Infoblok
IP adresa: 34.204.177.148
Dátum: 28. 03. 2024
Čas: 23:30
Meniny má: Soňa
Zajtra: Miroslav
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 3110
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, tra 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 2852
znĂĄmka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2977
znĂĄmka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2749
znĂĄmka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 3182
znĂĄmka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 2819
znĂĄmka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, tra 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 2880
znĂĄmka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2818
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2595
znĂĄmka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, tra 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 2612
znĂĄmka: 0

» ĎalĹĄie fotografie
Trate 180-188

Ozubnicová železnica na Štrbské Pleso oslávila 115. výročie

Ozubnicová železnica na Štrbské Pleso oslávila 115. výročie
Koncom augusta sa v médiách objavila informácia o oslavách zubačky na Štrbské Pleso. Už zase? Veď nedávno som bol na oslavách zubačky. To bolo prvé, čo som si pomyslel. Potom som otvoril archív fotografií a zistil, že od tej oslavy uplynulo už pä rokov. Čas letí, ale pomocou fotografií ho vieme ako fiktívne zastavi. Malou spomienkou na oslavy spred piatich rokov si priblížme osud ozubnicovej železnice na Štrbské Pleso.


Prvá bola parná
 
Už koncom 19. storočia bola vybudovaná adhézno-ozubnicová železnica zo Štrby (maď. Csorba) na Štrbské Pleso (maď. Csorbatói). Po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) sa Vysoké Tatry stali dostupnými pre návštevníkov zo smeru z Budapešti a Košíc, ale tiež zo smeru od Žiliny. Zvýšený záujem o turistiku prispel k rozvoju aj v okolí Štrbského Plesa. Do roku 1871 bola vo Vysokých Tatrách jediná turistická osada Starý Smokovec a jedna turistická chata Rainerova pri ústí Malej studenej doliny. Po zahájení prevádzky na Košicko-bohumínskej železnici cez štrbské sedlo v roku 8. decembra 1871 bola v mieste súčasnej stanice výhybňa s dvoma dopravnými kožajami. Kožaje prechádzali len úzkym zárezom, pričom staničná budova ležala na úrovni okolitého terénu. Krátko po vybudovaní výhybne bolo v jej okolí postavených viacero chát a pre zvyšujúci záujem o turistiku v Tatrách boli do vlakov radené jedálenské a lôžkové vozne. So Štrbou sa začalo uvažova ako s druhou vstupnou bránou do Vysokých Tatier, uvažovalo sa s výstavbou železnice na Štrbské Pleso. Záujem o výstavbu železnice na Štrbské Pleso prejavilo nezávisle na sebe viacero podnikatežov. Ministerstvom obchodu boli v roku 1893 vydané dve povolenia pre prípravné práce, jedno grófovi Jozefovi Szentiványimu a stavitežovi Emilovi Várnaimu, druhé grófovi Keglevichovi. Statkár Jozef Szentiványi vlastnil v okolí Štrby pozemky. Definitívnu koncesiu nakoniec rozhodnutím ministerstva obchodu č. 54761 z 30. júla 1894 získala spoločnos KBŽ, ktorá vzápätí založila Spoločnos ozubnicovej železnice Štrba – Štrbské Pleso (Csorbatól fogaskerekü vasút). Projekt vypracoval stavitež Emil Várnai. Vytýčenie 4,74 km dlhej trate sa uskutočnilo až v júli 1895, v auguste bola zahájená výstavba, ktorú viedli stavitelia Adolf Niedenthal a Žigmund Kornhäuser, podnikatelia zo Spišskej Novej Vsi. Stavebné náklady boli odhadované na 200 tisíc korún, skutočné boli vo výške 380 tisíc korún. Kapitál na stavbu zapožičala spoločnos KBŽ s podmienkou, že miesto splátok pôžičky si bude ponecháva prevádzkové výnosy. Ozubnicová železnica sa nestala súčasou KBŽ, pravdepodobne z ekonomických dôvodov. Prevádzka na ozubnicovej železnici začala v druhej polovici júla 1896, pramene uvádzajú viaceré dátumy. Je možné, že najprv bola zahájená skúšobná prevádzka a až neskôr prevádzka s cestujúcimi. Technicko-policajná obchôdzka vybudovanej trate sa uskutočnila dňa 27. júla 1896 a ešte v ten istý deň (iný zdroj uvádza nasledujúci deň) sa začala aj prevádzka. Zaujímavosou je, že okrem realizovaného variantu existoval v pláne aj ďalší variant železničného spojenia Štrby so Štrbským Plesom, adhéznou železnicou cez Vyšné Hágy s maximálnym stúpaním 37,4 ‰, minimálnymi polomermi oblúkov 200 m, dĺžkou 8,05 km a možnosou neskoršej prestavby na normálny rozchod.
 
Reprofoto fotografie parnej zubačky
Štrba - Štrbské Pleso
 
Vybudovaná tra mala rozchod 1000 mm, jej stavebná dĺžka bola 4,77 km, prevádzková dĺžka 4,75 km. Pri použití kombinácie adhézneho a ozubnicového systému bola Riggenbachova ozubnica osadená na viacerých úsekoch s celkovou dĺžkou 4,09 km. Najmenší polomer bol 120 m. Najvyššie stúpanie dosahovalo 127 ‰. Na trati bolo celkom 17 priepustov s dĺžkou do 2 m a jeden most. Aby sa ušetrilo na zložitých a drahých ozubnicových výhybkách, ležali stanice na rovine. V údolnej stanici bolo pä a vo vrcholovej jedna výhybka. Prekonaný výškový rozdiel medzi koncovými stanicami bol 444 m, k prekladisku na Štrbe ešte o 10 m viac. Trasa bola projektovaná tak, že križovanie s cestou bolo len na adhéznych úsekoch, resp. s malým stúpaním. Zvršok trate tvorili kožajnice s hmotnosou 22,5 kg/m, ozubnica mala hmotnos 45 kg/m. Proti pohybu bol zvršok trate zabezpečený zvislými ocežovými nosníkmi zapustenými do telesa trate. V adhéznych úsekoch bola povolená najvyššia rýchlos 15 km/h, na ozubnici 10 km/h. Kožajisko stanice KBŽ na Štrbe bolo vo výške 896 metrov nad morom, kožajisko úzkorozchodnej ozubnicovej železnice o desa metrov vyššie. Cestujúci medzi stanicami prechádzali po drevenej lávke nad kožajiskom KBŽ. Okrem koncových staníc nebola spočiatku na ozubnicovej trati žiadna ďalšia stanica a zastávka, ale keď bol v roku 1905 v blízkosti trate dostavaný hotel Móry a po ňom ďalšie budovy, bola v roku 1906 zriadená zastávka Móryho osada (maď. Móratelep) s malou drevenou čakárňou. Stanica na Štrbskom Plese bola v nadmorskej výške 1350 m, umiestnená bola vedža hotelov pri plese. Tra sa pred drevenou staničnou budovou vetvila na dve slepé kožaje. Pri umiestnení rušňa na dolnom konci vlaku toto usporiadanie vyhovovalo. Po zahájení prevádzky vlaky premávali len tri mesiace v čase letnej sezóny od polovice júna do polovice septembra. Dĺžka prevádzky na železnici sa však prispôsobovala návštevnosti Tatier. Neskôr bola prevádzka zabezpečená aj počas zimnej sezóny, ale zimná prevádzka bývala často prerušovaná snehovými kalamitami.
 
Parný rušeň U 29.001, 002 (zdroj 2)
Štrba - Štrbské Pleso
 
Pre prevádzku na ozubnicovej železnici mala spoločnos k dispozícii dva parné rušne, štyri osobné a dva nákladné vozne. Rušne s výrobnými číslami 1012 a 1013 vyrobila v roku 1896 viedenská lokomotívka Floridsdorf. Označené boli inventárnymi číslami 1 a 2, po prevzatí ČSD dostali označenie U 29.001 a U 29.002. Rušne boli dvojčité tendrové s usporiadaním náprav B, vonkajším rámom a rozvodom Allan. Ich výkon bol približne 133 kW a služobná hmotnos 18,3 t. Rušne boli konštrukčne prispôsobené tak, že pri stúpaní 60 ‰ bol kotol a búdka vo vodorovnej polohe. Parný stroj poháňal jalový hriadež uložený nad kolesami. Z neho bol výkon prenášaný ozubeným prevodom na hriadež s ozubeným kolesom, ktoré zaberalo do ozubnice. Od tohto hriadeža boli spojnicami poháňané aj kolesá oboch adhéznych náprav. Rušne mali tri na sebe nezávislé brzdy. Pásová brzda pôsobila na jalový hriadež. Na prednej adhéznej náprave bolo uložené vožne otočné ozubené koleso zapadajúce do ozubnice a spojené s brzdovým bubnom. Brzdový bubon zvierala špalíková ručná brzda. Tretia brzda slúžila Riggenbachova protitlaková brzda, používaná pri jazde na dlhých spádoch. Osobné a nákladné vozne vyrobila firma Ganz és Társa (Ganz a spol.) v Budapešti v roku 1896. Označené boli inventárnymi číslami, do systému označovania ČSD neboli zaradené. Osobné vozne boli dvojnápravové, s batožinovým oddielom a plošinou. Počet miest na sedenie vo vozni bol 40. Vstupné dvere do oddielov boli zo strany prechodového mostíka. Oddiel pre cestujúcich bol vežkopriestorový, bez strednej uličky. Z plošiny boli dvere do prvého oddielu. Na prednej náprave vozňa bolo ozubené koleso s ručnou pásovou brzdou, ktorú pri jazde po spáde obsluhoval brzdár z plošiny. Okrem toho boli adhézne kolesá brzdené ručnou špalíkovou brzdou. Nákladné vozne boli dvojnápravové, nízkostenné s jedným ozubeným kolesom pre brzdenie ručnou pásovou brzdou. Súprava vlaku mohla by zložená najviac z dvoch vozňov a rušňa. Rušeň musel by vždy na spodku vlaku; pretože rušňovodič pri jazde do kopca nemohol sledova tra pred sebou, stál na plošine prvého vozňa pomocník, ktorý lankom vedeným na streche vozňov dával rušňovodičovi potrebné návesti. Z tohto dôvodu boli vozne otočené plošinami ku kopcu. Keď boli z prevádzkových dôvodov na trati dva vlaky, jazdili na dohžad. Na trati ozubnicovej železnice po výstavbe neboli žiadne oznamovacie, ani zabezpečovacie zariadenie.
 
Vlak v stanici Štrbské Pleso (zdroj 2) 
 Štrba - Štrbské Pleso
 
Na pozemkoch v okolí Štrbského Plesa sa vybudoval hotel a viaceré chaty. V roku 1913 sa začala výstavba novej cesty zo Štrby na Štrbské Pleso. Prvá svetová vojna však výstavbu prerušila, cesta bola dokončená až v roku 1921. Po vybudovaní novej cesty čas návštevníkov začala využíva cenovo výhodnejšie fiakre, prevádzku železnice to však neohrozilo. Po vzniku Československa, tak ako na KBŽ, aj na ozubnicovej železnici prevádzku prevzalo riaditežstvo štátnych dráh v Košiciach. Ozubnicová železnica mala štatút drobnej (nie miestnej železnice). Na začiatku prevádzky vďaka narastajúcemu turistickému ruchu mala osobná doprava stúpajúcu tendenciu. Neskôr, s postupným rozvojom autobusovej dopravy začala narasta konkurencia ozubnicovej železnici a ČSD prestali ma záujem o jej prevádzkovanie. Rokovanie s Tatranskou elektrickou vicinálnou dráhou (TEVD) v roku 1927 o prevzatí ozubnicovej železnice neboli úspešné. ČSD v roku 1928 vypracovali projekt lanovej dráhy medzi Štrbou a Štrbským Plesom, ale TEVD boli proti výstavbe. Výstavba lanovky sa nerealizovala, ale ČSD začali 15. júna 1929 paralelne s ozubnicovou železnicou prevádzkova vlastné autobusy medzi Štrbou a Štrbským Plesom. Vláda ČSR vyhlásila Vysoké Tatry štátom preferovanú oblas a podporu rozvoju cestovného ruchu. Význam osady pri výhybni Štrba, ktorá dostala pomenovanie Tatranská Štrba, sa zvýšil. Začiatkom tridsiatych rokov sa pripravovala prestavba a rozšírenie výhybne Štrba. Okrem zvýšenia počtu kožají a ich dĺžky, mala by znížená úroveň kožajiska o dva metre a postavená mala by nová staničná budova. Nová staničná budova mala zabra čas priestoru stanice ozubnicovej železnice. Neskôr sa uvažovalo o jej umiestnení do priestoru existujúceho prekladiska medzi KBŽ a ozubnicovou železnicou. Ozubnicová železnica bola viac a viac stratovejšia a zachráni ju len mohla elektrifikácia a celková modernizácia. Pre ČSD bolo ekonomicky výhodnejšie prevádzkova autobusovú dopravu, preto o investície do modernizácie ozubnicovej železnice nemali záujem. Prevádzka na ozubnici bola zastavená 14. augusta 1932. Koncesiu vláda ČSR zrušila dňa 11. decembra 1936. V tridsiatich rokoch bola vykonaná rekonštrukcia stanice, pričom boli odstránené zariadenia ozubnicovej železnice. Cestné spojenie Štrby so Štrbským Plesom sa zlepšilo po preložení štátnej cesty z Popradu do Žiliny. Jediným pozostatkom po ozubnicovej železnici bolo teleso trate, ktoré turisti využívali ako chodník.
 
Infomačný panel v stanici Štrba 
 Štrba - Štrbské Pleso
 
Druhá je elektrická
 
Po zastavení prevádzky na ozubnicovej železnici bola doprava zabezpečená autobusmi, tie však náročným podmienkam nevyhovovali. Prístup do Vysokých Tatier bol zo západnej strany značne obmedzený. Problémy boli aj v roku 1935, kedy sa na Štrbskom Plese konali majstrovstvá sveta v lyžovaní FIS. Preto sa objavili úvahy o obnovení železničného spojenia. Úvahy o obnovení pretrvali a objavili sa aj po druhej svetovej vojne. V marci 1959 vláda prijala uznesenie, na základe ktorého sa mala rieši doprava vo Vysokých Tatrách. Pre železničnú dopravu mali by Poprad a Štrba prestupnými stanicami. Na základe tohto uznesenia Štátny ústav dopravného projektovania (SÚDOP) v Košiciach navrhol obnovi spojenie elektrickou ozubnicovou železnicou, ale tento návrh bol vtedy odmietnutý. Podobné riešenie navrhol SÚDOP v spolupráci so švajčiarskymi spoločnosami Brown-Boveri, SLM a Von Roll aj v roku 1966. Toto riešenie sa neskôr stalo základom pre vypracovanie projektu. Okrem návrhu SÚDOP sa objavili úvahy o vybudovaní nekonvenčnej jednokožajnej trate systému Alweg. Náklady na výstavbu Alwegu by však boli podstatne vyššie. Aj vzhžadom na ochranu Tatranského národného parku bolo rozhodnuté o obnovení ozubnicovej železnici s tým, že by mala by do prevádzky daná ešte pred začiatkom majstrovstiev sveta v lyžovaní, ktoré sa mali kona v roku 1970. Väčšina použitých zariadení mala by domácej výroby.
 
Elektrická jednotka v stanici Štrba
Štrba - Štrbské Pleso
 
Štrba - Štrbské Pleso
 
Výstavba začala v roku 1968 a trvala trinás mesiacov. Preinvestovalo sa 153 118 mil. Kčs. Stavebný úsek sa začínal v železničnej stanici Štrba a končil v stanici Štrbské Pleso. Tra s dĺžkou 4752,74 m sa projektovala na traovú rýchlos 20 km/h a maximálnu rýchlos 30 km/h. Rátalo sa s cestovným časom 16 minút. Stavebné práce predstavovali 115 tisíc m3 zeminy, 10200 m3 štrkopiesku a 830150 m3 dlažby. Na trati bolo potrebné vybudova osem rúrových priepustov so svetlosou 80 až 100 cm v celkovej dĺžke 70 m, tri železničné nadcestia a spracova 955 m3 betónovej zmesi.
 
Kožajisko ozubnicovej želenzice a remíza
Štrba - Štrbské Pleso
 
Meniareň a remíza v stanici Štrba
Štrba - Štrbské Pleso
 
Nová ozubnicová železnica má rozchod 1000 mm ako Tatranské elektrické železnice (TEŽ) a v prevažnej miere využíva zemné teleso pôvodnej zrušenej železnice. Maximálne stúpanie je 150 ‰, minimálne stúpanie 23,4 ‰. Minimálny polomer oblúkov je 100 m. Pri výstavbe sa použil železničný zvršok typu A  na ocežových podvaloch. Žrde ocežovej ozubnice sú rôznej vežkosti od 30 do 60 mm v závislosti od stúpania. Ozubené žrde prečnievajú hlavy kožajníc o 70 mm. Špeciálne zariadenia  železničného ozubnicového zvršku dodala švajčiarska firma Von Roll z Thunu. Celkom bolo na železničný zvršok potrebných 9505 m kožajníc typu A, 5390 ozubnicových žrdí, 5248 ocežových podvalov, 1140 drevených podvalov, 224 betónových podvalov, 5050 m3 železničného štrku, 61 záchytov betónových blokov a 940 ocežových opôr proti posunutiu kožajníc. Na ozubnicovej železnici je celkom sedem výhybiek; štyri výhybky sú v stanici Štrba a tri na Štrbskom Plese. Vyrobené boli v bývalom Československu v Železiarňach Prostějov podža dokumentácie firmy Von Roll, ktorá pre tra dodala ocežové ozubnicové žrde. Výhybky sú elektricky vykurované. Tra je elektrifikovaná jednosmerným napätím 1500 V, rovnako ako TEŽ. Na celom úseku trate sú všetky križovania s cestou mimoúrovňové. Hneď na začiatku ozubnicová tra prudko stúpa, aby mimoúrovňovo prekonala križovanie so štátnou cestou I/18.
 
Štrbské Pleso
Štrba - Štrbské Pleso
 
Elektrická jednotka počas osláv 110. výročia
Štrba - Štrbské Pleso
 
Stretnutie generácií 
Štrba - Štrbské Pleso
 
Koniec ozubnicovej trate, ktorá je spojená s traou TEŽ 
Štrba - Štrbské Pleso
 
Horná stanica zubačky je spoločná s novou konečnou stanicou TEŽ. Situovaná bola do blízkosti Nového Štrbského Plesa. Meniareň je umiestnená v stanici Štrba a tvorí s nástupnou halou jeden celok. Okrem toho je napájanie ozubnicovej železnice možné paralelne cez spínaciu stanicu na Štrbskom Plese z trakčného vedenia TEŽ z meniarne vo Vyšných Hágoch. Na ozubnicovej železnici bola okrem koncových staníc zriadená v km 1,363 jedna zastávka Tatranský Lieskovec. V rámci výstavby ozubnicovej železnice bola zrekonštruovaná aj výpravná budova stanice Štrba. Pretože nástupište ozubnicovej železnice sa nachádza na úrovni prvého poschodia výpravnej budovy, boli na prekonanie výškového rozdielu použité pohyblivé schody. Bol to prvý prípad použitia pohyblivých schodov v železničnej výpravnej budove na Slovensku. V stanici Štrba bola postavená remíza pre elektrické jednotky a remíza pre motorové vozíky a snehové frézy.
 
Oslavy 110. výročia v roku 2006
Štrba - Štrbské Pleso
 
Kultúrny program
Štrba - Štrbské Pleso
 
Letný vozeň pripojený k jednotke ozubnicovej želenzice
Štrba - Štrbské Pleso
  
Prevádzka na novej ozubnicovej železnici začala 20. februára 1970. Ozubnicová železnica sa tak po viac ako 37 rokoch dočkala svojho obnovenia. Počas konania majstrovstiev sveta FIS 1970 bolo prepravených dvoma elektrickými jednotkami (EMU 29.0) denne 15000 cestujúcich. Pri projektovaní ozubnicovej železnice sa uvažovalo s jej predĺžením do Mengusovskej doliny k Popradskému plesu, toto sa však dodnes nerealizovalo.
 
Pramene:  
  1. Janík Jozef: 90 rokov ozubnicovej železnice na Štrbské Pleso, In: Inženýrske stavby 1 – 1987 str. 32 a 33,
  2. Kubáček Jiří, Ing., a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR 1999,
  3. Kukučík Rudolf, Maruna Zdeněk, Szojka Ladislav: S párou ke Štrbskému plesu, In: Železnice, str. 23 – 26,
  4. Olexa Ladislav, Strišš Jozef: Kožajová doprava vo Vysokých Tatrách, História a súčasnos, Webex media, s.r.o.

 

Fotoalbum k článku: tra 182: Štrba - Štrbské Pleso
Celkom fotografií: 48
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182
Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182Štrba - Štrbské Pleso - tra 182,Štrba - Štrbské Pleso - úzkorozchodná ozubnicová tra 1000 mm, tra 182
          

Známka: 1,52 | Hodnotili: 42
Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 20. 10. 2011 | 19875x prečítané | Spä
Príspevkov: 0 Zobrazi diskusiu | Prida príspevok

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlači
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívatežské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateža!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Kožajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ĎalĹĄie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhžadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

Š ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018