Infoblok
IP adresa: 54.146.98.143
Dátum: 24. 05. 2019
Čas: 16:55
Meniny má: Ela
Zajtra: Urban
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 992
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, trať 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 958
známka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 1153
známka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 968
známka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 1444
známka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 1197
známka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, trať 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 1296
známka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 1290
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 1132
známka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, trať 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 1215
známka: 0

» ÄŽalšie fotografie
Bratislava (uzol)

Železničná stanica Bratislava filiálka - od vzniku po súčasnosť

Železničná stanica Bratislava filiálka - od vzniku po súčasnosť
Ak chceme spoznať históriu železničnej stanice Bratislava filiálka, musíme skúmať a posudzovať vývoj celého železničného uzla v Bratislave. To nám umožní ľahšie pochopiť súvislosti, ktoré mali vplyv na jej vznik, premeny a blížiaci sa zánik tejto stanice. Z tohto dôvodu aj tento článok obsahuje informácie týkajúce sa nielen samotnej stanice Bratislava filiálka, ale tiež informácie súvisiace s vývojom železníc v Bratislave a v jej okolí.


Železničná stanica Bratislava filiálka sa nachádza blízko miesta, na ktorom existovala prvá železničná stanica na Slovensku známa pod názvom Bratislava (Pressburg) Blumenthal ako súčasť prvej železnice na Slovensku resp. Uhorsku vôbec. Výstavba prvej železnice z Bratislavy do Trnavy a neskôr do Serede začala v roku 1837 a na prvom úseku do Svätého Jura bola doprava zahájená 27. septembra 1840. Prevádzka do Trnavy začala 1. júna 1846. Výstavbu a prevádzku zabezpečovala prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť, ktorá vznikla 22. januára 1838. Išlo o konskú železnicu, kde pohonnou silou boli kone, ktoré ťahali osobné a nákladné vozne. Aj keď to bola konská železnica, už pri jej výstavbe sa uvažovalo s parnou prevádzkou.

Výpravná budova konskej železnice v Bratislave

Železničná stanica Bratislava Blumenthal ležala v priestore ohraničenom dnešnými ulicami Krížna, Šancová a Legionárska, v ktorom sa nachádzalo koľajisko. Koľaje dosahovali dĺžku do 250 metrov. Dodnes tu na rohu Krížnej a Legionárskej ulice stojí pôvodná výpravná budova prvej (konskej) železnice. Nástupište pre cestujúcich bolo zakryté drevenou strieškou vedúcou až k výpravnej budove. Na druhej strane boli hospodárske budovy, sklady a stajne. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že železničná trať nekončila tu, ale pokračovala smerom k Dunaju, kde bol prístav, a končila až za priestorom súčasného Savoya pri Korunovačnom vrchu (König Bergu). Súčasný názov Bratislava filiálka (nem. Pressburg filiale, maď. Poszony fiók) dostala stanica neskôr, keď bolo vybudované nové priebežné koľajisko. Pôvodné koľajisko existovalo až do doby výstavby železničnej polikliniky.

Výpravná budova železničnej stanice Bratislava filiálka

V roku 1848 sa začala prevádzka na parnej železnici Uhorskej centrálnej železnice z Gänserndorfu cez Marchegg do Bratislavy. Táto nová trať bola zaústená do stanice Bratislava hlavné nádražie (nem. Pressburg Hauptbahnhof, maď. Poszony Fopályaudvar). Výstavbu nedokončenej Uhorskej centrálnej železnice do Budapešti prevzala Spoločnosť cisársko-kráľovskej juhovýchodnej štátnej železnice. Trať pokračovala z Bratislavy cez Štúrovo (Parkány) do Budapešti, čím vzniklo železničné prepojenie Viedne s Budapešťou cez Bratislavu a prevádzka na trati začala 16.12.1850. Táto trať križovala mimoúrovňovo trať prvej konskej železnice. V tom čase to bolo mimo mesta a poloha tratí neumožňovala prechod z jednej trate na druhú. V tom čase to bolo aj z dôvodu rozdielnej trakcie, animálnej a parnej.

Výpravná budova železničnej stanice Bratislava filiálka

Konská železnica aj napriek veľkému objemu prepravovaného tovaru mala finančné problémy a niekoľkokrát si musela vypožičať. Nepriaznivá finančná situácia sa vyriešila vykúpením bratislavsko-trnavskej železnice jednotným konzorciom Windischgrätz – Breunner, ktoré získalo výhradné právo na výstavbu železnice v údolí Váhu. Premávka na konskej železnici bola zastavená 10. októbra 1872 z dôvodu jej prestavby na parnú prevádzku. Keď sa 1. mája 1873 obnovila doprava medzi Bratislavou a Trnavou už s parnou prevádzkou, bolo to pod hlavičkou Považskej železnice. V roku 1874 sa dobudovala aj 5 kilometrov dlhá traťová spojka medzi stanicami v Rači a vo Vajnoroch. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej. Druhé prepojenie vzniklo vybudovaním trate zo stanice Bratislava hlavné nádražie do stanice v Rači, ktoré bolo dané do prevádzky 2. februára 1883. Nová trať viedla severne od medzistaničného úseku Bratislava filiálka a Rača. Vybudovaním tejto trate sa odstránila úvrať z Považskej železnice na stanicu Bratislava hlavné nádražie cez stanicu vo Vajnoroch.

Koľajisko železničnej stanice Bratislava filiálka

Prvá konská železnica vznikla ako spojnica dvoch riečnych prístavov. V Seredi sa prekladal tovar z lodí na Váhu a vozil sa do Bratislavy. Tu sa prekladal na lode smerujúce do ďalších miest Rakúska a Uhorska. Prístav na Dunaji v Bratislave sa rozvíjal, keďže sa zvyšoval objem prepravovaného tovaru. Rozvíjali sa prekladiská a tiež koľajisko. Narastajúci pohyb naložených vlakov a odsun prázdnych vozňov išiel cez stanicu filiálka, ktorá bola vzdialená od prístavu. Preto sa v období rokov 1881 až 1882 vybudovala nová stanica Bratislava-Nové Mesto (nem. Pressburg Neustadt bhf., maď. Poszony Ujvárosi pályaudvar) a koľajová spojka zo stanice Bratislava-Nové Mesto do prístavu. Približne v rovnakom období sa vybudovala tiež nová stanica Bratislava filiálka, ktorá sa stala pomocnou pre stanicu Bratislava-Nové Mesto. Nová stanica Bratislava filiálka bola postavená východne od pôvodnej konskej stanice a ohraničená je súčasnými ulicami Šancová a Jarošova, a súbežne s ňou idú ulice Račianska na západnej strane a Kukučínova na východnej strane. Do stanice sa začali pripájať vlečky novo vznikajúcich firiem. Technickou zvláštnosťou bolo pripojenie vlečky idúcej do firmy Siemens. Z priestorových dôvodov bol polomer oblúka iba 40 metrov, preto sa použila Rohlederova koľajnica, kde sa okolesník jedného kolesa valí po hlave koľajnice a druhé koleso na náprave sa vedie po koľajnici prídržnicou.

Železničná stanica Bratislava filiálka

V rokoch 1889 až 1891 bol postavený nový oceľový priehradový železnično-cestný most cez Dunaj a trať idúca zo stanice Rača cez stanicu Bratislava filiálka do stanice Bratislava-Nové Mesto bola predĺžená cez nový most do stanice Petržalka a ďalej do Rusoviec. V roku 1897 bola otvorená aj trať z Petržalky cez Kittsee a Parndorf do Viedne. Železničná doprava tak ešte viac narástla. Do železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto bola zaústená aj nová trať vedúca z Dunajskej Stredy. Trať bola daná do prevádzky 23. augusta 1895 a viedla z Dunajskej Stredy cez Žitný ostrov a novú stanicu Biskupice pri Dunaji (nem. Bischdorf, maď. Puspoky), dnešné Podunajské Biskupice, cez Trnávku a súbežne s traťou od stanice Bratislava filiálka.

Železničná trať cez Starý most v Bratislave

Po 2. svetovej vojne v roku 1952 sa postavila nová traťová spojka medzi stanicou Bratislava predmestie, predtým Bratislava Dynamitka, s traťou idúcou zo stanice Bratislava-Nové Mesto do Dunajskej Stredy, a na mieste spojenia tratí vznikla odbočka Bratislava cintorín. Postupne sa začala napĺňať myšlienka vytlačiť železnicu z centra mesta. Železničná trať medzi stanicami Bratislava predmestie a železničným mostom cez Dunaj križovala úrovňovo viaceré frekventované ulice. V rokoch 1954 až 1955 sa vypracoval nový územný plán Bratislavy, ktorý mal snahu riešiť železnicu v meste komplexne. Na osobnú dopravu mala byť orientovaná stanica Bratislava hlavná stanica, nákladná doprava a zriaďovacia činnosť mala byť v stanici Bratislava východ a pre nákladnú dopravu a ložné práce mala slúžiť stanica Bratislava ústredná nákladná stanica. Nedostatkom týchto návrhov bola chýbajúca technologická previazanosť.

Výpravná budova súčasnej železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto

Po dobudovaní rafinérie Slovnaft (1962) nastal problém s dopravou smerujúcou do Čiech, pretože táto musela ísť úvraťovo z Podunajských Biskupíc cez odbočku Bratislava cintorín a Bratislava predmestie do stanice Bratislava-Rača. Z tohto dôvodu sa trať idúca z Dunajskej Stredy 27. mája 1962 napojila do novej súčasnej stanice Bratislava-Nové Mesto, ktorá sa stala odbočnou stanicou pre novú traťovú spojku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava hlavná stanica. Pôvodná stanica Bratislava-Nové Mesto bola premenovaná na Bratislava-Nivy. Nová stanica Bratislava-Nové Mesto mala slúžiť ako nová osobná stanica. Tento predpoklad sa však nenaplnil, aj keď stanica slúži osobnej doprave dodnes. Zo stanice sa v rámci prvej etapy výstavby obvodovej železničnej komunikácie vybudovalo nové koľajové prepojenie do Slovnaftu v trase novej trate budúceho zapojenia stanice Bratislava ÚNS. Táto bola vybudovaná rokoch 1969 až 1973. Vybudovaním železničnej trate zo stanice Bratislava-Nové Mesto do stanice Bratislava hlavná stanica sa odstránila úvrať a zvýšila priepustnosť železničného uzla. Stanica Bratislava-Nové Mesto sa stala odbočnou pre trať do Komárna. Vybudovaním vlečkovej koľaje zo Slovnaftu do stanice Bratislava ÚNS klesol význam napojenia vlečky Slovnaftu cez Podunajské Biskupice. Postupne sa do stanice Bratislava ÚNS napojil vlečkový systém, ktorý bol predtým napojený do stanice Bratislava-Nivy (predtým Bratislava-Nové Mesto). Boli to vlečky prístavu a viacerých firiem sídliacich v lokalite Mlynských Nív. Po vybudovaní preložky železnice z tejto časti centra mesta bola železničná stanica Bratislava-Nivy zrušená. Osobná doprava medzi stanicami Bratislava-Nivy a Rusovce bola zastavená 28. mája 1972 a na úseku Bratislava filiálka a Bratislava-Nivy bola osobná doprava zastavená 20. novembra 1972. Nákladná doprava tu zostala a koľajisko bolo obsluhované zo stanice Bratislava filiálka do roku 1984. Stanica Bratislava-Nivy sa stala koncovou stanicou, pretože pre železničné spojenie do Petržalky bola vybudovaná dočasná trať od Starého mosta do stanice Bratislava ÚNS. Po tejto dočasnej železničnej trati prešiel posledný vlak 17. decembra 1983. V máji 1984 sa začala likvidácia stanice Bratislava-Nivy. Uvedenie do prevádzky nového diaľnično-železničného mostu (dnes Diaľničný most, predtým Most hrdinov Dukly) znamenalo ukončenie provizórneho železničného prepojenia z ÚNS cez Starý most do Petržalky a 17. decembra 1983 začala prevádzka po železničnej trati cez nový dialnično-železničný most.

Koniec trate v železničnej stanici Bratislava filiálka
v pozadí Železničná poliklinika, ktorá stojí na mieste koľajiska konskej železnice

Ešte v roku 1967 bola elektrifikovaná trať Břeclav – Bratislava, v rámci ktorej boli elektrifikované stanice Devínska Nová Ves, Bratislava-Lamač, Bratislava hlavná stanica, Bratislav-Rača, Bratislava predmestie, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Vajnory a priľahlé železničné spojky. Elektrifikácia pokračovala v roku 1969 elektrifikáciou trate do Galanty. V roku 1985 bola elektrifikovaná trať z Bratislavy do Trnavy a tiež z Kútov do Trnavy a Galanty. V tomto roku sa zrušila osobná doprava na úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka, ktorý nebol elektrifikovaný. Využitie stanice Bratislava filiálka by po jej elektrifikácii v tom čase malo pre osobnú dopravu význam najmä po tom, čo sa v osobnej doprave začali používať nové pantografické súpravy SM 488.o (dnes rad 560).

Zrušená zastávka Bratislava-Slovany

Zastávka Bratislava-Slovany ležiaca na trati Bratislava predmestie a Bratislava filiálka bola zrušená 29. mája 1983 a výpravná oprávnenosť pre osobnú dopravu v stanici Bratislava filiálka bola zrušená v roku 1984. Následne bola od 2. júna 1985 zastavená osobná doprava na úseku Bratislava predmestie a Bratislava filiálka a ešte v tom istom roku bola stanica Bratislava filiálka administratívne pričlenená k stanici Bratislava predmestie. Aj keď od roku 1985 stanica Bratislava filiálka právne neexistuje, vykonávajú sa tu ložné činnosti, deponovanie vyradených železničných vozňov a obsluha priľahlých vlečiek. Nakládka vozňov súvisí najmä s tunajším sídlom zberných surovín (sklo, papier, kov). Donedávna sa tu napr. z vozňov vykladali sypké posypové materiály na zimnú údržbu ciest, alebo sa tu do automobilových cisterien prečerpávajú pohonné hmoty. V súvislosti so zánikom, resp. presťahovaním firiem BEZ a Ferona zanikli aj vlečky týchto firiem zaústené do stanice. Stále sú tu zaústené vlečky priemyselných areálov firiem Mlyny a pekárne a FIGARO. V takomto stave sa železničná stanica Bratislava filiálka nachádza dodnes. Akurát deponované vyradené vozne boli odtiaľto prednedávnom dané preč.

Fotografie železničnej stanice Bratislava filiálka si môžete pozrieť vo fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček

Literárne a iné pramene:  
  • Prvá konská železnica z Bratislavy do Trnavy a Serede, na príprave a financovaní publikácie sa podieľali ŽSR, mesto Sereď, Klub priateľov železníc Trnavy a okolia, vyšlo v Spoločnosti 7 Plus s.r.o.,
  • Ing. Milan Král, Doc. Ing. Dušan Habarda, CSs.: Elektrická lokálna železnica Bratislava – Viedeň, Uniapress, 1992
  • Ing. Valentín Filo: Železnica v Bratislave, Horizonty dopravy č. 4, rok 1999, Výskumný ústav dopravný Žilina
  • Hanuš Entner: Začiatky železníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství 1959
  • Dr. Ján Purgina: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zreteľom na Bratislavu, vydavateľstvo SAV Bratislava 1957,
  • Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, 1999, Bratislava.
Fotoalbum k článku: žst. Bratislava filiálka
Celkom fotografií: 73
Bratislava filiálka - priecestie na Riazanskej ulici, 26.1.2008Bratislava filiálka - zrušená zastávka Bratislava-Slovany26.1.2008Bratislava filiálka - nástupište zrušenej zastávky Bratislava-Slovany, 26.1.2008Bratislava filiálka - traťová koľaj, vľavo vlečka do Figara, 26.1.2008
Bratislava filiálka - odbočuje vlečková koľaj, 26.1.2008Bratislava filiálka - trať idúca k priecestiu, pred priecestím je trpasličie zriaďovacie návestidlo z oboch strán, 26.1.2008Bratislava filiálka - železničné priecestie pri Zváračskom ústave, 26.1.2008Bratislava filiálka - železničné priecestie pri Zváračskom ústave, 26.1.2008
Bratislava filiálka - železničné priecestie pri Zváračskom ústave, 26.1.2008Bratislava filiálka - 26.1.2008Bratislava filiálka - železničné priecestie na križovatke Jozefa Čabelku, 26.1.2008Bratislava filiálka - rovno trať do stanice Bratislava predmestie, vľavo vlečková koľaj do mlyna, 26.1.2008
Bratislava filiálka - koniec severného zhlavia, 26.1.2008Bratislava filiálka - severné zhlavie, vľavo vlečková koľaj do mlyna, 26.1.2008Bratislava filiálka - vodný žeriav, 26.1.2008Bratislava filiálka - severné zhlavie, vľavo vodný žeriav, 26.1.2008
Bratislava filiálka - stavadlo I., 26.1.2008Bratislava filiálka - domček výhybkára, resp. st. I., 26.1.2008Bratislava filiálka - výhybka č. 7, 26.1.2008Bratislava filiálka - držiak drátov mechanického ovládania výhybiek, 26.1.2008
Bratislava filiálka - 26.1.2008Bratislava filiálka - severné zhlavie, 26.1.2008Bratislava filiálka - mechanizmus diaľkového ovládania výhybky č. 10, 26.1.2008Bratislava filiálka - výhybky na severnom zhlaví, 26.1.2008
Bratislava filiálka - odstavené vozne, 26.1.2008Bratislava filiálka - koľajisko, 26.1.2008Bratislava filiálka - koľajová váha na vlečke zberných surovín, 26.1.2008Bratislava filiálka - koľajisko, 26.1.2008
Bratislava filiálka - nakladacia rampa a torzo budovy skladu, 26.1.2008Bratislava filiálka - čelný pohľad na výpravnú budovu, 26.1.2008Bratislava filiálka - výpravná budova, na pravej strane za budovou funguje staničný hostinec, 26.1.2008Bratislava filiálka - prázdne koľajisko, dlhé roky deponované vozne sú preč, 26.1.2008
Bratislava filiálka - kanál pre drátovod k výhybke, 26.1.2008Bratislava filiálka - výhybka unavená po fláme, 26.1.2008Bratislava filiálka - systém kanálov pre drátovody, 26.1.2008Bratislava filiálka - diaľkovo mechanicky ovládaná výhybka, 26.1.2008
Bratislava filiálka - koľajisko, 26.1.2008Bratislava filiálka - rozbité nástupište, ktoré nikdy neplnilo svoj účel, 26.1.2008Bratislava filiálka - traťová koľaj, z ktorej odbočujú staničné koľaje, 26.1.2008Bratislava filiálka - chýbajúci nárazník, skončil v kovošrote? 26.1.2008
Bratislava filiálka - pohľad od konca trate smerom do Rače, 26.1.2008Bratislava filiálka - rozbité nástupište, ktoré nikdy neplnilo svoj účel, 26.1.2008Bratislava filiálka - nevyužívaný ložný priestor, 26.1.2008Bratislava filiálka - ďalšia vlečková koľaj vedúca nikam, 26.1.2008
Bratislava filiálka - koľajisko, 26.1.2008Bratislava filiálka - bočný pohľad na výpravnú budovu, 26.1.2008Bratislava filiálka - vlečková koľaj po zrušení BEZ-ky vedúca nikam, 26.1.2008Bratislava filiálka - vlečková koľaj po zániku BEZ-ky vedúca nikam, 26.1.2008
Bratislava filiálka - výpravná budova, 29.11.2007Bratislava filiálka - výpravná budova, 29.11.2007Bratislava filiálka - celkový pohľad na lokalitu stanice, 29.11.2007Bratislava filiálka - výpravná budova, 29.11.2007
Bratislava filiálka - mechanizmus diaľkového ovládania výhybky, 29.11.2007Bratislava filiálka - výhybka č. 23, 29.11.2007Bratislava filiálka - zakončenie kusej koľaje, 29.11.2007Bratislava filiálka - nemý svedok č. 26, 29.11.2007
Bratislava filiálka - vpravo pokus o nástupište pre vlakovú mestskú dopravu, 29.11.2007Bratislava filiálka - ukončenie trate na strane Šancovej ulice, 29.11.2007Bratislava filiálka - výhybky boli centrálne ovládané pomocou systému drôtovodov idúcich v kanáloch v zemi, 29.11.2007Bratislava filiálka - ukončenie trate, v pozadí Železničná poliklinika, 29.11.2007
Bratislava filiálka - vľavo deponované vozne, zarastené koľajisko, 24.9.2005Bratislava filiálka - deponované vyradené vozne, 24.9.2005Bratislava filiálka - koľajisko, vľavo výpravná budova, nad koľajiskom lávka pre peších, 24.9.2005Bratislava filiálka - výpravná budova, 24.9.2005
Bratislava filiálka - výpravná budova, vpravo časť lávky pre peších ponad koľajisko, 24.9.2005
Mapa lokality
          

Známka: 1,72 | Hodnotili: 96
Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 02. 04. 2008 | 31040x prečítané | Späť
Príspevkov: 1 Zobraziť diskusiu | Pridať príspevok

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlačiť
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívateľské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Koľajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ÄŽalšie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Dejiny železníc
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhľadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

© ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018