eleznin.info pro PDA eleznin.info pro PDA - 26.04. 2024
Home | Top 10 | Vyhadvanie |
������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������RT
Sprva o prprave a realizcii vstavby irokorozchodnej trate Koice - Bratislava - Viede
admin, 05.12.2008 (19804 pretan)

BRATISLAVA 5. decembra 2008 (MDPT SR) - Da 4. mája 2007 bolo podpísané v Moskve memorandum o  porozumení medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky  a Ruskými eleznicami, otvorená a.s. (RD) s cieom posilnenia vzájomnej spolupráce v oblasti vykonávania elezniných a zmiešaných prepráv, zvyšovania objemov nákladných a osobných prepráv a zvýšenia konkurencieschopnosti elezninej dopravy Slovenska  a Ruska...

Správa o  príprave a realizácii výstavby širokorozchodnej trate (ŠRT)  Košice - Bratislava - Viede a vybudovaní logistického centra na dohodnutom území s návrhom alšieho postupu Slovenskej republiky
 
A. Úvod
         Da 4. mája 2007 bolo podpísané v Moskve memorandum o  porozumení medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky  a Ruskými eleznicami, otvorená a.s. (RD) s cieom posilnenia vzájomnej spolupráce v oblasti vykonávania elezniných a zmiešaných prepráv, zvyšovania objemov nákladných a osobných prepráv a zvýšenia konkurencieschopnosti elezninej dopravy Slovenska  a Ruska
         Hlavným cieom memoranda je posúdenie monosti  predenia ŠRT z Košíc cez Bratislavu do Viedne a vybudovanie logistického centra na dohodnutom území (alej len „projekt ŠRT“).  Uvauje sa s vybudovaním prekládkového terminálu zo širokého rozchodu na normálny rozchod v blízkosti Viedne a prekládkového terminálu zo širokého rozchodu na Dunaj v Bratislave, resp. v blízkom okolí. Tento projekt je jeden z  variantov vedenia ŠRT z Ruska do západnej Európy. Ako alšie varianty prichádzajú do úvahy prestavba hutníckej dráhy v Posku (existujúca neelektrifikovaná ŠRT do Katowíc) a smerovanie ŠRT cez Maarsko do Rakúska.
         V súlade s memorandom bola zriadená „expertná pracovná skupina“, ktorej lenmi sú zástupcovia zainteresovaných elezniných podnikov Ruska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska a „riadiaca skupina“ zloená zo zástupcov   ministerstiev dopravy  Ruska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska, ktorá má za úlohu posúdi podklady vypracované expertnou pracovnou skupinou a navrhnú alší postup zabezpeenia prípravy a realizácie projektu ŠRT.
Doteraz sa uskutonilo 5 zasadaní pracovnej skupiny a riadiacej skupiny vo Viedni, Bratislave a Moskve, na ktorých boli odsúhlasené výhadové výkony, vyíslené predpokladané investiné náklady, bolo vykonané predbené ekonomické vyhodnotenie výstavby ŠRT a bol navrhnutý alší postup na zabezpeenie prípravy a realizácie projektu ŠRT.
 
B.  Návrh poda „Predbenej štúdie uskutonitenosti ŠRT Haniska pri Košiciach – Bratislava – Viede“
         Výskumný a vývojový ústav elezníc, elezníc Slovenskej republiky (VVÚ, SR) vypracoval v roku 2007 „Predbenú štúdiu uskutonitenosti ŠRT Haniska pri Košiciach – Bratislava – Viede“, ktorá slúila ako podkladový materiál pre pracovnú skupinu. Štúdia skúmala technickú a finannú stránku zámeru výstavby ŠRT a vyhodnotila efektívnos a riziká vyuitia vynaloených investícií.  Štúdia vychádzala z nasledovných predpokladov:
 
1. Tovarové toky po ŠRT
         Na zasadaniach pracovnej skupiny dohodli zainteresované strany projektovaný (výhadový) objem prepravy, na základe ktorého je postavený projekt výstavby ŠRT a je základnou bázou pre finannú a ekonomickú analýzu v „predbenej štúdii uskutonitenosti“: 

elezniný úsek
Smer východ – západ
(mil. ton/rone)
Smer západ – východ
(mil. ton/rone)
2015
2020
2025
2015
2020
2025
Košice – Bratislava
13,0
15,1
17,5
3,5
4,7
5,5
Bratislava - Viede
11,4
13,0
15,0
3,3
4,4
5,3

Z tabuky vyplýva, e v roku 2015 sa uvauje v úseku Košice – Bratislava s objemom prepravy vo výške 16,5 mil. ton celkom a v roku 2025 s objemom vo výške 23 mil. ton celkom, priom v smere východ – západ za prepraví 73 % záae a v smere západ – východ 27 % záae.
         Tieto objemy tovarových tokov predstavujú pri bených komoditách prepravovaných tovarov cca 14 párov vlakov denne (norma 3000 ton/vlak), resp. pri komodite kontajnery cca 28 párov vlakov denne (norma 1500 ton/vlak). Na zabezpeenie vozby vlakov sa predpokladá nasadenie 100 ks hnacích dráhových vozidiel (HDV) na ŠRT, z toho 50 ks HDV pre vozbu vlakov a 50 ks HDV na obslunú a manipulanú innos, a to pri zachovaní jestvujúcej vozby na traovom úseku Maovce – Haniska pri Košiciach. 
2. Investiné náklady výstavby ŠRT
            Investiné náklady boli prevzaté z predbenej štúdie uskutonitenosti s názvom „Širokorozchodná tra Haniska pri Košiciach – Bratislava – Viede“, priom samotný projekt bol rozdelený do 6 astí (stavieb) s týmito orientanými (minimálnymi) nákladmi: 

ís.
Názov stavby
Náklady
mil. Sk
Náklady
mil. €
1
Modernizácie existujúcej ŠRT
Maovce št. hr. – Haniska pri Košiciach (87 km)
9 417
312,6
 
Výstavba novej ŠRT:
 
 
2
Haniska pri Košiciach – Zvolen
38 386
1 274,2
3
Zvolen – Palárikovo
20 810
690,8
4
Palárikovo - Bratislava
19 219
637,9
5
Bratislava – št. hr. SR/RR (vrátane výstavby dianino – elezniného mosta v dke cca 2,5 km)
32 868
1091,0
 
Výstavba novej ŠRT spolu (432 km)
111 283
3693,9
6
Terminál kombinovanej dopravy  (TKD) Bratislava
1 485
49,3
 
Výstavba ŠRT spolu
122 185
4055,8

          Celkové investiné náklady výstavby ŠRT sú vyíslené vo výške 122 185 mil Sk. Náklady boli vyíslené v štúdii v Sk a boli prepoítané na € v kurze 1 € = 33,00 Sk. V materiáli sú náklady prepoítané z Sk na € v  konverznom kurze 1 € = 30,126 Sk.
         Do predpokladaných investícií výstavby ŠRT neboli v štúdii zahrnuté investície operátora nákladnej dopravy (OND) na výstavbu depa pre HDV v Bratislave a v Maovciach a nákup nových 100 ks HDV (50 ks HDV pre vozbu vlakov, 50 ks HDV na obslunú a manipulanú innos).
            K investiným nákladom bude potrebné pripoíta ešte náklady na vyvolané investície, vrátane prieskumných prác a výkup pozemkov (odhad 20 % investiných nákladov).
 
3. asová postupnos realizácie výstavby ŠRT
         Prvý rok (t.j. v prvej etape rok 2009 a v druhej etape rok 2011) je urený na projektovú dokumentáciu a výkup pozemkov. Realizácia samotnej výstavby ŠRT je stanovená na obdobie 5 rokov, priom kadá samostatná stavba bude realizovaná  v období 3 rokov okrem výstavby TKD, ktorá bude realizovaná v období 2 rokov.
 
4. Rozpis investiných nákladov poda rokov realizácie výstavby ŠRT 

Mil. €
Celkom
2010
2011
2012
2013
2014
Maovce – Haniska pri Košiciach - modernizácia
312,6
-
-
-
154,7
157,9
Haniska pri Košiciach – št. hr. s Rakúskom - stavba
3 693,9
1 072,8
1 103,7
907,5
371,6
238,3
TKD Bratislava
49,3
-
-
21,9
27,4
-
Celkom
4 055,8
1 072,8
1 103,7
929,4
553,7
396,2

 5. Návrh financovania výstavby ŠRT
Štúdia navrhuje 2 varianty financovania výstavby:
·       dlhodobé pôiky a splátky úrokov s dobou splácania 30 rokov s úrokovou mierou vo výške 10 %;
·       kombinácia dlhodobých pôiiek a štátneho rozpotu vo výške 20 %.
     
 6. Trby a prevádzkové náklady ŠRT
         Pri kalkulácii  trieb a prevádzkových nákladov manaéra infraštruktúry (MI) a OND bolo vychádzané z nasledovných predpokladov:
·           investovanie MI, resp. OND do projektu ŠRT;
·           výnos 654 Úradu pre reguláciu elezninej dopravy (ÚRD) z 19. decembra 2005, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v elezninej doprave pre MI;
·           rast dopravných výkonov odvodených z projektovaného objemu tovaru;
·           fixné a variabilné náklady OND;
·           sadzba (tarifa) stanovená OND pre prepravu zásielok;
·           rast miery inflácie;
·           rovnaký trend rastu trieb a prevádzkových nákladov pre MI a OND.
 
         Predpokladané náklady manaéra infraštruktúry MI  a OND  sú uvedené v nasledovnej tabuke: 

Rok
2015
2020
2025
Predpokladané prevádzkové náklady MI
na ŠRT Košice - Bratislava - št. hr. (mil. €)
68,732
85,274
105,301
Sadzby dovozného (€/tkm)
vozové zásielky
0,061
0,071
0,083
kontajnerové zásielky
0,049
0,057
0,067
Predpokladané prevádzkové náklady OND 
(€/10 tkm)
0,411
0,466
0,529

      Predpokladané sadzby za nakládku, vykládku a uskladnenie kontejnerov pre TKD v Bratislave sú uvedené v nasledovnej tabuke: 

Rok
2015
2020
2025
Nakládka
IPJ
1 manipulácia
 32,02 €
 37,48 €
 43,87 €
Vykládka
IPJ
1 manipulácia
 32,02 €
 37,48 €
 43,87 €
Skladovanie
IPJ
prázdny
1 IPJ/1 de
    1,19 €
    1,40 €
    1,63 €
IPJ
loený
1 IPJ/1 de
    2,39 €
    2,79 €
    3,27 €

IPJ = Intermodálna prepravná jednotka 
 
7. Finanná a ekonomická analýza
         Analýza bola vykonaná na základe predbených odhadov a kalkulácií, vykonaných VVÚ, SR v roku 2007.
         V štúdii sa uvauje s kalkulaným obdobím 40 rokov (roky 2026 a 2055) s  predpokladanou mierou inflácie 3,2 %. Pri analýze sa vychádza z konštantných tokov, ktoré sú projektované v roku 2025 (vi tabuka v bode 1).
         Za základ bol vzatý variant A, v ktorom sa uvauje projektovaný objem tovaru vo výške 100 %. Vo variante B je hodnotené riziko nenaplnenia projektovaného objemu tovaru vo výške 20 % (t.j. plnenie 80 %).
         V kadom z týchto variantov za uvauje s modifikáciou, kde investorom je len MI (SR) a modifikáciou, kde investorom je MI (SR) a OND (ZSSK CARGO). Variantne sa tie uvauje so spolufinancovaním zo štátneho rozpotu vo výške 20 % formou nenávratnej investície.
         Porovnanie indikátorov variantov A a B je uvedené v nasledovnej tabuke: 

 
Maovce št. hr. Ukrajina/Slovensko - Bratislava št. hr. Slovensko/Rakúsko + TKD Bratislava
1 investor (MI)
2 investori (MI+OND)
x
FA
FA - ŠR
FA
FA - ŠR
EA
EA - ŠR
Variant A dodranie projektovaného objemu
NPV
-2 509
-1 896
-523,0
90
2 079
3 054
IRR
-3,87%
-2,46%
7,86%
10,49%
9,70%
13,50%
PI
0,302
0,473
0,855
1,025
1,570
1,849
PT - diskont.
-
-
-
35,2
23,14
15,4
PT - nediskont.
-
-
-
15
17,11
13,5
 
Variant B zníenie
projektovaného
objemu o 20%
NPV
-2 644
-2 031
-1 047
-434
752
1 727
IRR
-5,50%
-4,13%
5,63%
7,83%
7,03%
9,94%
PI
0,265
0,435
0,709
0,879
1,209
1,480
PT - diskont.
-
-
-
-
32,92
22,86
PT - nediskont.
-
-
-
-
22,46
17,08

* Doba návratnosti je dlhšia ako kalkulané obdobie.
FA =  finanná analýza               IRR = vnútorné výnosové percento
EA = ekonomická analýza           PI =  index rentability diskontných investícií
NPV = istá súasná hodnota        PT =   doba návratnosti projektovaných investícií         
 
Finanná analýza
           NPV vykazuje kladné hodnoty iba v prípade varianty A, a to pri modifikácii 2 investotov (MI a OND) a spoluúasti ŠR na investovaní vo výške 20 %. Investovaním pri úasti štátneho rozpotu (IRR =10,49 %) sa zhodnotia vloené investiné prostriedky viac ako pri iných zdrojoch investovania. Doba návratnosti diskontovaných investícií je v tomto prípade 35 rokov. Pri investovaní bez štátneho rozpotu je doba návratnosti dlhšia ako stanovené kalkulované obdobie (40 rokov).
 
Ekonomická analýza
          NVP vykazuje kladné hodnoty pri variante A aj B, priom pri variante A v prípade financovania bez úasti ŠR vychádza doba návratnosti projektovaných diskontných investícii z celospoloenského hadiska 23 rokov, s úasou ŠR 15 rokov a pri variante B v prípade financovania bez ŠR vychádza doba návratnosti 33 rokov, s úasou ŠR 23 rokov.
         Tieto údaje sú však len orientané vzhadom k tomu, e vo vyhodnotení štúdie neboli zohadnené niektoré nákladové poloky (podrobnejšie vi bod 8), ktoré budú súvisie s výstavbou ŠRT a ktoré je moné v súasnosti len odhadova v hrubých íslach. Podrobnejšie budú   špecifikované v „štúdii realizovatenosti“ a vyíslené v projektovej dokumentácii.  
 
 
8. Závery a riziká poda predbenej štúdie uskutonitenosti vypracovanej VVÚ SR:
·       Nenaplnenie predpokladaného objemu výkonov zarauje celý projekt k málo efektívnym a finanne nenávratným;
·       Modernizácia a výstavba úsekov je charakteristická rôznou investinou náronosou, projekt je potrebné realizova v krátkom ase (5 rokov), o je z technického hadiska viac ako nároné v termíne do roku 2014 zrealizova 432 km novej ŠRT a rekonštrukcie  87 km existujúcej ŠRT;
·       Neboli vykonané prieskumné práce v smere plánovanej ŠRT a odhad vyvolaných nákladov, o bude ma dopad na alšie investície odhad 20 % investiných nákladov);
·       Do investícií nebola zahrnutá iastka výkupu pozemkov (odhad 2 400– 3 500 mil. Sk t.j. 79 – 116 mil. € ). Súasná elezniná sie v smere plánovanej ŠRT nie je úplne majetko - právne   usporiadaná. Výkupy resp. zaloené listy vlastníctva sú iba pre elezniné teleso jednokoajných tratí.
·       Vyššie úverové zaaenie oproti predpokladom (nevýhodné úverové podmienky) zarauje projekt na pozíciu finanne nerealizovatený bez podpory štátneho rozpotu;
·       Financovanie investícií len MI nie je rentabilné ani pri úasti ŠR vo výške 20 %;
·       Financovanie investícií modifikáciou dvoch investorov (MI a OND) je rentabilné, ale vemi citlivé na zníenie objemu prepravovaného tovaru;
·       Navrhované úverové financovanie s podporou ŠR je moné, ale rovnako rizikové. Výdavky na obsluhu dlhovej sluby presahujú a 8 miliárd Sk rone. Celá obsluha dlhovej sluby musí by zabezpeená dostatonými trbami;
·       OND vznikajú dodatoné investície na nákup rušov a vozov s rozchodom 1520 mm a  zriadenie miest na ich deponovanie v Bratislave a Maovciach;
·       Z celospoloenského hadiska pri dodraní stanoveného objemu je projekt finanne efektívny a prínosom pre spolonos zvýšením zamestnanosti pri výstavbe trate, úsporou nákladov na nezamestnanos (odhad 10 % investiných nákladov), zvýšením príjmu do ŠR zo ziskov MI a OND, zrýchlením prepravy z Ázie do Európy po eleznici (cca o 10 dní) a ostatnými úinkami.
 
C.  Návrh poda Projektového ústavu Ruských elezníc (RD - Giprotranstei)
         RD - Giprotranstei vypracoval   súhrnný materiál s názvom  „Zdôvodnenie investovania do výstavby  1520 mm ŠRT Košice – Bratislava – Viede“, ktorý bol hlavným podkladovým materiálom na poslednom zasadaní pracovnej skupiny v júli 2008 v Bratislave. V tomto materiáli boli zhrnuté všetky doterajšie poznatky a dodatoné poiadavky zmluvných strán, ktoré vyplynuli z vykonanej analýzy smerovania novej ŠRT v úseku Košice – Bratislava – Viede a rekonštrukcie a dostavby ŠRT v úseku Moskva – Kyjev – Košice. Materiál zohadnil závery „Predbenej štúdie uskutonitenosti“  vypracovanej VVÚ, SR.
Investiné náklady projektu ŠRT na území zainteresovaných strán boli vyíslené nasledovne:

Štát
Stavby projektu ŠRT
Investiné náklady  mil. €
Rusko
Výstavba 3. koaje (51,5 km), nákup vozového parku
178
Ukrajina
Výstavba 3. koaje (144 km)
117
Slovensko
Rekonštrukcia ŠRT Maovce št. hr. – Haniska pri Košiciach (87 km), výstavba novej ŠRT Haniska pri Košiciach – Zvolen – Bratislava (416,9 km) a Bratislava – št. hr. Slovensko/Rakúsko (15 km), výstavba TKD v Bratislave
4 055,8
Rakúsko
výstavba novej ŠRTšt. hr. Slovensko/Rakúsko (60 km), výstavba nákladného terminálu pri Viedni
1 324
Spolu
 
5 674,8

         Z tabuky vyplýva, e na území Slovenska je potrebné realizova cca 70 % z celkového objemu investícií predpokladaných na projekt ŠRT.  
 
 
Tovarové toky na ŠRT
         Ruská strana prezentovala v materiáli tovarové toky smerované cez územie Slovenska, ktoré sa mierne odchyujú  od dohodnutých výkonov na zasadaní pracovnej skupiny v apríli 2008 vo Viedni:  

elezniný úsek
Smer východ – západ
(mil. ton/rone)
Smer západ – východ
(mil. ton/rone)
2015
2020
2025
2015
2020
2025
Košice - Bratislava
13,3
15,5
18
3,7
4,9
5,7
Bratislava - Viede
10,4
11,9
13,8
3,1
4,1
4,7

 
Z tabuky vyplýva, e v úseku Košice – Bratislava ide o zvýšenie objemu prepravy o 0,5 mil. ton v roku 2015 a o 0,7 mil. ton v roku 2025, o by moholo ma priaznivejší vplyv na kalkulácie vo vyhodnotení štúdie realizovatenosti.  Naopak v úseku Bratislava – Viede ide   o zníenie objemu prepravy o 1,2 mil. ton v roku 2015 a o 1,8 mil. ton v roku 2025. Opodstatnenos tejto odchýlky preukáe  „štúdia realizovatenosti“.
 
 
Vyhodnotenie úasti Slovenska na realizácii projektu výstavby ŠRT
         Materiál vypracovaný RD - Giprotranstei vychádza z „Predbenej štúdie uskutonitenosti“  vypracovanej VVÚ, SR a preberá návrh financovania v štruktúre a variantoch poda tejto štúdie, vyhodnocuje však len variantu so spolufinancovaním ŠR vo výške 20 %.
 
         Pri zohadnení týchto okolností materiál navrhuje 2 varianty financovania:
·           Variant 1: Dlhodobé pôiky a splátky úrokov s dobou splácania 30 rokov s úrokovou mierou 10 %;
·           Variant 2: Kombinácia dlhodobých pôiiek a štátneho rozpotu vo výške 20 % (formou nenávratnej pôiky);
 a 2 varianty investovania:
·           Variant 1: MI
·           Variant 2: MI a OND
 
Kalkulané obdobie projektu bolo stanovené na 46 rokov.
Diskontná sadzba peaného toku bola stanovená:
·           10 % pre komernú efektivitu;
·           5,5 % pre sociálnu efektivitu.
 
         V materiále je však vyhodnotený len variant 2 financovania, t.j. s úasou ŠR vo výške 20 % nasledovne:
 
Komerná efektivita (finanná analýza) 

Ukazovate
Hodnota
 
Návratnos investícii (bez cash flow diskont.)
roky
15
Návratnos investícii (vrátane cash flow diskont.)
roky
35,2
istá súasná hodnota (NVP)
mil. € v cenách 2009*
90
Vnútorné výnosové percento (IRR)
%
10

 
Sociálna efektivita (ekonomická analýza) 

Ukazovate
Hodnota
 
Návratnos investícii (bez cash flow diskont.)
roky
13,5
Návratnos investícii (vrátane cash flow diskont.)
roky
15,4
istá súasná hodnota (NVP)
mil. € v cenách 2009*
3 054
Vnútorné výnosové percento (IRR)
%
13,5

* Predpokladaný rok zaiatku investovania projektu.
 
            Poda návrhu financovania projektu výstavby ŠRT odporúaného RD - Giprotranstei by sa mal štát podiela 20 % na spolufinancovaní. Nárok na ŠR by bol nasledovný:
 

Mil. €
 
2010
2011
2012
2013
2014
Celkom
Výstavba ŠRT na Slovensku
1 072,8
 
1 103,7
 
907,5
 
548,2
 
423,6
 
4055,8
 
Z toho spoluúas  ŠR vo výške 20 %
214,6
 
220,7
 
181,5
 
109,6
 
84,8
 
811,2
 

 
            V priebehu 5 rokov v období 2010 – 2014 by bolo potrebné vyleni v ŠR iastku 811,2 mil. € (24 438 mil. Sk), o je nad rámec moností SR, a to vzhadom na záväzky spolufinancovania elezniných projektov zo ŠR v rámci schváleného OPD.  
 
 
D.  Dopad výstavby ŠRT na MI  a OND
         Po poklese objemu tovarov z dôvodu reštruktualizácie produkcie a iastoného prechodu z hromadných substrátov na koncentrovanejšie komodity (napr. pelety) došlo k stabilizácii tovarových tokov a predpokladá sa, e objemy prepráv cez východoslovenské prekladiská (VSP) iernu nad Tisou a Maovce budú zachované minimálne v súasnom rozsahu, resp. sa budú postupne zvyšova. Preto je potrebné zvyšova kvalitu a kapacitu prekládkových sluieb tak, aby boli vykonávané maximálne efektívne a v primeranej cene, aby v konkurencii so susednými eleznicami sa vytvorili podmienky na získavanie alších prepráv cez územie SR. Tým dôjde k lepšiemu vyuitiu tratí SR, ktorých kapacita je v súasnosti vyuitá v priemere na cca 35 % v smere východ-západ. Po rekonštrukcii prekládkových kapacít v iernej nad Tisou bude moné poda vyjadrenia ZSSK CARGO prepravi cez VSP iernu nad Tisou a Maovce po existujúcich normálnorozchodných tratiach 15 a 20 mil. ton tovaru.
         Na rokovaniach pracovnej skupiny, ako aj na iných dvojstranných rokovaniach bola   ruská strana informovaná o „Programe modernizácie a rozvoja elezninej infraštruktúry na r. 2007 – 2010“, ktorý bol schválený vo vláde SR v decembri 2007, ktorého cieom je v súlade s OPD zabezpei realizáciu projektov a ich spolufinancovanie z prostriedkov EÚ v období rokov 2007 – 2010 s výhadom do roku 2013, predovšetkým modernizáciu, interoperabilitu a bezpenos siete SR (TEN-T koridory Va, VI a vzájomného prepojenia koridorov v Bratislave) v súlade so štandardami EÚ. Okrem výstavby koridorov budú rekonštruované aj prekládkové kapacity v iernej nad Tisou (prostriedky zo štrukturálnych fondov vo výške 35 mil. EUR) a bude realizovaná výstavba nových verejných terminálov intermodálnej prepravy v Košiciach, iline a Bratislave.  Ruská strana bola informovaná aj o voných  prekládkových kapacitách v TKD Dobrá. ZSSK Cargo informovalo, e bude v krátkom ase modernizova preerpávacie zariadenia chemikálií z vlastných prostriedkov.
          Prekladiská v iernej nad Tisou a Maovciach budú aj v budúcnosti slúi na prekládku hromadných substrátov, PHM, hnojív a pod., ktoré budú prepravované po normálnorozchodných tratiach SR. alší vývoj týchto prepráv bude závisie od mnostva potreby a štruktúry prepravovaných komodít. Po ŠRT budú prepravované kontajnery, prípadne zásielky v zakrytých vozoch, a to  dlhými a akými nákladnými vlakmi smerovanými po transsibírskej magistrále s dkou a 1000 m a nápravovým tlakom a 25 ton. Súasné trate SR sú stavané na nápravový tlak max. 22,5 ton. Modernizovaný Paneurópsky koridor Va Bratislava – Košice je budovaný na rýchlos 160 km/h a bude vyuívaný predovšetkým na rýchle spojenie v osobnej doprave a prepravu  ahších a kratších nákladných vlakov s nápravovým tlakom max. do 22,5 ton.
         Pri spoloných rokovaniach s RD bol zo strany MDPT SR prezentovaný záujem Slovenska na posilnení vyuitia VSP ierna nad Tisou a Maovce, ako aj TKD Dobrá. Tieto snahy viedli k podpísaniu „Memoranda o spolupráci medzi MDPT SR a RD“ da 25.9.2008 pri príleitosti návštevy prezidenta RD p. Jakunina. Súasne bolo podpísané „Memorandum o spolupráci medzi RD a Tatravagónkou, a. s. Poprad„, „Memorandum o spolupráci medzi RD, a. s. a PSV, a. s. aa“ a „Dohoda o uzavretí budúcej dohody medzi ZSSK Cargo Slovakia, a.s. a akciovou spolonosou "Transcontainer" o prenájme kontajnerového terminálu". Da 25.11.2008 bola podpísaná predbená zmluva o spolupráci pri príprave výstavby ŠRT a v oblasti nákladnej elezninej dopravy, ako aj  nájomná zmluva TKD Dobrá medzi ZSSK CARGO a TransContainer RD s cieom zvýšenia objemu nákladných prepráv medzi Slovenskom, Ukrajinou a Ruskom.
         Táto spolupráca bude prínosom v najblišom období, bez ohadu na  pripravovaný projekt výstavby ŠRT, ktorého ukonenie v prípade priaznivého ekonomického vyhodnotenia na základe „štúdie realizovatenosti“ sa predpokladá v roku 2014.           
 
E.      Zabezpeenie financovania projektu ŠRT
         Posledné rokovanie pracovnej skupiny sa uskutonilo v júli 2008 v Bratislave, na ktorom boli riešené otázky alšieho postupu, vrátane moností financovania prípravy a realizácie projektu. Pracovná skupina navrhla vytvori „spolonú manaérsku jednotku“ s cieom zabezpeenia podrobnejšej „štúdie realizovatenosti“ a projekno-výskumných inností. Navrhla tie zabezpei jej spoloné financovanie. Pracovná skupina navrhla, aby na zabezpeenie financovania „štúdie realizovatenosti“ boli udelené príslušné vládne povolenia a aby sa v prípade potreby uzavreli bilaterálne a multilaterálne vládne dohody na vytvorenie medzinárodného právneho rámca pre prípravu a realizáciu projektu.
         Celkové investiné náklady na realizáciu projektu ŠRT na území SR sa predpokladajú poda štúdie uskutonitenosti vo výške cca 122 185 mil. Sk (4 055,8 mil. €).
         Slovenská strana sa na poslednom zasadaní pracovnej skupiny v Bratislave vyjadrila, e v prípade realizácie projektu sa Slovensko bude podiea na jeho financovaní najvyššou iastkou (70 % z celkových nákladov), o je nad rámec moností ŠR Slovenska a navrhla aby bol celý projekt, vrátane „štúdie realizovatenosti“ financovaný z privátnych prostriedkov. Rakúska strana sa vyjadrila, e „štúdiu realizovatenosti“ nie je moné financova z privátnych prostriedkov a vylení na u iastku do výšky 5 mil. €. Ruská a ukrajinská strana informovala pracovnú skupinu, e sa budú podiea na financovaní „štúdie realizovatenosti“ v rámci prostriedkov plánovaných na rozvoj elezninej infraštruktúry. Slovenská strana prisúbila, e podnikne príslušné kroky na zabezpeenie financovania štúdie zo štátnych prostriedkov.
         Pri tak finanne a asovo náronom projekte budú musie by zváené všetky negatívne i pozitívne vplyvy takejto investície. Rozhodovací proces o projekte by mal by plne transparentný a „štúdia realizovatenosti“ by mala da odpove na omnoho širší rozsah problémov (sociálne dopady, vplyv na zamestnanos a ivotné prostredie, rozvoj regiónov a pod.). Rakúska strana poadovala, aby v štúdii bola zohadnená aj štruktúra prepravovaných tovarov, rozloenie záae a prepravných tokov, o bude potrebné pre stanovenie kapacity a štruktúry prekládkových terminálov pri Viedni a v Bratislave. Slovenská strana podporila túto poiadavku.
         K realizáciiprojektu ŠRT dôjde len v tom prípade, ke „štúdia realizovatenosti“ preukáe ekonomickú rentabilitu a návratnos vloených investícií, priom sa budú hada zdroje na financovanie projektu tak, aby nebol zaaený ŠR Slovenska. 
 
Náklady na „štúdiu realizovatenosti“ pre Slovensko
         Z celkových rozpotovaných nákladov 122 185 mil. Sk (4 055,8 mil. €) pre Slovensko by sa poda bených pravidiel na zabezpeenie podobných projektov malo uvaova s  8 % na projektové práce, t.j. 9 775 mil. Sk (324 mil. €). Na štúdiu realizovatenosti by sa malo uvaova s 2 % z rozpotových nákladov, t.j. cca 2 443 mil. Sk (81,1 mil. €). Na poslednom zasadaní pracovnej skupiny v júli 2008 v Bratislave bola nastolená poiadavka pre Slovensko plánova v roku 2009  na „štúdiu realizovatenosti“ iastku do výšky 450 mil. Sk. (14,9 mil. €). Slovenská republika prijala takúto poiadavku, priom bude v rámci manaérskej skupiny v prípade stanovenia podmienok pre výber zhotovitea štúdie presadzova zapojenie projektových kapacít Slovenskej republiky (napr. VVÚ, SR) s cieom ich efektívneho vyuitia a zníenia nákladov na štúdiu za Slovensko. 
 
F.    Postup Slovenskej republiky  ohadne  prípravy a realizácie projektu ŠRT
Vzhadom k tomu, e je potrebné v rámci projektu výstavby ŠRT v Slovenskej republike:
·         prikroi k prípravnej a realizanej fáze projektu,
·         zabezpei financovanie „štúdie realizovatenosti“ na posúdenie širších vzahov v súvislosti s realizáciou projektu,
·         zriadi „spolonú manaérsku skupinu“ na prípravu a realizáciu projektu na základe záverov zasadania pracovnej skupiny v júli 2008 v Bratislave,
·         zhodnoti monos spoluúasti ŠR na financovaní prípravy a realizácie projektu vo výške 20 % poda návrhu RD – Giprotranstei;
·         zhodnoti monos financovania projektu v nadväznosti na prevádzkovanie ŠRT a prevádzkovanie dopravy na ŠRT,
·         zhodnoti monos o najúinnejšieho a najefektívnejšieho spôsobu inštitucionálneho zabezpeenia prípravy a realizácie projektu,
 
     navrhuje MDPT SR postup, ktorý bude Slovenská republika presadzova pri príprave a realizácii projektu ŠRT:
1.      Zriadi v Slovenskej republike „manaérsku skupinu“ zo štatutárnych zástupcov zainteresovaných rezortov a elezniných podnikov, ktorú bude vies splnomocnenec vlády SR pre prípravu a realizáciu projektu a ktorej cieom bude:
§       kvalifikovane a o najúinnejšie posudzova všetky aspekty prípravy a realizácie projektu na území Slovenskej republiky, vrátane stanovenia základných predpokladov a podmienok pre jeho realizáciu (legislatíva, licencie, regulácia, tarify, vlastnícke vzahy a pod.);
§       presadzova záujmy Slovenskej republiky v rámci „spolonej manaérskej skupiny“ (vypracováva stanoviská, predklada návrhy);
§       na základe záverov „štúdie realizovatenosti“ posúdi všetky aspekty a dopad realizácie projektu na území Slovenskej republiky;
§       koordinova postup s partnermi zainteresovaných zmluvných strán v rámci „spolonej manaérskej skupiny“;
2.      Zriadifunkciu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre prípravu a realizáciu projektu;
3.      Nominova zástupcov Slovenskej republiky do „spolonej manaérsku skupiny“, ktorej cieom bude:
§       stanovi podmienky prípravy a realizácie projektu na území zmluvných strán, vrátane návrhu na inštitucionálne zabezpeenie projektu (vytvorenie samostatnej obchodnej spolonosti);
§       navrhnú úinný a efektívny systém financovania prípravy a realizácie projektu;
§       na základe záverov „štúdie realizovatenosti“ stanovi alší koordinovaný postup prípravy projektu na území zmluvných strán;
4.      Zabezpei v roku 2009 zo štátnych prostriedkov iastku max. vo výške 450 mil. Sk (14,9 mil. €) na financovanie „štúdie realizovatenosti“ (resp. vklad SR do „samostatnej obchodnej spolonosti“);
5.      Presadzova v rámci „spolonej manaérskej skupiny“, resp.  vytvorenej „samostatnej obchodnej spolonosti“ financovanie alšej prípravy a realizácie projektu z privátnych prostriedkov;
6.      Predloi vláde SR návrh alšieho postupu Slovenskej republiky ohadne prípravy a realizácie projektu ŠRT na základe záverov „štúdie realizovatenosti“   a  odporúania „manaérskej skupiny“.
    
     S týmto cieom sa predkladá príslušný návrh uznesenia.   
 
Zoznam skratiek pouívaných v materiáli
 
ŠRT                       Širokorozchodná tra (1520 mm)
MDPT SR                 Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
SR                       eleznice Slovenskej republiky
ZSSK CARGO           elezniná spolonos Cargo Slovakia, a.s.
MI                         Manaér infraštruktúry (SR)
OND                       Operátor nákladnej dopravy
VVÚ                     Výskumný a vývojový ústav elezníc
ÚRD                     Úrad pre reguláciu elezninej dopravy
PSV, a.s.              elezniná priemyselná a stavebná výroba, a.s.
RD                       Ruské eleznice, otvorená a.s.
HDV                       Hnacie dráhové vozidlá
TKD                       Terminál kombinovanej dopravy 
IPJ                         Intermodálna prepravná jednotka
VSP                       Východoslovenské prekladiská
OPD                       Operaný program doprava
FA                         Finanná analýza              
EA                         Ekonomická analýza
NPV                       istá súasná hodnota
IRR                        Vnútorné výnosové percento
PI                          Index rentability diskontných investícií
PT                         Doba návratnosti projektovaných investícií (diskontná, nediskontná)
ŠR                         Štátny rozpoet
TEN-T                    Transeurópska dopravná sie (dopravné koridory finanne podporované z prostriedkov EÚ)
EÚ                         Európska únia
 

Uvedený materiál predloilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do pripomienkového konania. Celý materiál je zverejnený na internetovej stránke MDPT SR.

Svisiace lnky:
Sprva o prprave a realizcii vstavby RT Koice - Bratislava - Viede (17.02.2009)
Vyhodnotenie ankety o preden RT z Hanisky pri Koiciach do Viedne (04.12.2008)
irokorozchodn eleznin tra: Haniska pri Koiciach RT - Maovce RT (27.09.2007)

Home