Technické údaje:
|
rad
|
770
|
|
|
rad
|
771
|
|
|
predchádzajúce označenie radu 770
|
T669.0
|
|
|
predchádzajúce označenie radu 771
|
T669.1
|
|
|
výrobca
|
SMZ Dubnica n. Váhom
|
|
|
označenie výrobcu
|
1435 Co’Co‘ 990
|
|
|
rok výroby T 669.0001 ČKD
|
1964
|
|
|
rok výroby rad 770
|
1967 - 1969
|
|
|
rok výroby rad 771
|
1968 - 1972
|
|
|
rozchod
|
1 435
|
|
|
usporiadanie náprav
|
Co'Co'
|
|
|
maximálna povolená rýchlosť
|
90
|
km/hod
|
|
hmotnosť rad 770
|
114,6
|
t
|
|
hmotnosť rad 771
|
115,8
|
t
|
|
výška rušňa nad TK
|
4 635
|
mm
|
|
šírka rušňa
|
3 150
|
mm
|
|
dĺžka cez nárazníky T669.0001
|
17 280
|
mm
|
|
dĺžka cez nárazníky (770, 771)
|
17 240
|
mm
|
|
rázvor podvozka
|
4 000
|
mm
|
|
rázvor celkový
|
12 660
|
mm
|
|
vzdialenosť otočných čapov
|
8 660
|
mm
|
|
priemer kolies
|
1 050
|
mm
|
|
minimálny polomer oblúka
|
120
|
m
|
|
|
|
|
|
typ spaľovacieho motora (diesel)
|
ČKD K 6 S 310 DR
|
|
|
- výkon motora
|
993
|
kW
|
|
- otáčky motora
|
750
|
min.-1
|
|
- počet valcov
|
6
|
|
|
objem palivovej nádrže
|
6 000
|
l
|
|
objem vody v chladiacom okruhu
|
1 100
|
l
|
|
zásoba piesku
|
800
|
kg
|
|
prenos výkonu
|
elektrický DC/DC
|
|
|
trakčný generátor
|
ČKD TD 802B
|
|
|
- výkon
|
885
|
kW
|
|
- trvalý prúd
|
2350/1565
|
A
|
|
- menovité otáčky
|
750
|
min.-1
|
|
typ trakčných motorov
|
ČKD TE 006B
|
|
|
- výkon
|
123/134
|
kW
|
|
- trvalý prúd
|
750/522
|
A
|
|
- počet trakčných motorov
|
6
|
|
|
prevodový pomer
|
1:4,05
|
|
|
maximálna ťažná sila rad 770
|
280
|
kN
|
|
maximálna ťažná sila rad 771
|
310
|
kN
|
|
trvalá ťažná sila rad 770
|
188
|
kN
|
|
trvalá ťažná sila rad 771
|
235
|
kN
|
|
kompresor
|
K 2 - lok
|
|
|
- počet stupňov
|
2
|
|
|
- množstvo vzduchu (max.)
|
230
|
m3
|
|
samočinná tlaková brzda (do 1968)
|
DAKO-L
|
|
|
samočinná tlaková brzda (o 1969)
|
DAKO-LTR
|
|
|
brzdič
|
DAKO-BS2
|
|
|
brzdič prídavnej tlakovej brzdy
|
DAKO-BP
|
|
V roku 1964 boli v lokomotívke ČKD vyrobené tri prototypy kapotovaného motorového rušňa s usporiadaním náprav Co‘Co‘. Dva rušne boli s označením ČME 3, tretí rušeň s označením T 669.0001 bol odovzdaný do skúšobnej prevádzky ČSD. Rušeň bol postavený z osvedčených dielov rušňov ČKD, podvozky rušňa boli koncepčne totožné ako u rušňov radu 775 (776), naftový motor a hlavný generátor bol totožný ako v rušňoch radu 751 (752) a regulácia výkonu bola tiež ČKD. Keďže výroba v podniku ČKD sa zamerala na export, výrobu rušňov radu 770 (T 669.0) prevzali Strojárske a metalurgické závody Dubnica nad Váhom, kde sa rušne radu 770 vyrábali od roku 1967. Strojárske a metalurgické závody skonštruovali zariadenie na vyrovnávanie nápravových tlakov, ktoré redukuje sklopné momenty podvozkov aj rušňa. Rušeň 770.082 (ex T 669.0082) mal prevahadlované prvé dvojkolesie s druhým dvojkolesím a piate dvojkolesie so šiestym dvojkolesím, a zariadenie na vyrovnávanie nápravových tlakov pri rozjazdoch. Cieľom tejto zmeny bolo zlepšiť adhézne vlastnosti rušňa. Z dôvodu tejto konštrukčnej zmeny bol tento rušeň preznačený na T 669.1001 a výroba rušňov pokračovala v lete 1969 pod označením radu T 669.1. Z dôvodu potreby nahradiť širokorozchodné parné rušne daru 555.06 a vzhľadom na dobré skúsenosti s rušňami radu 770 (771) boli pre prevádzku pre prekladiská na širokorozchodnej trati objednané rušne Co‘Co‘, ktoré dostali označenie radu T 669.5. Využitie rušňov radu T 669.0 (770) v prevádzke je rovnaké, lepšie adhézne vlastnosti radu T 669.1 (771), resp. radu T 669.5 (771.8) sa prejavujú v prvej fáze rozjazdu.
Motorový rušeň radu 771
Mechanická časť rušňa
Rušne radu 770 a radu 771 sa líšia predovšetkým konštrukciou podvozkov a zavesením rámu rušňa na podvozky.
Rušeň radu 770
Typový výkres rušňa radu 770
Rám podvozku je pozváraný z dutých oceľových dielov v kombinácii s oceľovými odliatkami. Jednotlivé dvojkolesia sú uložené prostredníctvom valivých ložísk vo výkyvných ramenách, ktoré sú jedným koncom otočne uchytené v rámových postranniciach podvozku. Druhý koniec výkyvného ramena slúži pre uloženie dvoch súosových skrutkovitých vzpier, ktoré sa hore opierajú o gumeno-kovovú lamelovú vložku upravenú na podvozkovej rámovej postrannici. Okrem toho sú ešte jednotlivé dvojkolesia odpružené hydraulickými tlmičmi. Dvojkolesia majú jednostranný náhon od tlapového trakčného motora, ktorý je prostredníctvom dvoch klzných ložísk zavesený na náprave dvojkolesia a čiastočne odpružený v závese na podvozku. Chladenie trakčných motorov je cudzie. Brzda dvojkolesia je obojstranná, pričom ručnou brzdou zo stanovišťa rušňovodiča sa brzdí obojstranne ľavé koleso piateho a šiesteho dvojkolesia. Na podvozku sú celkom štyri brzdové valce s prevodmi. Dvojkolesia sú pieskované smerovo takže rúrky piesočníkov sú v smere jazdy vždy pod prvým a štvrtým dvojkolesím. Prenos ťažných síl zabezpečuje ťažný čap rámu rušňa. Zasahuje do podvozku rušňa, v ktorom má bočnú vôľu a opiera sa o mangánové príložky s pogumovanou vložkou. Oba podvozky sú konštrukčne rovnaké a navzájom zameniteľné, no náhon rýchlomera je od pravého ložiska štvrtého dvojkolesia.
Podvozok rušňa radu 770
Rám rušňa je pozváraná konštrukcia, jej hlavné časti sú dva pozdĺžne nosníky tvaru I. Čelné priečniky slúžia zároveň ako nosníky narážacieho a ťahadlového ústrojenstva. Na dvoch hlavných priečnikoch sú upevnené ťažné čapy podvozkov s oporami pre zdvíhanie rušňa. Pre zdvíhanie rušňa sú na pozdĺžnych nosníkoch celkom štyri závesy. V strednej časti rámu je upravené uloženie pre spaľovací motor s hlavným generátorom. Hnací agregát je uložený pomocou silentblokov a proti pozdĺžnym a priečnym pohybom je zaistený čapmi v gumenokovových puzdrách. Na oboch čelách sú pod nárazníkmi zmetáky s profilov nastavené tak, aby spodná hrana bola 120 mm nad temenom koľajnice. Hlavný rám má vzadu aj vpredu pevné stúpačky s držiakmi, po stranách zábradlie, a nad zadným podvozkom je na ňom uložená kabína rušňovodiča. Na zadnom čele rámu je zábradlie prerušené. V normálnej prevádzke je medzera zakrytá zdvihnutím prechodovým mostíkom, ktorý slúži pre prechádzanie medzi rušňami pri dvojčlennom riadení. Na prednom čele rámu je zábradlie po celej šírke. Na ráme rušňa je medzi oboma podvozkami pružne zavesená palivová nádrž. Zavesenie rámu rušňa na oboch podvozkoch je pružné prostredníctvom ôsmych záveskov zapadajúcich do nosných konzol rámu. Závesky majú na oboch koncoch upravené kovové guľové plochy, zapadajúce do guľových sediel rámovej konzoly a konzoly podvozku. Závesky umožňujú obom podvozkom vychýlenie voči rušňovému rámu a sledovať smerovo koľaj. Ťažný čap slúži pre prenos ťažných a brzdných síl.
Rušeň radu 771
Typový výkres rušňa radu 771
Konštrukcia podvozkov je oproti rušňom radu 770 iná. Podvozok má prevahadlované vzpery a to na prednom podvozku medzi prvým a druhým dvojkolesím a na zadnom podvozku medzi piatym a šiestym dvojkolesím. Tiež bolo úplne prepracované uloženie rámu rušňa na podvozkoch. Táto zmena však neumožňuje vzájomnú podvozkov medzi rušňami oboch radov 770 a 771. Rám rušňa radu 771 sa konštrukčne líši v jeho zavesení na oboch podvozkoch. Použitých je osem zhodne konštruovaných záveskov, tak ako u rušňov radu 770. Závesky sú svojimi hornými hlavami zavesené tiež v konzolách podvozkov. O spodné hlavy záveskov sa však rám rušňa opiera prostredníctvom štyroch vahadiel (každé vahadlo o dva závesky), ktoré sú v rámových konzolách uložené pomocou čapov. Vahadlá sa môžu v pozdĺžnom smere okolo čapov nakláňať o päť a pol stupňa a v priečnom smere až o dvanásť stupňov. Keďže v zvislom smere sleduje vahadlo chovanie podvozku, opierajú sa vyrovnávače nápravových tlakov, upevnené na ráme rušňa, o konce vahadiel piestu pracovných valcov. Po naplnení pracovného valca stlačeným vzduchom sa vysunie príslušný piest a ovplyvňuje sklon vahadla, a tým i sklopné momenty podvozkov. Vhodným využitím tohto zariadenia môže rušňovodič pri rozjazdoch podstatne lepšie využívať adhéziu rušňa.
Rušeň radu 771.8
Podvozky sú konštrukčne rovnaké ako pri rušňoch radu 771, len sú rozšírené pre vedenie dvojkolesí rozchodu 1520 mm. Podvozky sa môžu zameniť za podvozky s normálnym rozchodom. Rám rušňa je v podstate zhodný s rámom rušňa radu 771. Hlavné rozdiely sú v použití iných nárazníkov a ťahadiel, ale v prípade potreby sa dajú namontovať klasické nárazníky a ťahadlový hák so skrutkovkou. Rušne majú na oboch čelách samočinné spriahlo SA3.
Rušne 770, 771, 771.8
Kabína je umiestnená na ráme rušňa prostredníctvom silentblokov. Pozváraná je z oceľových plechov. V zadnej stene sú na pravej strane vstupné dvere, na prednej stene sú dvere na ľavej strane a umožňujú vstup na ľavú stranu ochodze rušňa. Postranné okná majú zvonka ochranné bočné sklá, čelné výhľadové okná, z nich sú dve vo dverách, majú stierače. V prednej stene je šatník so skrinkou pre náradie a v pravom rohu je hlavný riadiaci pult. V zadnej stene je uprostred elektrický rozvádzač a v rohu pomocný riadiaci pult umiestnený diagonálne proti hlavnému pultu. Kabína má tepelnú a protihlukovú izoláciu. Vykurovanie kabíny je kaloriferom, ktorý je umiestnený pod šatníkom. Je to teplovodný radiátor napojený na vodný okruh spaľovacieho motora. Za radiátorom je ventilátor, ktorý sa ovláda vypínačom. Vzduch nasávaný ventilátorom prúdi cez články radiátora a takto ohriaty vzduch prúdi do priestoru kabíny. Okrem toho je pod hlavným ovládacím pultom na podlahe radiátor s prirodzeným obehom, tiež napojený na vodný okruh spaľovacieho motora.
Kabína rušňa - hlavné stanovište
vpredu koleso kontroléra, vzadu brzdiče
Detail pultu s kontrolnými prístrojmi
Pomocné stanovište
brzdiče, horizontálne koleso kontroléra, vertikálne koleso ručnej brzdy
Rušeň je kapotovaného vyhotovenia. Pod prednou kapotou je uložený kompresor, chladiace bloky s ventilátorom a predný piesočník. Kapota je na rám privarená, má však snímateľnú strechu, v ktorej je montážne veko pre zdvíhanie kompresora a plniace otvory piesočníka. Na oboch stranách sú pohyblivé žalúzie a dvojdielne dvere v hornej časti pod strechou sú po oboch stranách svetelné transparenty s označením rušňa. Na čelnej strane je hore v osi rušňa umiestnený jeden čelný diaľkový reflektor, pod ním sú jednodielne dvere a vedľa nich po oboch stranách návestné svietidlá. Kapota strojovne má postranné steny priskrutkované k rámu rušňa, zadná stena je priskrutkovaná k medzistene so zvukovou izoláciou. Strecha je snímateľná a ku spodným častiam je priskrutkovaná. V streche sú štyri veká umožňujúce prístup k hlavám valcov a slúžia pre vyberanie celého hnacieho agregátu. V oboch postranných stenách je vždy dvanásť dverí so žalúziami. Kapota strojovne nie je pevne spojená ani s kapotou vpredu, ani s kabínou stanovišťa. Medzery sú zakryté pásmi a utesnené gumou. V priestore pod zadnou kapotou za kabínou rušňa je uložený zadný piesočník s plniacimi otvormi v streche a pre akumulátorovú batériu. V čelnej stene zadnej kapoty je hore umiestnený diaľkový reflektor, pod ním sú jednokrídlové dvere a vedľa nich návestné svietidlá. V oboch bočných stenách zadnej kapoty sú dvojkrídlové dvere.
Motorická časť rušňa
Rušne radu 770, 771 a 771.8 majú rovnaký spaľovací motor typu K6 S 310 DR. Je to šesťvalcový, stojatý, štvortaktný preplňovaný naftový motor, chladený vodou, s výkonom 993 kW (1350 HP).
Palivový okruh
1 - dopravné čerpadlo, 2 - ohrievač paliva, 3 - palivové čističe, 5 - vstrekovacie čerpadlo
Dopravné zubové čerpadlo nasáva a tlačí palivo do štyroch dvojitých, paralelne zapojených jemných čističov paliva umiestnených na prednej strane motora. Od čističov palivo prúdi do rozvádzacej rúrky s odbočkami k jednotlivým vstrekovacím čerpadlám. Na konci rozvádzacej rúrky je prepúšťací ventil, ktorým sa palivo vracia do nádrže. Prebytočné palivo od vstrekovacích čerpadiel a od vstrekovačov sa odvádza spätným potrubím späť do nádrže. Palivová nádrž má objem 6000 l a je zavesená na rám rušňa medzi oboma podvozkami. Nádrž sa dá plniť z oboch strán plniacimi hrdlami.
Olejový okruh
1 – olejová nádrž, 3 – zubové čerpadlo, 5 – štrbinový čistič, 6 – olejový chladič,
8 – dve odstredivé čističe oleja, 12 – spätná klapka, 20 – rozvod oleja do hláv valcov
Z nádržky je olej nasávaný zubovým čerpadlom, ktorého sacia rúrka má čistiace sito. Olej je tlačený cez štrbinový čistič do chladiča oleja a do rozvádzacej rúrky na zadnej strane motorovej skrine. Odtiaľ sa olej privádza rúrkami do ložísk kľukového hriadeľa, vyvŕtanými otvormi k kľukovom hriadeli k ojničným ložiskám, vyvŕtanými driekmi ojníc olej prúdi k piestnemu čapu a do trysky v oku ojnice, odkiaľ vystrekuje na dno piestu a chladí tak piest. Vložky valcov sú mazané odstreknutým olejom z kľukového mechanizmu. Prebytočný olej steká do kľukovej vane a odtiaľ do olejovej vane. Rozvádzacia rúrka na prednej strane motorovej skrine je zaústená do rozdeľovača, z ktorého sa olej privádza cez lamelový čistič do združeného regulátora výkonu. Dolný okruh sa maže tak, že olej prúdi z rozvádzacej rúrky dvoma vývodmi k ložiskám vačkového hriadeľa, k zdvihákom a prípojkami pri každej hlave do hláv valcov. V hlavách valcov sú vývrty, ktorými prúdi olej do stojana a k jednotlivým vahadlám a priečnikom. Prebytočný olej vyteká z hláv valcov podľa zdviháka k dolnému rozvodu a odtiaľ vývrtmi do motorovej skrine.
Vodný okruh má dve vetvy
1 – teplomer, 2 - odstredivé vodné čerpadlo pre malý okruh, 3 – odstredivé čerpadlo pre veľký okruh,
4 – chladič oleja, 5 – medzichladič vzduchu, 6 – vodné priechodky do hláv valcov,
9 – vodné okruhy valcov, 10 – spätné potrubie, 11 – privádzacie potrubie do turbodúchadla
Hlavným je chladiaci okruh spaľovacieho motora s turbodúchadlom. V tejto hlavnej vetve nasáva odstredivé čerpadlo vodu z chladiča a tlačí ju rozvádzacou rúrkou k jednotlivým valcovým vložkám a priechodkami do hláv valcov. Odtiaľ prúdi chladiaca voda do chladiaceho priestoru turbodúchadla a po oteplení sa vracia do chladiča. Druhá vetva má taktiež samostatné odstredivé čerpadlo, ktoré nasáva vodu z chladiča rušňa a tlačí ju cez medzichladič vzduchu turbodúchadla do olejového chladiča a oteplenú ju vracia do chladiča rušňa. Výfukové potrubie je na pravej strane a je delené tak, že vždy z troch valcov sa odvádzajú spaliny osobitne, takže motor má dve výfukové potrubia, ktoré ústia do turbodúchadla. Potrubie má tepelnú izoláciu a pre zníženie hlučnosti má výfukové potrubie tlmič výfuku. Pre reguláciu výkonu naftového motora slúži združený regulátor výkonu, ktorý udržuje rovnomernosť otáčok kľukového hriadeľa spaľovacieho motora, zodpovedajúcim hodnote príslušného výkonového stupňa. Združený regulátor plní aj ďalšie funkcie. Skladá sa z elektrického diaľkového nastavenia otáčkových stupňov, odstredivého snímača otáčok, hydraulického zosilňovača, zariadenia pre zmenu otáčkového režimu, kompenzátora nerovnomernosti a združenej regulácie paliva a budenia.
Elektrické obvody rušňa možno rozdeliť na silnoprúdové, resp. trakčné a slaboprúdové, t.j. ovládacie. V trakčnom obvode rušňa je zapojený trakčný generátor, trakčné motory a spínacie prístroje a zariadenia meracích prístrojov silnoprúdových obvodov. K silnoprúdovým obvodom patrí aj štartovací obvod, budiaci obvod a štartovací obvod, ktorý pri štartovaní spaľovacieho motora napája generátor prúdom z akumulátorovej batérie.
Schéma trakčných obvodov
Trakčný (hlavný) generátor dodáva prúd pre trakčné motory a zároveň pri spúšťaní spaľovacieho motora (štarte) slúži ako štartér a uvádza naftový motor do pohybu. Hlavný generátor je jednosmerné desaťpólové dynamo TD 802 s cudzím a štartovacím budením a s pomocnými pólmi. Pre pohon rušňa je použitých šesť trakčných tlapových motorov typu TE 006, ktoré poháňajú nápravy prostredníctvom jednostranného ozubeného prevodu. Trakčný motor TE 006 je jednosmerný sériový štvorpólový motor s pomocnými pólmi. Trakčné motory sú zapojené vždy dva trvalo do série a tri dvojice motorov navzájom paralelne k trakčnému generátoru. Aby bolo riešenie rušňa súmerné a aby moment zotrvačnosti k ose otáčania podvozku bol čo najmenší, sú trakčné motory v podvozku uložené tak, že vždy prvé dva od čela rušňa (predného aj zadného) sú za nápravou (motory M1, M2, M5 a M6), posledný motor v podvozku, t.j. motory v strede rušňa, pred nápravou (motory M3 a M4). Tým sú zmenšené aj vodiace sily prvého dvojkolesia pri vjazde do oblúka. Trakčný prúd z hlavného generátora sa privádza cez stýkače motorových skupín k trakčným motorom.
Uloženie trakčných motorov
V rušni sú pomocné stroje, ktoré umožňujú činnosť trakčných motorov a trakčného generátora. Dynamobudič DT 706-4 je ústrojenstvo, ktoré slúži pre napájanie budiaceho vinutia hlavného generátora a riadiacich obvodov a pomocných pohonov, napr. nabíjacieho dynama DT 701-4. Ventilátorový motor SM 5001 je štvorpólový jednosmerný stroj, ktorý poháňa ventilátor chladiča spaľovacieho motora. Ventilátor je nasadený priamo na hriadeli motora. Motor nastavovača otáčok je prevodový motorček BC 11, ktorý nastavuje združený regulátor spaľovacieho motora. Pre ovládanie elektrických obvodov (spínanie, rozpínanie, regulovanie, meranie, signalizovanie) sa na rušni používajú ďalšie prístroje. Výkonové spínacie prístroje sú väčšinou ovládané nepriamo magneticky alebo elektropneumaticky. Riadiace prístroje prenášajú a spínajú prúdy v pomocných obvodoch. Pomocou nich sa ovládajú silové spínacie prístroje, signalizujú stavy niektorých veličín nevyhnutných pre prevádzku rušňa.
Pre nepriame riadenie silových a pomocných prístrojov je použitý riadiaci kontrolér, ktorým sa vykonávajú všetky spínacie kombinácie v riadiacich obvodoch nevyhnutných pre chod rušňa. Skladá sa z dvoch valcových spínačov. Jedným valcom sa spínajú riadiace obvody pre jazdu podľa stupňa výkonu. Druhým, smerovým valcom sa riadi smer pohybu rušňa, vyraďuje sa ním elektrický prenos z činnosti pri spúšťaní spaľovacieho motora a pri behu naprázdno. Jazdný aj smerový valec sú usporiadané nad sebou. Jazdný valec má jednu nulovú polohu a osem jazdných stupňov. Smerový valec má štyri polohy, nulovú, jazda dozadu, štartovacia pri spúšťaní spaľovacieho motora, a jazda dopredu.
Väčšina prístrojov, ističov, poistiek a odporov je umiestnená do jednej skrine, elektrického rozvádzača, kde sú prehľadne usporiadané, čo umožňuje rýchlejšiu montáž vo výrobe a tiež pri oprave. V rušni je použitá alkalická akumulátorová batéria. Umiestnená je v zadnom predstavku v dolnej časti na dvoch horizontoch. Prvá časť vyrobených rušňov mala batérie typu N 15 z dovozu, ďalšie rušne mali batérie typu NKS 150 domácej výroby. Batéria má 75 článkov zapojených do série. Napätie pomocných obvodov je 115 V. Kapacita batérie je 150 Ah. Nabíjací prúd je 30 A, počas prevádzky je batéria dobíjaná z nabíjacieho dynama ND cez ochranný odpor.
Motor ventilátora chladiča vody je napájaný priamo od nabíjacieho dynama. Stýkač motora chladiča je elektromagnetický, pričom jeho prúdový okruh jeho ovládacej cievky je spájaný samočinne termostatom žalúzií spoločne s ovládacou cievkou elektromagnetického ventila žalúzií. Ďalšie žalúzie sú ovládané elektromagnetickými ventilmi žalúzií, pričom obvody ventilov sú spínané samočinne ďalšími termostatmi.
Rušeň má sklzovú ochranu. Sklz hnacích kolies znižuje súčiniteľ adhézie a tým aj ťažnú silu hnacieho vozidla. Následkom sklzu môžu stúpnuť otáčky trakčného motora nad povolenú hodnotu, čím môže dôjsť k jeho mechanickému poškodeniu a tiež k poškodeniu elektrickému. Z uvedených dôvodov sa používa v rušni používa sklzová ochrana, ktorá jednak signalizuje sklz rušňovodičovi a zároveň, samočinne zasiahne do regulácie výkonu jeho znížením na potrebnú hodnotu, čím odstráni sklz.
Osvetlenie rušňa je počas prevádzky spaľovacieho motora napájané z nabíjacieho dynama, a keď motor nie je v prevádzke tak z akumulátorovej batérie. Osvetľovacie obvody sú rozdelené do viacerých vetiev. Reflektory sú zapínané prepínačmi s tromi polohami, vypnuté, plné svetlo a tlmené svetlo. Návestné svietidlá sú tiež ovládané prepínačmi s tromi polohami: vypnuté, biele svetlo a červené svetlo. Ovládanie osvetlenia kabíny rušňa je dvojpolohovými vypínačmi, ale pre osvetlenie kabíny je použitý taktiež trojpolohový vypínač: vypnuté, plné a tlmené svetlo. Pre dvojčlenné ovládanie je na rušni k dispozícii káblová spojka, ktorou sa prepojujú zásuvky dvojčlenného riadenia.
Pomocné pohony
V rušni sú dva obojstranne sacie radiálne ventilátory pre chladenie trakčných motorov, pre každý podvozok jeden. Náhon ventilátorov je pomocou klinových remeňov. Vzduch pre chladenie trakčných motorov je nasávaný z priestoru strojovne. Pre prenos točivého momentu pre pohon ventilátora chladiča spaľovacieho motora a kompresora slúži hydrodynamická prevodovka HVK. Osový ventilátor chladiča spaľovacieho motora má priemer 1000 mm a dvanásť lopatiek. Pri chode nasáva vzduch cez žalúzie v postranných stenách kapoty a tlačí ho dohora okolo chladiacich článkov chladiča. Činnosť ventilátora je závislá od stavu termostatu teploty chladiacej vody. Spúšťanie a odstavovanie ventilátora prebieha cez hydrodynamickú prevodovku HVK. V zime sa chladiace bloky chránia ochrannými prikrývkami. Ventilátor chladiča vedľajšieho okruhu je umiestnený za ventilátorom hlavného chladiaceho okruhu. Poháňaný je vlastným elektromotorom.
Rozmiestnenie náhonov
1 - hydrodynamická prevodovka HVK, 2 - náhonový hriadeľ prevodovky,
3 - pružná spojka PERIFLEX kompresora, 4 - kĺbový hriadeľ ventilátora chladiča vody,
5 - náhony ventilátorov chladenia trakčných motorov, 6 - náhon budiča a dynama
V rušni oboch radov je pre výrobu tlakového vzduchu použitý jeden kompresor K 2 - lok. Je to dvojstupňový vzduchom chladený trojvalcový kompresor s valcami do W. Pri voľnobehu dodáva asi 120 m3 vzduchu, pri maximálnych otáčkach asi 230 m3 nasatého vzduchu za hodinu. Kompresor sa spúšťa prostredníctvom hydrodynamickej prevodovky HVK pri poklese tlaku vzduchu v hlavných vzduchojemoch, pričom základným regulačným prvkom je tlakový spínač, ktorý dáva impulz pre hydrodynamickú spojku a pre zariadenia kompresoru. Teplota stláčaného vzduchu sa znižuje v medzichladiči.
Stlačený vzduch sa používa pre funkciu tlakových bŕzd rušňa a vlaku, a tiež pre činnosť iných pneumatických prístrojov. Rozvod vzduchu je rovnaký pre oba rady rušňov. Kompresor nasáva a stláča vzduch do hlavných vzduchojemov, každý má objem 250 l. Z hlavných vzduchojemov prúdi vzduch cez odolejovač do napájacieho potrubia, ktoré je na zadnom čele uzatvorené ventilom s gumenou hadicou. Hadicami napájacieho potrubia sa prepojujú hlavné vzduchojemy dvoch rušňov pri dvojčlennom riadení. Pre potreby pneumatických prístrojov sa z napájacieho potrubia odoberá vzduch cez redukciu a spätnú klapku do prístrojového vzduchojemu, odkiaľ prúdi cez vzduchový filter a ventil prístrojom, napr. k okenným stieračom, piesočníkom. Pre húkačky sa vzduch privádza z napájacieho potrubia.
Rušne radu 770 a 771 majú tri druhy bŕzd, ktoré pôsobia na všetky hnacie dvojkolesia. Je to ručná brzda, tlaková samočinná a prídavná, tlaková nesamočinná. Ručná brzda sa ovláda zo stanovišťa rušňovodiča kolesom ručnej brzdy. Zabrzdenie sa vykoná otáčaním kolesa v smere hodinových ručičiek. V zabrzdenom stave pohybu kolesa ručnej brzdy bráni aretácia. Rušne radu 770 vyrábané do roku 1968 mali samočinnú tlakovú brzdu DAKO-L. Rušne vyrobené od roku 1969 majú, rovnako ako aj rušne radu 771, tlakovú brzdu DAKO-LTR. Z potrubia sa stlačený vzduch privádza k brzdičom samočinnej brzdy. Rušne daru 770 vyrobené do roku 1968 majú brzdič Škoda N/O, vyrobené v roku 1969, rovnako ako aj rušne radu 771, majú brzdič DAKO-BS2. Brzdič samočinnej tlakovej brzdy je napojený na hlavné potrubie, ktoré je na oboch koncoch rušňa zakončené koncovými ventilmi a gumenými spojkami. Každý podvozok má štyri brzdové valce a vlastný rozvádzač DAKO-L alebo DAKO-LTR s pomocným vzduchojemom a pomocným vzduchojemom. Potrubie prídavnej brzdy je napojené na potrubie plného tlaku pred brzdičom DAKO-BP21. Na rušni sú dva brzdiče DAKO-BP, ktoré sú vzájomne od seba oddelené dvojitým spätným ventilom, od ktorého vedie potrubie k ďalším dvom spätným ventilom, ktoré oddeľujú systém prídavnej brzdy od systému samočinnej tlakovej brzdy.
Rušeň má mazanie okolkov, ktoré je závislé od dĺžky prejdenej dráhy. Vždy po prejdení 200 m sa vystrekuje na okolky 1., 3., 4. a 6. hnacieho dvojkolesia olej po dobu jednej sekundy. Pre mazanie okolkov sa využíva stlačený vzduch.
Motorové rušne boli od počiatku s kapotou zelenej farby so širším béžovým pásom v hornej polovici kapoty. Neskôr aj tieto rušne dostali unifikovaný náter ČSD, t.j. kapota bola červenej farby so žltým výstražným pásom. V súčasnosti majú viaceré rušne náter v pôvodných farbách.
Desať motorový rušňov radu 771 bolo rekonštruovaných (771.095, 140, 013, 177, 144, 176, 125, 073, 199 a 055) na rad 773 (001 až 010). V roku 1998 bol rušeň ŽSR 771.057 rekonštruovaný Vagónkou Trebišov a rušeň dostal nové označenie 772.001.
V súčasnosti rušne radu 770, 771 a 771.5 štátnych železníc patria Železničnej spoločnosti Cargo Slovensko, a.s. Okrem toho tieto rušne používajú niektorých neštátne spoločnosti, buď na vlečkách alebo v traťovej službe. Tieto rušne môžu mať náter reprezentujúci príslušnú spoločnosť. Fotografie rušňov, ktoré majú prezývku "čmeliak", sú vo fotoalbume.
Použitá a odporučená literatúra:
- Ing. Jindřich Bek, Ing. Alexander Chmelík: Motorové lokomotivy T 669.0, T 669.1, T 669.5, Nadas Praha 1973,
- Ing. Doubek Milan, CSc., Kuruc Ladislav: Hnacie vozidlá ŽSR, Nadas-AFGH 1994;
- Ladislav Kuruc: Slovenské železnice, Phoenix 2001;
- Ing. Jaromír Pernička a kol.: ŽM - Motorové lokomotivy v ČR a na Slovensku M-Presse s.r.o. 2009.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
