Zastávka Ruín leí medzi stanicou Malá Lodina a zastávkou Margecany zastávka. Táto sa nachádza pri rovnomennej vodnej nádri postavenej na rieke Hornád, resp. pri vyrovnávacej nádri. Tesne pred zastávkou leí na vysokých pilieroch ocežový viadukt. Neďaleko za zastávkou je výhybňa Ruín, za ktorou nasleduje krátky tunel.
Ruínsky viadukt
Viadukt má štyri polia
Betónovanie pilierov viaduktu (zdroj: 1)
Úsek trate prechádza údolím, ktorým preteká rieka Hornád a viedla stará jednokožajná tra. Vzhžadom na plánovanú výstavbu priehrady v tomto mieste je trasa novej dvojkožajnej trati vedená vo výške 35 m nad pôvodným terénom. Viadukt má pre kadú kožaj samostatnú konštrukciu Kadá konštrukcia má štyri prosté polia s rozpätím 69,0 m s priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podrunými zvislicami. Priečniky mostovky sú zapustené medzi horné pásy hlavných nosníkov, na ktorých sú uloené pozdĺniky. Celková hmotnos ocežovej konštrukcie je 2800 t. Betónové opory a piliere majú kamenný obklad z riadkovaného andezitového muriva.
Osadenie ocežovej konštrukcie na pilieri viaduktu
Ruínsky viadukt - pohžad zdola na dve samostatné konštrukcie
Pôvodne sa celý most mal montova na montánom lešení s vysokými drevenými podperami a ocežovou nosnou konštrukciou z nosníkov I 500, na ktoré by sa spotrebovalo asi 1700 m3 dreva a 1500 m valcovaných nosníkov. Lešenie v prvom a štvrtom, ktoré slúilo aj pri výstavbe opôr, sa vyuilo aj na montá ocežovej konštrukcie.
Dvíhanie konštrukcie viaduktu (zdroj: 1)
V druhom poli, kde prechádzala pôvodná jednokožajná tra, sa namiesto dreveného lešenia vybudovalo ocežové lešenie z inventárnych dielcov. Kotvené vee montáneho lešenia mali výšku a 30 m. Dva nosníky I 800 boli uloené v osi budúcich hlavných nosníkov nového mosta a na dvoch nosníkoch I 800 boli uloené kožajnice montáneho portálového eriava s nosnosou 100 kN.
Rýchlik Horehronec prechádza cez viadukt
Ruínsky viadukt leí tesne pred zastávkou Ruín - smer Košice
Tesne za viaduktom sa nachádza zastávka Ruín. Medzi zastávkou Ruín a tunelom je vybudovaná obojstranná kožajová spojka – výhybňa Ruín, ktorá umoňuje prechod vlakov z jednej kožaje na druhú.
Zastávka Ruín
Vlak IC z Košíc do Bratislavy prechádza zastávkou Ruín
Výhybňa Ruín
Ruínsky tunel
Dvojkožajný tunel leí medzi výhybňou Ruín a zastávkou Margecany zast. Jeho výstavbu začal v októbri 1950 ČSSZ, n.p., závod Baraba Praha. Pretoe výstavba pokračovala pomalým tempom, stavbu tunela 29.10.1951 odovzdali závodu Tra druby.
Ruínsky tunel - situácia (zdroj: 1)
Tunel má dĺku 131 m a tra v ňom má spád 4,25 ‰ od Margecian a je prevane v prechodnici a v oblúku R=702 m. Tunelová rúra má 15 tunelových pásov a po oboch jej stranách boli vybudované 3 bezpečnostné výklenky.
Ruínsky tunel - kysacký portál
Ruínsky tunel - margeciansky portál
Tunel prechádza stredne tlačivými, vežmi zvodnenými svorovými rulami s maximálnou výškou nadloia 21,0 m. Po posúdení hydrologických pomerov sa rozhodlo razi tunel rakúskou sústavou. Razenie s pouitím trhavín sa začalo dolnou smerovou štôlňou, ktorej rozmery sa určovali s ohžadom na dostatok miesta pre technické a technologické zariadenia potrebné na razenie po osadení dočasného výstroja. Po vyrazení smerovej štôlne po pás č. 12 sa začal z pása č. 8 (na dĺku pása č. 9) šikmý zálom. Od konca šikmého zálomu sa razila postupne na obidve strany (smerom k portálom) stropná štôlňa, z ktorej sa razil plný výlom zostupom na dno. Výruby sa zabezpečovali dočasným dreveným výstrojom. Smerová štôlňa bola prerazená 24.7.1951.
Nádvorie tunela počas výstavby (zdroj: 1)
V mokrých a vežmi mokrých pásoch však izolácia po čase prestala plni svoju funkciu. Po viacerých nevydarených opravách izolácie sa medzižahlé hydroizolácie napokon sanovali opakovanou asfaltovou injektáou škáry medzi ostením a ochrannou obmurovkou. Rub ostenia sa v celej dĺke tunela injektoval cementom, resp. cementovou maltou. Aby sa zabránilo prípadnému vnikaniu cementovej injektáe k izolácii, injekčné rúrky siahali a do nosného ostenia do hĺbky 0,3 a 0,4 m. Po ukončení injektáe sa okolie prerazeného asfaltového izolačného pláša zainjektovalo asfaltom. Ruínsky portál bol dokončený v roku 1953.
Rýchlik z Košíc do Bratislavy vyšiel z tunela
Tak ako vodná nádr Ruín priahuje mnostvo rekreantov a turistov, tak aj tunajší viadukt a tunel sú miesta vyhžadávané mnohými elezničnými fanúšikmi a fotografmi, pretoe ich obkolesuje nádherná príroda. Do Ruína sa určite opä vrátim.
Pramene:
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaček, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Kubáček a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska,
- Ing. Krejčiřík: Po stopách našich eleznic.