príspevkov: 0 Zobraziť diskusiu | Pridať príspevok

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlačiť
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívateľské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Koľajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ÄŽalšie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Dejiny železníc
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhľadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

© ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018