Dňa 30.3.1920 bol pod číslom 235 Sb. z. a n. schválený prvý program na stavbu nových dráh, v ktorom v druhom bode bola uvedená stavba dráhy Červená Skala – Margecany. Železničná stanica v Červenej Skale bola po výstavbe trate z odbočky Brezno-Halny poslednou, koncovou, stanicou na trati z Brezna. Tento stav sa zmenil po výstavbe trate z Červenej Skaly do Margecian, kedy stanica bola prestavaná a dostala súčasnú podobu. V rámci výstavby tu bola postavená aj nová výhrevňa. Úsek z Červenej Skaly do Telgártu bol dokončený v septembri 1933 a prevádzka na ňom začala 1.10.1933.
Výpravná budova
Obytný dom vedľa výpravnej budovy boli pôvodne kasárne
Koľajisko stanice je orientované v smere východ – západ, jeho východná časť leží v priamom smere, západná časť leží v oblúku. Na oboch zhlaviach sú stanovištia výhybkára St. I a St.II, ktorí obsluhovali ručne prestavované výhybky.
Vchod do stanice od Margecian
Koľajisko
Západná časť koľajiska leží v oblúku
Západné zhlavie
Staničná budova leží na ľavej strane v smere z Banskej Bystrice do Margecian. Vo východnej časti koľajiska na strane výpravnej budovy je nákladový obvod so skladiskom. Na manipulačnej koľaji č. 6 je umiestnená obrysnica a koľajová váha. Do nákladového obvodu ústi vlečka štátnych lesov a miestnej píly, ku ktorej viedla krátka úzkokoľajná železnička. Dnes sa už nepoužíva. Okrem zvyškov úzkokoľajky tu stojí aj portálový žeriav.
Hektor a motorky
Obrysnica a koľajová váha
Úzkokoľajka do píle je stratená v tráve, vzadu portálový žeriav
V západnej časti je pri manipulačnej koľaji č. 4 vysoká rampa s násypkami pre štrk, ktorý sa ťaží v neďalekom lome. Podľa potreby sa v stanici nakladá drevo (guľatina) do otvorených, alebo klanicových vozňov. Nakladanie štrku som však nikdy nezaznamenal, pravdepodobne sa ho neťaží veľa, a to množstvo, čo sa vyťaží, sa odváža autami.
Na osobných vlakoch zo Zvolena tu chodili motorové jednotky radu 840
Napravo od prejazdnej koľaje č. 1 sú koľaje 3 a 5 určené pre predbiehanie a križovanie vlakov. Naľavo od koľaje č. 1 je koľaj č. 2 určená taktiež pre predbiehanie a križovanie, a manipulačné koľaje č. 4 a 6. Pri koľajach č. 1 a 2 sú vybudované sypané nástupištia s pevnou hranou pre nástup a výstup cestujúcich.
Rýchlik Horehronec odchádza do Košíc
Na vchode do stanice sú z oboch strán umiestnené svetelné vchodové návestidlá so svetelnými predzvesťami. Predtým boli na vchode mechanické návestidlá, tieto možno vidieť v záhrade vedľa výpravnej budovy. Pred vchodom do stanice od Brezna je oceľový železničný most ponad hlavnú cestu I/67. Za stanicou v smere do Margecian je betónový most ponad rieku Hron a úrovňové priecestie so svetelným výstražným zariadením na ceste do lomu štrku.
Ranná hmla sa pomaly stráca
Výhrevňa ležala na opačnej strane oproti výpravnej budove, ale z nej sa zachovala len jama po točni. Okrem toho, ako pamiatka na parnú prevádzku, sa v stanici zachovali dva vodné žeriavy, jeden je funkčný, druhý je bez „chobota“, pri ktorom je na koľaji č. 1 aj jama pre popol.
Parnú prevádzku pripomínajú ojedinelé nostalgické parné vlaky
Železničná doprava je silnejšia smerom na Brezno. Manipulačné vlaky chodia trikrát do týždňa, resp. podľa potreby. Na osobných vlakoch tu dnes chodia motorové vozne radu 812 s prívesnými vozňami. Smerom do Margecian je vlakov pomenej, oblasť je menej osídlená, ale je atraktívna pre letnú aj zimnú turistiku a športy. Denne tu okolo poludnia chodí rýchlik Horehronec z Bratislavy do Košíc, ktorý sa v podvečer vracia späť do Bratislavy. Fotografie zo stanice v Červenej Skale sú vo fotoalbume. ©autor
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
