V súvislosti so vznikom prvých lokomotív, resp. rušňov, pochopitežne parných, sa začalo rieši aj ich označovanie. V prvopočiatkoch sa rušňom pridežovali rôzne mená, ktoré vystihovali vzah rušňa napr. k jeho konštruktérovi, alebo ku krajine, kde rušeň premával. Známy je napr. parný rušeň BIHAR, ktorý 20. augusta 1848 priviezol prvý parný vlak z Gänserndorfu, cez Marchegg do Bratislavy.
Označovanie rušňov menami spočiatku vyhovovalo, keďe ich bolo málo. Ale postupne, s rozvíjajúcou sa eleznicou, sa rušne začali označova číselne chronologicky (podža časovej postupnosti) a k číselnému označeniu sa pripojilo doplnkové písmeno. Číslice a písmená boli odlievané z bronzu samostatne a na rušeň sa pripevňovali kadé zvláš. S postupným vznikom rôznych štátnych a súkromných elezničných spoločností a tratí sa situácia v označovaní rušňov stala neprehžadná. Okrem narastajúceho počtu elezničných spoločností to bolo aj z dôvodu nejednotného označovania. Stávalo sa, e rovnaké označenie malo viacero rušňov, ktoré sa od seba vzájomne líšili konštrukčne a technickými parametrami. To bolo dôvodom na vznik prvých systémov označovania rušňov, ktoré mali snahu do označenia dosta čo najviac údajov o rušni. Keďe neexistovali iadne medzinárodné predpisy a normy pre označovanie rušňov, kadá elezničná spoločnos si vlastné rušne označovala vlastným systémom, v dôsledku čoho vznikli rôzne systémy označovania rušňov.
Parný rušeň kkStB radu 310, u ČSD má označenie radu 375
Označovanie ČSD
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku ČSR 28. októbra 1918 vznikli tie ČSD, ktoré prevzali jednak rakúsko-uhorské rušne, ale aj rôzne rušne, ktoré sa v priebehu prvej svetovej vojny vyskytli na území novovzniknutej republiky, a ktoré mali rozličné označenie. S ciežom zjednoti a zjednoduši označenie rušňov, resp. kožajových vozidiel sa začalo od roku 1921 do roku 1924 prechádza na nový systém označenia, ktorý navrhol Ing. Vojtěch Kryšpín, šéfkonštruktér z První českomoravské továrny na stroje v Prahe Libni (neskôr ČKD). Nový systém označovania začal plati od 1. januára 1925 a platil a do 31. decembra 1987. Tzv. Kryšpínove označenie v sebe zahŕňalo informácie o základných technických údajoch kožajového vozidla. Toto označenie bolo kombináciou písmena a číslic a vyjadrovalo rad, konštrukčnú skupinu a inventárne číslo rušňa.
Rad hnacieho kožajového vozidla (okrem parných rušňov) bol označený vežkým písmenom a číslom (vysoké boli 140mm). Parné rušne nemali označenie písmenom, ale iba číslicami. Pre vozidlá s normálnym a širokým rozchodom to bolo štvormiestne číslo, pričom štvrtá číslica sa oddežovala bodkou a bola menšia ako prvé tri (predtým 120mm, neskôr 100mm), čím sa od nich odlišovala. Pre vozidlá úzkorozchodné to bolo trojmiestne číslo, pričom tretia číslica sa oddežovala bodkou a bola menšia ako prvé dve číslice. Inventárne (poradové) číslo vozidla bolo dvojciferné číslo (od roku 1965 to bolo trojciferné číslo), ktoré bolo uvedené za radovým označením. Vlečkové rušne sa zvyčajne označovali inventárnym číslom od 501 a vyššími.
Označenie elektrického jednosmerného rušňa E 499.047
Písmená vyjadrujúce druh kožajového vozidla (boli moné niektoré kombinácie):
A - v 40. a 50. rokoch dreziny a nákladné automobily so elezničnými kolesami; po roku 1993 akumulátorové vozidlá,
E - elektrické hnacie vozidlá pre jednosmernú sústavu (tie akumulátorové hnacie vozidlá),
S - elektrické hnacie vozidlá pre striedavú sústavu,
ES - elektrické hnacie vozidlá pre jednosmernú a striedavú sústavu,
T - motorové rušne,
M - motorové vozne,
R - riadiace vozne ucelených jednotiek (bez vlastného pohonu),
N - vloené vozne ucelených jednotiek (bez vlastného pohonu),
U - úzkorozchodné hnacie vozidlá,
TL - turbínový motorový rušeň.
Kombinácie písmen:
EMU - úzkorozchodná elektrická jednosmerná jednotka,
TU - úzkorozchodný motorový rušeň.
Význam jednotlivých číslic v označení radu kožajového vozidla
Prvá číslica označuje počet spriahnutých alebo hnacích náprav.
Druhá číslica u vozidiel s normálnym a širokým rozchodom po pripočítaní čísla 3 a vynásobení 10 vyjadruje najvyššiu dovolenú rýchlos; pri úzkorozchodných vozidlách vyjadruje priblinú hmotnos na jednu hnaciu, resp. spriahnutú nápravu v tonách.
Tretia číslica u vozidiel s normálnym a širokým rozchodom po pripočítaní 10 vyjadruje priemernú hmotnos na jednu hnaciu, resp. spriahnutú nápravu v tonách. Ak priemernú hmotnos vynásobíme prvou číslicou, získame tzv. adhéznu hmotnos, t.j. hmotnos na všetkých nápravách vyvíjajúcich anú silu.
Štvrtá menšia číslica, oddežovaná od prvých troch (pri úzkorozchodných vozidlách tretia číslica, oddežovaná bodkou od prvých dvoch) vyjadruje konštrukčnú skupinu. Číslicou 5 sa napr. označovala konštrukčná skupina širokorozchodných vozidiel.
Označenie motorového rušňa T 435.093
Označenie tendrov parných rušňov a význam jednotlivých číslic:
Tendre sa označovali podobným spôsobom. Rad tendra označovali tri číslice (vysoké 140mm). Konštrukčnú skupinu označovala štvrtá číslica (vysoká 120mm, neskôr 100mm). Za ňou nasledovalo inventárne číslo (100mm vysoké číslice).
Prvá číslica po pripočítaní čísla 3 vyjadruje objem priestoru pre palivo v metroch kubických.
Druhá a tretia číslica vyjadrujú priamo objem priestoru vodnej nádre v metroch kubických.
Štvrtá číslica za bodkou označuje konštrukčnú skupinu tendra.
Parný rušeň 486.007 s tendrom 930.003
Príklad:
Označenie parného rušňa rušeň 486.007 s tendrom 930.003
4: štyri hnacie nápravy,
8: (8+3)x100=110km/hod. maximálna rýchlos,
6: (6+10)=16t priemerná hmotnos na nápravu; adhézna hmotnos je (16x4)=64t
0: číslo konštrukčnej skupiny,
07: inventárne číslo rušňa (siedmy vyrobený kus v sérii)
9: (9+3)=12, teda 12 m3 objem priestoru pre palivo (uhlie),
30: teda 30 m3 objem priestoru vodnej nádre,
0: číslo konštrukčnej skupiny,
03: inventárne číslo tendra (tretí vyrobený kus).
Usporiadanie náprav
Medzinárodný systém označovania náprav (osí) platí od 30-tich rokov 20. storočia a v súčasnosti ho upravuje medzinárodný predpis UIC 650 V. Podža tohto predpisu sa hnacie nápravy označujú vežkými písmenami, ktoré vyjadrujú počet hnacích náprav (osí) podža abecedy. Popisovanie náprav sa uvádza od prednej časti kožajového hnacieho vozidla smerom dozadu.
A = 1 náprava, B = 2 nápravy, C = 3 nápravy, D = štyri nápravy atď.
Parné rušne a staršie motorové a elektrické rušne mali hnacie nápravy mechanicky spojené (napr. spojnicami, kardanom), v tom prípade išlo o skupinový pohon. Ak má náprava samostatný pohon, za vežkým písmenom sa uvedie malá nula „o“.
Bené nápravy (behúne), ktoré prenášajú len hmotnos hnacieho kožajového vozidla, sa označujú číslicami, ktoré vyjadrujú ich počet.
Hnacie nápravy a behúne upevnené pohyblivo voči hlavnému rámu (otočné alebo rajdovné) majú za označením (číslicou) uvedený apostrof. V opačnom prípade sú nápravy a behúne uloené pevne v ráme. Ak sa napr. rušeň skladá z viacerých dielov, označí sa kadý diel samostatne, medzi označenie kadého dielu sa vloí znamienko plus (+).
Parný rušeň 486.007 s tendrom 930.003
Príklad:
Usporiadanie náprav parného rušňa rušeň 486.007 s tendrom 930.003:
2´D 1´+ 2´2
- 2´: označuje predný dvojnápravový podvozok s behúňmi, ktorý je voči hlavnému rámu uloený pohyblivo (je otočný),
- D: označuje štyri hnacie nápravy so skupinovým pohonom, ktoré sú v hlavnom ráme rušňa uloené pevne,
- 1´: označuje zadnú benú nápravu (behúň), ktorá je uloená samostatnom ráme, ktorý je voči hlavnému rámu uloený pohyblivo,
- +: označuje mechanické spojenie ďalšej časti,
- 2´: označuje predný dvojnápravový podvozok s behúňmi, ktorý je voči hlavnému rámu tendra uchytený pohyblivo (je otočný),
- 2: označuje dvojicu behúňov, uloených v ráme tendra pevne.
Parný rušeň 310.433
Výklad niektorých pojmov:
lokomotíva – hnacie kožajové vozidlo určené na ahanie iných vozidiel a neprispôsobené na prepravu osôb a vecí (nákladov); rušeň
rušeň – kožajové vozidlo na ahanie vlakov, lokomotíva; elektrický, dieselový, parný rušeň
vlak – kožajový dopravný prostriedok na väčšiu vzdialenos, súprava vozňov s lokomotívou, osobný vlak, nákladný vlak, motorový vlak
tender – špeciálny vozeň so zásobou paliva a vody do parného rušňa; zásobník
tendrovka – parný rušeň s nádrami na palivo a vodu na spoločnom ráme; tendrový rušeň
náprava – čas vozidla, ktorá drí kolesá, os; predná, zadná náprava
Pramene:
- BEK Jindřich, Ing.: Atlas lokomotiv, svazek 4, Úzkorozchodné lokomotivy a lokomotivy soukromních drah, Praha 1982
- HALFAR Richard, Ing., KUBÁČEK Jiří, Ing., CSc., SELECKÝ Dezider, Ing., KRIVOSUDSKÝ Michal , JANOTA Jozef : Katalóg historických elezničných vozidiel na území Slovenska 2002, Albatros Klub Bratislava 2001
- BITTNER Jaromír, KŘENEK Jaroslav, SKÁLA Bohumil, ŠRÁMEK Milan: Malý atlas lokomotiv 2007, Gradis Bohemia, s.r.o., 2006
- Slovník cudzích slov a i.