V dôsledku Mníchovskej dohody z 30.9.1938 a následne Viedenskej arbitráe z 2.11.1938 bolo Československo oklieštené o značné územie. Po rozbití Československa boli Čechy a Morava ako protektorát pripojené k Nemecku. Slovensko uzavrelo zmluvu o ochrannom pomere s Nemeckom a na základe ústavy z 21.7.1939 existovalo pod názvom Slovenská republika. Pretoe juné územie Slovenska bolo odstúpené Maďarsku, mnohé hlavné aj vedžajšie elezničné trate pretínala štátna hranice a elezničná doprava na nich bola ochromená, pretoe viaceré elezničné uzly pripadli Maďarsku. Slovenská vláda bola nútená nepriaznivú situáciu v elezničnej doprave rieši.
Mapa ČSD po Viedenskej arbitrái
Vzahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli napäté, preto aj dohody o peánej doprave na jednotlivých tratiach medzi novovzniknutými Slovenskými eleznicami (S) a MÁV sa vyjednávali len ako a za cenu ďalších územných ústupkov Maďarom. Zlá situácia bola aj v okolí Lučenca a Rimavskej Soboty, pretoe obe mestá zabrali Maďari. Tra z Utekáča do Vežkej Vsi a tra z Poltára do Sušian zostali odrezané od siete S. Na základe dohody začala 22.12.1938 medzi Brezničkou a Lučencom prebieha výmenná doprava, ktorú predstavovali dva vlaky do Lučenca a spä, a dva vlaky do Lovinobane a spä. Premávku vlakov a do Lovinobane Maďari nepovolili, preto premávali len vlaky do Lučenca, alebo po Vežkú Ves.
Mapa Slovenských elezníc (S)
Keďe peána doprava bola z maďarskej strany politicky zneuívaná, bolo rozhodnuté o výstavbe viacerých nových tratí. Nevyhovujúce peáne spojenie cez Lučenec mala vyrieši nová tra z Tomášoviec cez Vidinú do Vežkej Vsi, kde sa mala napoji na tra do Brezničky a Poltára.
Trasa Tomášovskej spojky (zvýraznená zelenou farbou)
V roku 1938 bola vymeraná nová elezničná spojka Tomášovce – Vežká Ves, s ktorej výstavbou sa začalo 1.3.1939. Tra vychádzala z lučeneckého zhlavia elezničnej stanice Tomášovce a pred zastávkou Vežká Ves sa napojila na tra do Brezničky a Poltára. Pri výstavbe našlo prácu veža nezamestnaných robotníkov z Vežkej Vsi a okolia. Stavebná dĺka spojky bola 6,394 km, prevádzková 7,088 km. Dňa 15.2.1940 bola elezničná spojka otvorená a súčasne bola zastavená doprava cez Maďarmi obsadené slovenské územie. Slávnostné zahájenie prevádzky sa uskutočnilo 18.2.1940 za prítomnosti ministra dopravy Júliusa Staňa. Následne, nevyuívanú elezničnú tra z Vežkej Vsi do Lučenca správa maďarských elezníc rozobrala a zniesla.
Výstavba Tomášovskej spojky - klenbový priepust pri Vežkej Vsi
Po ukončení 2. svetovej vojny bola postavená nová elezničná tra z Lučenca do Vežkej Vsi a Tomášovská spojka bola zrušená. Nová tra z Lučenca cez Opatovú do Vežkej Vsi bola slávnostne otvorená 15.5.1949. Aj keď elezničná spojka bola zrušená a kožaj bola odstránená, dodnes je v teréne zretežne viditežná. A na niekožko dos vegetáciou zarastených úsekov je moné spojkou prejs. Viaceré úseky sú vyuívané ako požné cesty. Je vidie násypy, zárezy a drobné stavby, no zo elezničných objektov sa nezachoval most cez Krivánsky potok za stanicou v Tomášovciach.
Stanica Tomášovce - pripojenie spojky
Smer Tomášovce
Koniec kožaje - smer Vežká Ves
elezničný most nad Krivánskym potokom u neexistuje, ale vedža vžavo je cestný most, cez ktorý sa dostaneme na druhý breh. Ďalej pokračujeme po požnej ceste, ktorá ide po bývalom telese trate.
Teleso trate ako požná cesta - smer Tomášovce
Tra tu viedla žavým oblúkom a mierne stúpa
Požná cesta odbočuje vpravo, tra pokračovala rovno - smer Vežká Ves
Po poli vedža trate, tra má mierne stúpanie a oblúkom sa blíi k ceste I/50
Po násype v miernom stúpaní sa blíime k ceste I/50
Cestný nadjazd - prís k nemu je však problém
Cestný nadjazd (I/50) nad Tomášovskou spojkou
Za cestným nadjazdom tra viedla krátky úsek rovno a potom žavým oblúkom v stúpaní sa priblíila k ceste do Poltára, kde pravým oblúkom prekonávala najvyššie poloené miesto na trati. Spomínaný úsek trate je dos zarastený kríkmi a stromami. Preto sa presunieme sa a za toto miesto nad obcou Vežká Ves.
Od najvyššie poloeného miesta tra klesá k obci Vežká Ves - smer Tomášovce
Smer Vežká Ves
Presunieme sa do obce Vežká Ves. Tu sa zo stredu obce požnou cestou dostaneme k malému elezničnému mostu nad touto cestou. Vrátime sa kúsok ďalej smerom do Tomášoviec, a budeme pokračova po bývalej trati.
Smer Tomášovce - teleso trate kriuje požná cesta
Smer Vežká Ves - tra pokračovala rovno
Malý elezničný most nad požnou cestou
Malý elezničný most
Tra pokračovala po nevysokom násype
elezničný násyp - smer Vežká Ves zastávka
elezničný násyp - smer Tomášovce
Húštinu je rozumnejšie obís, pokračujeme ďalej po lúke a prídeme k ďalšej požnej ceste, ktorá ide z obce Vežká Ves, ktorú sme obišli.
V pozadí vpravo obec Vežká Ves - stromy a kríky vyznačujú miesto trate
Tra pokračovala žavým oblúkom po vysokom násype - smer Vežká Ves zastávka
Klenbový priepust v násype
Násyp vystriedal zárez
Po poli povedža zárezu
Po krátkej chôdzi sme opä na násype v klesaní
Blíime sa k trati 162 z Lučenca do Utekáča
V týchto miestach sa Tomášovská spojka pripojila k trati do Utekáča
Tra z Lučenca do Poltára s odbočkou z Brezničky do Katarínskej Huty bola do prevádzky daná 24.11.1901. elezničná zastávka vo Vežkej Vsi leí ďalej od obce. Pri výstavbe trate obec nemala poadovanú sumu (50000 ft) a na stavbu z tohto dôvodu ani neprispela. Preto elezničná tra obec obišla. A následne, tu bola dodatočne zriadená zastávka, na ktorej prvý vlak zastavil 28.10.1928.
Vpravo za oblúkom budova elezničnej zastávky Vežká Ves
Fotografie Tomášovskej spojky sú vo fotoalbume. Foto: © autor
Autentické fotografie uverejnené v článku sú pouité z internetovej stránky obce Vežká Ves a zverejnené sú so súhlasom p. Jozefa Líšku.
(* Československo po 2. svetovej vojne stratilo Podkarpatskú Rus.)
Ďalšie a zaujímavé informácie môu záujemcovia nájs v literárnych a iných prameňoch:
- Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska; SR, Bratislava 1999
- Čaban Dušan a kol.: 100 rokov elezničnej Lučenec – Poltár; 130 rokov trate Salgótarján – Lučenec – Zvolen; Mestský úrad Lučenec, OÚ Poltár, SR, Lučenec 2001
- Pavol Haluka: elezničná tra Poltár – Utekáč; vydal autor vlastným nákladom, Kokava nad Rimavicou 2008
- PhDr. Jan Rychlík, CSc., Vídeňská arbitrá a vývoj osobní dopravy na Slovensku, 86 elezničář č. 12, str. 84-85
- Internetové stránky obce Vežká Ves